Pozývací list predsedu Európskej rady

Na samit lídrov EÚ pozval jej predseda Charles Michel listom v ktorom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby toto mimoriadne zasadnutie rady zvolal:

1. Posilnenie konkurencieschopnosti EÚ – Charles Michel ju vidí v tvorbe jednotného trhu, prijatí odporúčaní Enrica Letta, v rozumnom regulačnom rámci (odbúraním administratívnej byrokracie). Za kľúčovú považuje investície do strategických oblastí, s tým spojenú nevyhnutnosť kombinácie verejného a súkromného financovania, prístup ku kapitálu na financovanie inovácií, a úniu kapitálových trhov,
2. Ukrajina – pretrvávajúce útoky Ruska na ukrajinských civilistov a kritickú infraštruktúru vrátane odvetvia energetiky. Naliehavosť zintenzívnenia dodávok vojenskej pomoci, konkrétne spôsobilostí protivzdušnej obrany,
3. Gaza – odhodlanie ukončiť tragickú krízu okamžitým prímerím, bezodkladne zvýšiť neobmedzené poskytovanie rozsiahlej humanitárnej pomoci v Gaze. „Musíme odsúdiť nedávny útok Iránu na izraelské obyvateľstvo a jednotne vyzvať všetky zúčastnené strany, aby konali s maximálnou zdržanlivosťou, rešpektovali medzinárodné právo a vyhli sa konaniu, ktoré by mohlo vyostriť napätie. Musíme sa tiež zaoberať situáciou v Libanone, uznať náročné okolnosti, akým čelí, a opätovne mu vyjadriť silnú podporu v tomto kritickom období.“
4. Strategická diskusia o Turecku – záujem o strategickú spoluprácu a vzájomný prospech s cieľom podporiť stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí.

Mne v pozývacom liste chýba nevyhnutnosť odsúdenia bezprecedentného zbombardovania iránskej ambasády na území cudzieho štátu v rozpore s medzinárodným právom Izraelom. Ako je možné, že tento vojenský akt, ktorý sa môže javiť zo strany Izraela aj ako eskalácia konfliktu, vyprovokovanie Iránu k vojenskému zásahu s rizikom vypuknutia 3 sv. vojny ostal bez povšimnutia mravokárcov západu? Kde je zdvihnutý prst voči Izraelskej vláde? Kde sú sankcie? Ticho. Opäť meriame dvojakým metrom a podkopávame vlastnú dôveryhodnosť.

Pozícia Slovenska pred samitom

Pred odletom na samit oboznámil Róbert Fico poslancov NR SR na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti s kľúčovými pozíciami, s ktorými odchádza do Bruselu. Predmetom samitu mala byť problematika jednotného trhu a konkurencieschopnosti, ale aj situácia na Blízkom východe a Ukrajine.

Z pohľadu jednotného trhu je dlhodobo pre Slovensko dôležitou otázka dvojakej kvality potravín. „Nevidíme dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky boli občanmi druhej kategórie,“ povedal Fico. V otázke Green dealu Slovensko podporí všetky rozumné kroky, ktoré budú limitovať podľa Róberta Fica nezmyselné klimatické ciele.

V súvislosti s Ukrajinou sa na samite bude rokovať i o dodaní systémov protivzdušnej obrany. Premiér pripomenul, že Slovensko Ukrajine už nemá čo dať. Ak dodávky systémov protivzdušnej obrany budú predmetom bilaterálnych dohôd jednotlivých krajín s Ukrajinou, Fico im brániť nebude.

Pozíciu Slovenska v očiach účastníkov samitu významne vylepšilo medzivládne stretnutie slovenskej a ukrajinskej vlády, ktoré potvrdili existujúce formy humanitárnej pomoci nášmu vojnou sužovanému susedovi a nakreslili cestovnú mapu ekonomickej cezhraničnej spolupráce. Premiér spomenul napríklad pomoc s odmínovaním. Zároveň však zopakoval, že konflikt na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie.

Samit sa bude zaoberať aj situáciou na Blízkom východe a nedávnym útokom Iránu na Izrael, pričom sa bude hovoriť o nových sankciách proti Iránu. „Zaviazali sme sa, (…) že podporíme len také sankcie, ktoré nebudú poškodzovať občanov Európskej únie a Slovenska viac ako toho, pre koho sú určené,“ povedal Fico.

Predseda vlády tiež oznámil, že sa chystá na oficiálnu návštevu Číny 22. až 25. júna. „Nemôžeme si ako malá krajina dovoliť nemať dobré vzťahy s Čínou,“ povedal Fico s tým, že počas návštevy podpíšu významné zmluvy o strategickej spolupráci.

Správa Enrica Lettu o budúcnosti jednotného trhu

Správa Enrica Lettu bývalého premiéra Talianska o budúcnosti jednotného trhu vyžaduje samostatnú analýzu, nakoľko je z nej možné vyčítať súčasný stav EÚ a nakoľko má byť inšpiráciou pre lídrov EÚ, môžeme z nej vyčítať, čo sa na nás chystá. Pre správu zo samitu, kde sa s ňou lídri EÚ oboznámili vyberáme len hlavné myšlienky.

Jednotný trh sa zrodil v menšom svete

Jednotný trh je produktom obdobia, keď EÚ aj svet boli „menšie“, jednoduchší a menej integrovaný a mnohí dnešní kľúčoví aktéri ešte nevstúpili na scénu. Keď Jacques Delors koncipoval a predstavil svetu jednotný európsky trh v 1985, bola EÚ známa ako Európske spoločenstvá. Počet členských štátov bol menej ako polovica dnešného stavu. Nemecko bolo rozdelené na dve časti a ešte existoval Sovietsky zväz. Čína a India tvorili spolu menej ako 5 % svetového hospodárstva a skratka BRICS nebola známa. V tom čase bola Európa na rovnakej úrovni ako USA v centre svetovej ekonomiky, vedúca z hľadiska hospodárskej váhy a inovačnej kapacity, a predstavovala úrodnú pôdu pre rozvoj a rast.

Jednotný trh bol vytvorený s cieľom posilniť európsku integráciu odstránením obchodných bariér, zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže a podporou spolupráce a solidarity medzi členskými štátmi. Uľahčil voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu prostredníctvom harmonizácie a vzájomného uznávania, čím sa posilnila hospodárska súťaž a podporili sa inovácie. Okrem toho, aby sa zaručilo, že všetky regióny môžu rovnako využívať výhody trhu príležitostí, boli zavedené kohézne fondy. Tento komplexný prístup bol kľúčový pri podpore hospodárskej integrácie a rozvoja v celej EÚ.

Nový jednotný trh pre väčší svet

Integrácia dosiahla vysokú úroveň v mnohých odvetviach hospodárstva a spoločnosti, hoci nie vo všetkých a 80 % vnútroštátnych právnych predpisov je výsledkom rozhodnutí prijatých v Bruseli.

Globálne demografické a hospodárske prostredie sa dramaticky zmenilo. EÚ čelí klesajúcej a starnúcej populácii. Jednotný trh EÚ zaostáva za trhom USA. Medzinárodný poriadok založený na pravidlách čelí vážnym výzvam a vstupuje do fázy, ktorá sa vyznačuje oživením mocenskej politiky. Vojny a obchodné konflikty čoraz viac podkopávajú princípy medzinárodného systému založeného na pravidlách. Úspech Európskej únie stojí na pilieroch voľného obchodu a otvorenosti.

Tri sektory boli zámerne vylúčené z integračného procesu, pretože sa považovali za príliš strategické, aby ich fungovanie a regulácia presahovali hranice štátu: financie, elektronické komunikácie a energetika.

Dominantnou dnes je otázka podpory a financovania cieľov, ktoré sme všetci spoločne označili za kľúčové pre nadchádzajúce roky a ktoré sa zdá, že EÚ už nezvratne prijala:

1. záväzok k spravodlivej zelenej a digitálnej transformácii,
2. rozhodnutie pokračovať v rozširovaní,
3. potreba posilniť bezpečnosť EÚ.

Už nie je otázkou, či ich Európa bude presadzovať, ale ako to urobí.

Jednotný trh je nás všetkých: každý musí hrať svoju vlastnú úlohu. Na to, aby Európa prosperovala, potrebujeme všetkých – inštitúcie EÚ, členské štáty, podniky, občanov, pracovníkov a občiansku spoločnosť – aby zohrali svoju vlastnú úlohu.

Piata sloboda pre nový jednotný trh.

Rámec jednotného trhu, ktorý je zakotvený v definícii štyroch slobôd, – slobodný pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu – je v podstate založený na teoretických princípoch 20. storočia. Piata sloboda je sloboda skúmať, objavovať a tvoriť v prospech ľudstva bez disciplíny alebo umelých hraníc a obmedzení.

Jednotný trh, ktorý podporuje vytváranie pracovných miest a umožňuje podnikanie jednoduchšie.

Spravodlivý, ekologický a digitálny prechod ako katalyzátor nového jednotného trhu: smerom k „úsporám a investíciám Únie“

Podpora mieru a presadzovanie právneho štátu: A Spoločný trh pre bezpečnostný a obranný priemysel.

Sloboda pohybu a sloboda pobytu: nový jednotný trh pre všetkých európskych občanov.

Závery Samitu

Nad rámec programu sa na prvom mieste dokumentu so závermi zasadnutia objavilo toto konštatovanie:

„V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu Európska rada zdôrazňuje odhodlanie Únie a jej členských štátov pozorne monitorovať a obmedzovať všetky riziká vyplývajúce z dezinformácií, ktoré vznikajú aj pomocou umelej inteligencie, ako aj z manipulácie s informáciami a zo zasahovania do volebných procesov zo zahraničia. Európska rada vyzýva inštitúcie EÚ a vnútroštátne orgány, aby v týchto záležitostiach spolupracovali.“

Opäť sa tu straší rizikom zasahovania do volieb do EP vonkajšími aktérmi.

Ukrajina

• intenzívnejšie poskytovanie humanitárnej pomoci a pomoci v oblasti civilnej ochrany vrátane vybavenia, ako sú elektrické generátory a výkonové transformátory,
• potreba urýchlene poskytnúť Ukrajine protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť poskytovanie všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckej munície a riadených striel.
• Rada ocenila pokrok dosiahnutý v súvislosti s návrhmi na nasmerovanie mimoriadnych príjmov pochádzajúcich z imobilizovaných aktív Ruska v prospech Ukrajiny a vyzýva na ich urýchlené prijatie.

Blízky východ

• Dôrazné a jednoznačné odsúdenie iránskeho útoku na Izrael, bez jedinej zmienky o tom, že išlo o očakávanú odpoveď Iránu na bezprecedentné zbombardovanie iránskej ambasády v Damasku. Dokonca EÚ pripraví ďalšie najmä pokiaľ ide o bezpilotné vzdušné prostriedky a riadené strely.
• Čo sa týka Gazy EÚ potvrdzuje svoj záväzok spolupracovať s partnermi s cieľom bezodkladne ukončiť krízu v Gaze a vykonávať rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2728, okrem iného aj dosiahnutím okamžitého prímeria a bezpodmienečným prepustením všetkých rukojemníkov, ako aj poskytovaním plného, rýchleho, bezpečného a neobmedzeného prístupu k humanitárnej pomoci v rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám Palestínčanov v núdzi. Trvalý a udržateľný mier je podľa lídrov možný len v riešení založenom na dvoch štátoch.
• Európska únia je pripravená spolupracovať so všetkými partnermi s cieľom zabrániť ďalšiemu stupňovaniu napätia v regióne, najmä v Libanone. Potvrdzuje odhodlanie EÚ podporovať najzraniteľnejšie osoby v Libanone vrátane utečencov, vnútorne vysídlených osôb a hostiteľských komunít v núdzi, ako aj poskytovať podporu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

Turecko

Európska rada s odkazom na svoje predchádzajúce závery pripomína, že sa naďalej plne zasadzuje za komplexné riešenie cyperského problému v rámci OSN v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN a so zásadami, na ktorých je založená Únia, ako aj v súlade s acquis.

NOVÁ EURÓPSKA DOHODA V OBLASTI KONKURENCIESCHOPNOSTI

Ako si Európska rada predstavuje zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu?

– digitálna suverenita nezávislým a otvoreným spôsobom, klimatická neutralita,

– zelená dohoda (green deal) – udržanie si globálnej konkurencieschopnosti a zvýšenie energetickej nezávislosti, vyššie reálne príjmy a kúpna sila, zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov EÚ,

– Európska rada privítala správu s názvom „Oveľa viac než len trh“ (Much More Than A Market), ktorú predložil Enrico Letta, a vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady, aby do konca roka pokročili v práci na odporúčaniach, ktoré sú v nej uvedené.

– Európska rada vyzýva na pokrok pri realizácii dohody o konkurencieschopnosti v oblastiach ako sú:

1. Jednotný trh, s dôrazom na cezhraničné poskytovanie služieb, zlepšenie dopravných služieb, boj proti nekalým obchodným praktikám, ako je dvojaká kvalita potravín.
2. Únia kapitálových trhov – rada požaduje bezodkladný pokrok vo vytvorení skutočne integrovaných európskych kapitálových trhov prístupných pre všetkých občanov a podniky v celej Únii, v prospech všetkých členských štátov.
3. Priemysel – vypracovanie priemyselnej politiky, ktorá umožní konkurencieschopnú dekarbonizáciu nášho priemyslu, rozvinie konkurenčnú výhodu Únie v oblasti digitálnych a čistých technológií, diverzifikuje a zabezpečí strategické dodávateľské reťazce a posilní európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu.
4. Výskum a Inovácia.
5. Energetika – vytvorenie skutočnej energetickej únie zabezpečením dostatku dodávok cenovo dostupnej a čistej energie s dvojakým cieľom spočívajúcim v presadzovaní európskej energetickej suverenity a klimatickej neutrality.
6. Obehové hospodárstvo – využitie potenciálu biohospodárstva.
7. Digitalizácia – podporovanie digitálnej transformácie podnikov, verejnej správy a spoločnosti, čo si vyžaduje skutočný jednotný trh s digitálnymi službami a údajmi. Uplatňovanie prevratných digitálnych technológií, ako je umelá inteligencia, blockchain, kvantová výpočtová technika a technológie imerzívnej reality; ako aj plné využívanie nevyužitého potenciálu údajov v Európe pri súčasnom zaistení súkromia a bezpečnosti.
8. Sociálna oblasť.
9. Obchod – podpora kľúčovej úlohy WTO v multilaterálnom systéme založenom na pravidlách.

LEPŠÍ A INTELIGENTNEJŠÍ REGULAČNÝ RÁMEC

– Vzhľadom na hospodársku štruktúru Únie by Komisia mala pri navrhovaní nových právnych predpisov uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“
– Výzva pre EK nížiť adminstratívnu záťaž spoločností a vnútroštátnych orgánov
– Zjednodušenie postupov pre povolenia a licencie, odstrániť zbytočné vykazovanie a brániť zavádzaniu prekrývajúcich sa povinností

KONKURENCIESCHOPNÉ, UDRŽATEĽNÉ A ODOLNÉ ODVETVIE POĽNOHOSPODÁRSTVA

• Opatrenia na zníženie administratívnej záťaže a zjednodušenie
• Posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci s cieľom zabezpečiť pre nich spravodlivý príjem
• Zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na pravidlách
• Rozšírenie dočasného rámca pre štátnu pomoc a možnosť zvýšiť strop pomoci de minimis pre poľnohospodárstvo
• Uloženie ďalších ciel na dovoz určitých ruských a bieloruských poľnohospodárskych výrobkov do Európskej únie

Ako dopadol Robert Fico?

Do záverov samitu sa podarilo dostať zmienku o tom, že sa treba prijať opatrenia proti dvojakej kvalite potravín. V záveroch sa neobjavila zmienka o tom, že vojenská pomoc Ukrajine bude na bilaterálnej úrovni.

Robert Fico v tlačovej správe zo samitu okrem iného uvádza:

„Európska únia už dlhodobo bojuje s nedostatkom či výpadkami liekov na trhu. Dôvodom je paralelný export liekov z krajín, v ktorých sú ich ceny nižšie. „Do záverov prijatých na samite sa nám podarilo dostať odkaz na transparentnosť dodávateľských reťazcov, čo môže zabrániť bezbrehému obchodovaniu na úkor našich pacientov,“ Ja som tento odkaz v záveroch zo samitu nenašiel.

„Lídri sa na stretnutí v Bruseli zaoberali aj otázkou Únie kapitálových trhov. „Musím priznať, že viaceré členské štáty nás tlačili do postupnej harmonizácie dane z príjmov právnických osôb. Zachovanie suverenity v tejto kľúčovej politike je však pre nás zásadné,“ podčiarkol Robert Fico. Tlak na harmonizáciu daní predseda vlády SR odmieta, pretože podľa jeho slov je daňová politika kompetenciou národných štátov a má ňou zostať aj naďalej.“ Nakoľko v záveroch zo samitu nie je harmonizácia dane z príjmov spomenutá, dá sa predpokladať, že sa podarilo premiérovi presadiť zachovanie suverenity v tejto oblasti.

V otázke Green dealu a vyhlásenia Róberta Fica, že Slovensko podporí všetky rozumné kroky, ktoré budú limitovať nezmyselné klimatické ciele, sa toho veľa nepodarilo. Zdá sa, že hlas Róberta Fica ohľadom zelenej dohody je momentálne na pôde Európskej rady osamotený alebo nepočuteľný.

Ako samit dopadne na nás?

Lídri EÚ opäť zašibrinkovali dvojitým metrom, keď pri dôraznom odsúdení iránskeho útoku zabudli spomenúť, že išlo o odpoveď na izraelskú agresiu voči Iránu v Sýrii. Svet tento náš pokrivený pohľad na medzinárodné právo vidí.

Vojna na Ukrajine raz skončí. S takým alebo onakým výsledkom Za oveľa dôležitejšie pre naše fungovanie v rámci EÚ považujem ciele uvedené v správe Enrica Letta, ktorú lídri s nadšením prijali a budú tlačiť na to, aby sa v nej definované opatrenia na dosiahnutie cieľov spojených so zelenou dohodou a digitalizáciou, čo najskôr aplikovali.

Z môjho pohľadu to znamená prehĺbenie integrácie, ešte viac európskej únie, menej národnej suverenity, ešte väčšia kontrola, menej slobody pre nás občanov EÚ. Dobre si pamätáme ako EÚ naložila s pôvodnými 4 slobodami (slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu) naložila EÚ, keď sme do nej v roku 2004 vstupovali. Ako si pôvodní členovia chránili pracovný trh 10 ročnými prechodnými opatreniami. A rovnako si pamätáme ako dopadla sloboda pohybu osôb počas pandémie. Ako nám Lucia Ďuriš Nicolsonová oznámila, že bez Covid Pasu si v EÚ v budúcnosti neškrtneme. Dokonca aj sloboda pohybu tovaru dostala počas pandémie na frak. Dobre si pamätáme ako nám bola zadržaná Nemcami dodávka rúšok. Uvidíme, čo nám prinesie piata sloboda, sloboda skúmať, objavovať a tvoriť v prospech ľudstva bez disciplíny. alebo umelých hraníc a obmedzení, ktorú pre nás EÚ chystá.

V kontexte pripravovaného predpisu o slobode médií, nech nám je varovaním záver samitu o odhodlaní Únie a jej členských štátov pozorne monitorovať a obmedzovať všetky riziká vyplývajúce z dezinformácií v súvislosti s nadchádzajúcimi eurovoľbami. Dnes viac ako inokedy predtým začína v EÚ platiť orwellovské: Sloboda je obmedzenie, Vojna je mier.

Prečítajte si tiež

• Fico kritizuje Európsku radu, že nevie zaujať stanovisko k situácii v Gaze
• Búrlivý summit EÚ