Premiér Robert Fico vo štvrtok 25.4.204 počas tlačového vyhlásenia po kontrolnom dni na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) vyhlásil v súvislosti s kľúčovou požiadavkou na mobilizáciu všetkých finančných zdrojov okrem iného povedal:

„Namiesto toho, aby sme sa približovali k životnej úrovni EÚ, tak sa vzďaľujeme a všetky ostatné ukazovatele, ktoré sa dnes porovnávajú, sú pre Slovensko mimoriadne negatívne. My sa musíme vrátiť naspäť na trajektóriu rastu, že sa budeme približovať k priemernej úrovni EÚ a nie k tomu, že sa budeme od toho vzďaľovať. Za týchto podmienok je dôležité, aby sme povedali, aké máme možnosti, pokiaľ ide o mobilizáciu zdrojov v štátnom rozpočte, aké máme možnosti, pokiaľ ide o zdroje z EÚ,“ uviedol Fico.

Premiér pripomenul, že ako členský štát EÚ môže Slovensko čerpať pomerne významné finančné objemy z EÚ zdrojov, ktoré sú pre krajinu nenahraditeľné. „Je to pre nás obrovská výzva, aby fondy boli minuté do posledného centa, pretože sú to nenahraditeľné peniaze,“ priblížil Fico s tým, že v rokoch 2024 a 2025 sa uskutoční revízia eurofondov. Premiér vyjadril obavu, že v budúcnosti už krajina nemusí mať k dispozícii také objemy z eurofondov ako v súčasnosti a stane sa skôr platcom do fondov EÚ ako prijímateľom.

Podľa premiéra Slovensko potrebuje mobilizovať všetky finančné zdroje v roku 2024, ktoré k dispozícii má. Kľúčovým sú fondy Európskej únie. Ďalej treba preveriť možnosti mobilizácie finančných zdrojov v rozpočte Ďalším zdrojom je Plán obnovy. Ďalej sú to PPP projekty, teda kombinácia verejných a súkromných zdrojov. Na záver tohto zoznamu položil dve rečnícke otázku:

„Ako využiť vklady ľudí, ktoré majú dnes v bankách? Ako využiť zdroje, ktoré sú v dôchodkovom sporení?“  A dodal, že ide o peniaze ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, pritom my tieto peniaze potrebujeme doma.

Panika v opozičných radoch

Práve tieto dve otázky vyvolali v Národnej rade paniku naprieč opozičnými klubmi. K téme sa postupne na svojich mimoriadnych tlačovkách vyjadrilo Progresívne Slovensko a po ňom aj KDH.

PS je odhodlané dostať desaťtisíce ľudí do ulíc v prípade, ak by sa vláda rozhodla siahnuť na súkromné vklady sporiteľov, či už tých, čo majú na bankových účtoch alebo tie, čo majú nasporené v 2. dôchodkovom pilieri. Ak vláda siahne ľuďom na úspory v 2. pilieri, je to pre PS červená čiara.

KDH bolo vo svojom vyhlásení zdržanlivejšie. Momentálne len vníma hrozbu zo strany vlády. Počká si na to, aké mechanizmy by chcela vláda použiť na to, aby pri financovaní veľkých investičných projektov využila súkromné peniaze jednak tie z 2. dôchodkového piliera ako aj tie, ktoré majú súkromní sporitelia na svojich bankových účtoch.

KDH chápe, že na vláde vznikajú úvahy nad tým ako peniaze, ktoré ležia nevyžité v bankách, či podielových fondoch oživiť v prospech Slovenska. K naštartovaniu ekonomiky. Vie si to predstaviť. Dôležité sú nástroje, ktorými to chce vláda urobiť. Ak by vláda napr. umožnila súkromným sporiteľom (fyzickým osobám) nakúpiť štátne dlhopisy, tak si to vedia predstaviť. Podobné mechanizmy fungujú v Belgicku, v Česku, Španielsku. Ale to by vyžadovalo napr. rozbehnúť na Slovensku burzu so štátnymi dlhopismi.

Čo sa týka financovania veľkých projektov z nasporených peňazí v 2. pilieri, opäť to možné je, ak by vláda vydala na financovanie veľkých projektov štátne dlhopisy, ktoré by mohli nakúpiť správcovské spoločnosti. Podmienkou je, aby tieto boli dostatočne atraktívne. Druhou podmienkou pre KDH je, aby to bolo na dobrovoľnej báze. Ak by tento kapitál chcela vláda získať musela by ponúknuť vyššie zhodnotenie ako napr. ponúkajú americké indexové fondy, kde sa tieto peniaze zhodnocujú dnes.

Nakoniec k téme použitia nasporených peňazí vládou Róberta Fica zaujalo stanovisko na TK v NR SR aj OĽaNO (Slovensko).

Čo Róberta Fica inšpirovalo k týmto úvahám?

Hlavné správy svojim čitateľom priniesli analýzu prvej „politickej“ časti správy bývalého premiéra Talianska Enrica Letta s názvom „Oveľa viac než len trh“ o predstavách architektov budúceho jednotného trhu EÚ (tu), ktorú predniesol na aprílovom samite Európskej rady. Autor vo svojej správe v časti „Spravodlivý, ekologický a digitálny prechod ako katalyzátor nového jednotného trhu: smerom k „k únii úspor a investícií“ uvádza že pri financovaní veľkých európskych projektov by mala byť prvou prioritou mobilizácia súkromného kapitálu, čo je kľúčový krok, ktorý položí základy inkluzívnejšieho a účinnejšieho rámca financovania, keďže ide o oblasť, v ktorej EÚ najviac zaostáva. V Európskej únii sa nachádza neuveriteľných 33 biliónov eur súkromných úspor, ktoré sú prevažne uložené v hotovosti a vkladoch. Toto bohatstvo však nie je plne využité na uspokojenie strategických potrieb EÚ. Znepokojujúcim trendom je každoročné presmerovanie približne 300 miliárd eur úspor európskych rodín z trhov EÚ do zahraničia, predovšetkým do americkej ekonomiky, v dôsledku fragmentácie našich finančných trhov.“

Nemôžem si pomôcť, ale ja v úvahách Enrica Letta a Róberta Fica vnímam prepojenie.

Prečo s tým Robert Fico prišiel?

Kladiem si otázku, čo tým vypusteným balónikom na tlačovej konferencii Robert Fico sledoval. Nakoľko tie svoje rečnícke otázky len vypustil do éteru a nijako ich ďalej nerozvinul. Výbušnú tému nechal živiť inými, opozíciou. A tí sa svojej úlohy zhostili naozaj poctivo.

A teraz je otázka, či Robert Fico skutočne uvažuje súkromné vklady ľudí v bankách a v druhom pilieri použiť na naštartovanie slovenskej ekonomiky a teda ide na jednej vlne s architektmi budúceho jednotného trhu EÚ.

Alebo túto myšlienku Enrica Letta považuje za hrozbu a počítal s negatívnou reakciou, keď tú myšlienku vypustil, aby získal argumenty pri jej odmietnutí na vyššej úrovni, na budúcich samitoch Európskej rady. Lebo budúci jednotný trh predstavuje významné oklieštenie suverenity členských štátov. A Róberta Fica dnes volili voliči, ktorí si želajú viac Slovenska a menej únie. Argument, že pri siahnutí na súkromné vklady sporiteľov bude mať desaťtisíce ľudí v uliciach, bude za rokovacím stolom lídrov EÚ veľmi silným argumentom.