Podľa súčasného riaditeľa školy pátra Stanislava Bujdáka školu viedli Jezuiti viac ako 120 rokov. “V roku 1773 bola rehoľa Jezuitov pápežom Klimentom XIV. zrušená, a keďže Trenčín zostal v podstate bez školy, Mária Terézia odovzdala gymnázium v roku 1776 Piaristom a založila fundáciu, ktorou gymnázium dotovala. S minimálnymi zmenami potom gymnázium fungovalo až do roku 1918,” priblížil riaditeľ.

Vznikom Československej republiky bola podľa neho činnosť gymnázia na 20 rokov prerušená, školu zoštátnili a premenovali na Československé štátne vyššie reálne gymnázium Ľudovíta Štúra. “Kontinuita nastala až príchodom pátra Jozefa Braneckého, ktorý opäť otvoril gymnázium v roku 1938. Obnovené gymnázium trvalo len sedem rokov, do roku 1945, kedy bolo opäť zrušené. Obnova nastala až po roku 1989, keď sem prišli Piaristi, ktorí dovtedy pôsobili tajne. V roku 1990 sa otvorili dve čisto chlapčenské triedy. Boli tu chlapci z celého Slovenska, pretože Piaristické Gymnázium J. Braneckého bolo jedným z prvých cirkevných gymnázií na Slovensku,” doplnil Bujdák s tým, že neskôr pribúdali aj ročníky s dievčatami.

Dnes fungujú na gymnáziu dve formy štúdia – osemročné štúdium s jednou triedou v každom ročníku a štvorročné štúdium, v každom ročníku sú dve triedy. Celkovo má Gymnázium Jozefa Braneckého 16 tried, v ktorých študuje 475 žiakov.

Záujem o Gymnázium J. Braneckého je dvojnásobne väčší ako kapacita

Záujem o štúdium na Piaristickom gymnáziu Jozefa Braneckého je dvojnásobne väčší, ako sú kapacitné možnosti školy. Podľa riaditeľa školy, pátra Stanislava Bujdáka, prijímacie skúšky nerobia iba tí študenti, ktorí napísali deviatacké monitory zo slovenčiny a matematiky na viac ako 90 percent. Na osemročnú formu štúdia robia prijímacie skúšky všetci záujemcovia.

„Vyučovanie na škole zabezpečuje 35 pedagógov, niektorí nemajú plné úväzky. Z nich je momentálne päť, ktorí sú absolventmi našej školy, ďalšie naše absolventky, ktoré tu učia, sú na materskej dovolenke. Do školy prichádzajú učitelia, ktorí boli žiakmi školy, rodičia, ktorí tu vyštudovali, dávajú sem svoje deti. Prichádza k nám v podstate už druhá generácia žiakov,“ uviedol Bujdák. 

Doplnil, že napriek tomu, že ide o katolícke gymnázium, pri prijímacích pohovoroch ‘nebazírujú’ na vierovyznanie žiakov, ani ich rodičov, nemusia byť ani pokrstení. „Máme tu katolíkov, evanjelikov, adventistov, sú tu aj žiaci, ktorí nepatria k žiadnemu náboženskému spoločenstvu. Sme otvorení pre každého, jediné, čo musia uchádzači akceptovať, je náš výchovný program, ktorý zahŕňa mnohé prvky, ktoré sú prítomné v katolíckej cirkvi, ako sväté omše v prikázaný sviatok, či povinné dve hodiny náboženstva v každom ročníku,“ zdôraznil riaditeľ s tým, že medzi mladými v škole neexistujú žiadne problémy súvisiace s rôznym vierovyznaním.

Ako dodal, z vlastnej skúsenosti nevie posúdiť, či sú deti v cirkevnom gymnáziu lepšie, ako v iných školách. „Pôsobil som len na tomto gymnáziu. Nepoznám do detailu situáciu na iných školách, ale čo počúvam kolegov, ktorí učia u nás a pôsobili na iných školách, tak cítia dosť veľký rozdiel. Sme výberová škola, nedostane sa sem ktokoľvek a nejaké intelektuálne predpoklady tu musia byť. Sme cirkevná škola, kde sa aj v tých rodinách kladie dôraz na výchovu a rodinné zázemie týchto detí je relatívne veľmi dobré, tých rozbitých rodín nie je tak veľa. Myslím si, že aj učiteľom sa tu dobre učí a tá disciplína je dobrá,“ doplnil Bujdák s tým, že ojedinelé porušenia školského poriadku vedia vyriešiť. Ak by mal niekto väčšie problémy so správaním, môže zmeniť školu. „Máme jasné pravidlá a trváme na ich dodržiavaní,“ uzavrel riaditeľ.

Absolventi Gymnázia J. Braneckého pôsobia na Oxforde i v Ríme

Takmer 370-ročná budova Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne dýcha históriou. V jej útrobách sa história snúbi s modernou, ktorú dnešná doba do vzdelávania nevyhnutne prináša. Podľa riaditeľa školy pátra Stanislava Bujdáka si však stará budova vyžaduje pomerne vysoké náklady na údržbu. Z normatívov na žiaka dokážu zabezpečiť iba chod školy, takmer všetky investície pochádzajú od zriaďovateľa – Rehole piaristov.

„Budova má veľmi pekný historický exteriér a interiér. Na druhej strane sme priestorovo limitovaní. Nemôžeme sa rozvíjať, chýbajú športové ihriská. Máme len jednu malú telocvičňu a v jednej z tried je posilňovňa. Sme v centre Trenčína, kde priestory v okolí kláštora a kostola sú stiesnené. Pred pár rokmi sa robila výmena okien a oprava fasády od Palackého ulice. Prerábali sa všetky sociálne zariadenia na každom poschodí. Chod školy si vyžaduje neustálu údržbu školskej kuchyne, jedálne. Vysporiadali sme sa aj s rozvojom informatizácie, máme dve počítačové učebne, v celej budove máme asi 100 počítačov a vlastný server,“ priblížil riaditeľ s tým, že postupne chcú pokračovať s výmenou okien a zateplením miestností. 

Súčasťou školy je pamätná izba Jozefa Braneckého, refektórium, vyhliadková veža na najvyššom poschodí budovy školy, ale aj školská kaplnka, ktorá je otvorená neustále. „Každý utorok býva v kaplnke svätá omša, na ktorú prichádzajú pedagógovia aj žiaci. Vždy jedna trieda má na starosti svätú omšu, ktorú si pripraví. Kaplnka sa využíva aj individuálne na také stíšenie, pretože ticho je dnes už akýsi luxus,“ uviedol riaditeľ s tým, že v škole funguje aj centrum voľného času, ktoré navštevuje okolo 300 žiakov. „Množstvo mimoškolských podujatí pripravuje aj aktívna školská rada,“ doplnil.

Absolventi Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne nachádzajú široké možnosti uplatnenia. Podľa riaditeľa asi desať absolventov školy najmä z prvých dvoch ročníkov po revolúcii sa podobne ako on stalo kňazmi a dnes pôsobia v rôznych diecézach po celom Slovensku. „Mnohí pôsobia v Prahe v rôznych právnických firmách. Naša absolventka Monika Gullerová pôsobí ako vedecká pracovníčka v Oxforde a získala v Anglicku cenu pre najlepšiu vedkyňu roka. Napríklad moja spolužiačka Katarína Petrincová pôsobí ako ortopédka na klinike v Ríme,“ doplnil Bujdák.

Väčšina absolventov školy odchádza študovať na vysoké školy na Slovensku i v zahraničí, asi tretina študuje na českých vysokých školách. Z tých absolventov, ktorí na vysoké školy nejdú, uviazne v sociálnej sieti len zlomok. „Úrad práce vydáva dvakrát ročne zoznam absolventov škôl evidovaných na úrade práce. Za posledné dva roky boli zo všetkých našich maturantov iba dvaja nezamestnaní,“ uzavrel riaditeľ.