Moskva 2. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA/AP/Sputnik, Kremlin-Alexei Druzhinin)
Covid-19 spôsobuje globálny pokles. Cena ropy klesla pod 30 dolárov za barel, čo je o polovicu viac ako pred dvoma mesiacmi. Situácia devalvovala rubeľ a od začiatku januára stratil takmer tretinu svojej hodnoty
Ruské hospodárstvo by malo byť v kríze, ale nie je
Vladimír Putin sa nepochybne cíti spokojne. Napriek tomu, že najbohatšie krajiny sveta sa nachádzajú v nepokojoch, ruská ekonomika vykazuje len veľmi malé náznaky paniky. Nie je to tak preto, že by Rusko diverzifikovalo, porazilo korupciu, chránilo vlastnícke práva alebo posilnilo hospodársku súťaž, investície alebo rast. Nič z toho nebolo posledné roky prioritou. Ruské hospodárstvo je skôr na tento šok menej citlivé, pretože sa za posledných šesť rokov samoizoluje. Odkedy prezident Putin podporil navrátenie Krymu a jeho znovupripojenie k Rusku, Západ uvalil sankcie na Rusko a Rusko uvalilo sankcie na Západ.
Pevnostná ekonomika
Cieľom ruskej makroekonomickej politiky od tej doby nie je podporovať rast, ale skôr budovať pevnostnú ekonomiku, ktorá by odolala silnému šoku. Základom tejto politiky je fiškálne pravidlo z roku 2017, ktoré vyžaduje vyrovnaný rozpočet s cenou ropy mierne nad 40 dolárov za barel. Čokoľvek nad týmto číslom je poslané do fondu na “zlé časy”, ktorý 1. marca dosiahol 7,3% HDP. Výsledkom je, že Rusko teraz sedí na jednej z najväčších svetových zlatých a devízových rezerv v hodnote takmer 570 miliárd dolárov. Oleg Vyugin, bývalý predstaviteľ centrálnej banky a ministerstva financií, vysvetľuje túto stratégiu takto: „Sme chránení pred vonkajšími otrasmi a zahraničnými nepriateľmi, pretože máme moderné zbrane a rakety, ale tiež preto, že máme zlato a rezervy.“
Ropa a plyn tradične tvoria dve tretiny ruského vývozu
Ruské hospodárstvo je naďalej veľmi závislé od cien energie a komodít. Dramatický pokles ceny ropy, ktorý je čiastočne spôsobený vlastným rozhodnutím Ruska vymaniť sa z dohody s OPEC, by mohol tento rok pripraviť vládu o približne 2 bilióny rubľov (25 miliárd dolárov). Rusko rozohralo veľkú hru a chce zvýšiť svoj podiel na trhu tým, že vytlačí americké bridlicové spoločnosti z biznisu. Problémom bude, ak sa Amerika rozhodne uzavrieť so Saudskou Arábiou vlastnú dohodu, tvrdí Kirill Rogov, nezávislý analytik. Ale Rusko má zatiaľ viac ako dosť rezerv na to, aby túto obchodnú hru hralo v najbližších pár rokoch. Pokles hodnoty rubľa obmedzil škodu na verejných financiách spôsobenou klesajúcou cenou ropy. Vďaka západným sankciám je v mnohých prípadoch irelevantné, že zahraničný tovar teraz stojí v rubľoch drahšie.
Šesť rokov v izolácii
Ruské firmy, odčlenené od medzinárodných kapitálových trhov od roku 2014, nemali inú možnosť, ako oddlžiť. Zatiaľ, čo západné firmy využili nízke úrokové sadzby a zaťažili dlh, ruský korporátny dlh ako podiel na HDP klesol pod 50%, zatiaľ čo pomer štátneho dlhu k HDP je výrazne pod 20%. Vzhľadom na to, že väčšina ruského vývozu je pre ostatný svet fundamentálne dôležitá, tak je menej náchylná na prerušenia v zložitých globálnych dodávateľských reťazcoch. „Ak cestujete na koni, nemusíte sa báť vyčerpania benzínu,“ poznamenáva Natalia Orlová, hlavná ekonómka Alfa Bank.
Rusko sa stalo sebestačnejším. Jeho protiváhy uvalené na dovoz potravín z EÚ naštartovali domáce poľnohospodárstvo a znížili podiel potravín, ktoré sa za posledných päť rokov dovážali o tretinu, na iba 24%.
Rusko tiež zvýšilo svoj dôchodkový vek a sadzbu DPH a prostredníctvom digitálnej technológie zvýšilo svoj príjem daní. Michail Mishustin, šéf daňového úradu, bol nedávno povýšený na predsedu vlády.
Opatrenia proti koronavírusu
25. marca prezident Putin oznámil svoju vlastnú reakciu na vírus, skromnú imitáciu obrovských ekonomických balíkov, ktoré ohlásili západné vlády. Namiesto uzamknutia Putin vyhlásil týždennú “dovolenku” v Rusku. Malé a stredné podniky na oplátku dostanú dovolenku na daň z príjmu právnických osôb počas šiestich mesiacov. Dane, ktoré platia firmy v mene svojich zamestnancov, sa majú znížiť na polovicu, teda na 15%.
Prezidentove opatrenia na podporu sociálneho zabezpečenia boli v porovnaní s ostatným svetom zatiaľ pomerne šetrné. Vláda zvýši prídavky na deti o 5 000 rubľov mesačne (63 dolárov) a dávky v nezamestnanosti o tretinu na 12 000 rubľov. Tí, ktorí ochorejú a stratia viac ako 30% svojho príjmu, budú môcť oddialiť splácanie hypotéky a niektorých ďalších pôžičiek.
S cieľom vykompenzovať zásah do štátneho rozpočtu prezident Putin zvýšil daň z dividend získaných zo zahraničných holdingov z 2% na 15%, čím účinne uvalil novú daň na bohatých. Tento balík príliš živo demonštruje, že Putin sa oveľa viac stará o posilnenie štátu ako o zachovanie trhovej ekonomiky. Prezident Putin už dlhšie hovorí o obnove sociálne orientovaného štátu v sovietskom štýle a už najbližšie mesiace preveria jeho víziu na plné obrátky.
Marián Rigan
