„Bol som vtedy jediný novinár, ktorý poznal Róberta Remiáša ešte zaživa. Na konci roku 1995 nás skontaktoval Oskar Fegyveres, vtedy korunný svedok kauzy zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Fegyveres ma požiadal, aby som spolupracoval s jeho priateľom Remiášom pri zabezpečovaní rôznych potrieb, ktoré si ako človek na úteku nemohol vybavovať sám. S Róbertom Remiášom sme sa stali priateľmi. Boli sme spolu prakticky každý deň. Vozili sme sa jeho autom, v ktorom neskôr zahynul. Takmer vždy nás sledovala SIS. Zmena nastala približne mesiac pred jeho smrťou. K sledovaniu sa pridali aj ľudia z nitrianskeho a bratislavského podsvetia,“ uviedol pre TASR Tóth, ktorý je autorom troch kníh a v dvoch z nich opisuje praktiky bývalého vedenia SIS.

„Keď vybuchlo jeho auto a v ňom strašnou smrťou zahynul Róbert Remiáš, bol som hlboko presvedčený, že jeho vraždu zorganizovala SIS a na jej objednávku tento zločin vykonalo podsvetie. Na základe informácií, ktoré som roky zhromažďoval, som si dodnes istý, že podsvetie Remiáša sledovalo na pokyn vysokých funkcionárov SIS. Dnes si však myslím, že pôvodné zadanie neznelo tak, aby bol zlikvidovaný. Podľa mojej mienky vedenie SIS chcelo, aby ľudia bossa Miroslava Sýkoru hoc aj hrubým násilím prinútili Róberta Remiáša spolupracovať. Cieľom totiž bolo presvedčiť Oskara Fegyveresa, aby zmenil výpoveď. Jediný, kto to mohol urobiť, bol jeho najlepší priateľ Róbert Remiáš,“ povedal svoj názor Tóth.

Podľa jeho vyjadrenia podsvetie sa nedokázalo Remiáša zmocniť. „Raz som tomu dokonca zabránil tým, že som začal kričať na celú ulicu. Napokon bol predsa len zavraždený. Nazdávam sa, že jeho smrť nebola súčasťou pôvodného plánu. To však nezbavuje morálnej zodpovednosti tých funkcionárov SIS, ktorí si pri rozpracovávaní Remiáša najímali pomocné sily z prostredia podsvetia,“ dodal Tóth.

Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roka uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom prvý aprílový deň informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.

Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta. Muž mal byť spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý mal vypovedať, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.

Šéf vyšetrovateľov polície Jaroslav Ivor v roku 1999 uviedol, že Remiáša sa podarilo zavraždiť až na druhý pokus. Ešte pred 31. augustom 1995, kedy bol unesený exprezidentov syn Michal Kováč ml., mal Miroslav Sýkora požiadať Jozefa Roháča, aby zabezpečil výbušninu, zhotovil nástražný výbušný systém a umiestnil ho pod vozidlo BMW Remiášovej manželky. Iniciáciu výbušného systému mal zabezpečiť Imrich Oláh spolu s dvoma mužmi. Tento systém však zlyhal. Nový nástražný výbušný systém niekedy medzi 31. augustom 1995 a 29. aprílom 1996 umiestnili pod zadnú nápravu vozidla. Remiáš zomrel na šok, spôsobený v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.

Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Ten obvinenie označil za vykonštruované. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.

Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. „Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali,“ uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.

Jaroslav Ivor: Čas hrá vždy v prospech páchateľa, čo platí aj o vražde Róberta Remiáša

Stará kriminalistická zásada hovorí, že čas hrá vždy v prospech páchateľa. To platí aj v prípade vraždy Róberta Remiáša, od ktorej onedlho uplynie už 20. rokov a ktorej vyšetrovanie sa obnovilo druhý februárový týždeň tohto roku. Konštatoval to pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov, generál Jaroslav Ivor.

„Predovšetkým chcem povedať, že v čase, keď došlo k úmrtiu Róberta Remiáša, nezastával som žiadnu výkonnú funkciu na úseku vyšetrovania, pretože som bol, tak povediac, odídený rozhodnutím vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a v rokoch 1995 až 1998 som bol mimo správy vyšetrovania alebo úradu vyšetrovania. Čiže vnímal som to ako občan. A treba povedať, že v tom čase mnohých ľudí zaujímal aj prípad zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktorý vlastne súvisel s týmto prípadom. V tom období som bol požiadaný, aby som pôsobil ako člen nezávislej vyšetrovacej občianskej komisie, ktorú organizoval pán Ladislav Pittner, teda bývalý minister vnútra,“ povedal pre TASR Ivor, ktorý v súčasnosti pôsobí ako dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. 

Ako objasnil, „stretávali sa vtedy viacerí ľudia, ktorým záležalo na tom, aby sa prípad zavlečenia Kováča juniora, ale potom aj vraždy Remiáša veľmi rýchlo a úspešne objasnili, pretože tá doba tomu vyšetreniu nepriala“. „Až po mojom návrate došlo k situácii, že sme tie prípady otvorili a začali jeden aj druhý vyšetrovať. Došlo teda nielen k začatiu stíhania vo veci, ale došlo aj k vzneseniu obvinenia. Žiaľ, tie prípady v tom čase neboli ukončené a je pravdou, že doteraz nie sú páchatelia potrestaní. Treba povedať, že pokiaľ prvé informácie a závery boli v tom zmysle, že došlo k nejakej nešťastnej udalosti, k samovýbuchu a podobné konštatácie, tak potom na základe veľmi dobrej práce Kriminalistického a expertízneho ústavu sa stanovila príčina toho výbuchu s tým, že to bol nainštalovaný nástražný výbušný systém, a že to bolo zavinením cudzej osoby,“ dodal ďalej Ivor.

V tom čase tie udalosti boli podľa jeho slov známe, pričom sa rôznymi operatívnymi a procesnými postupmi preukázalo, že podozrivými z vraždy sa stali Jozef Roháč aj Imrich Oláh, voči ktorým bolo aj vznesené obvinenie. „Teraz je tá situácia ešte náročnejšia, pretože stará kriminalistická zásada hovorí, že čas hrá vždy v prospech páchateľa. Treba si uvedomiť, že pre súčasných vyšetrovateľov, prokurátorov alebo súd – ak sa ten prípad dostane na súd – bude situácia mimoriadne náročná, ale chcem poznamenať, že určite nie beznádejná. Boli prípady, ktoré sa podarilo objasniť po niekoľkých rokoch a ja pevne verím, že sa to podarí aj v tomto prípade,“ zdôraznil na záver mimo iného generál Ivor.

Milan Žitný: Žiadne vedenie rezortu vnútra sa neospravedlnilo pozostalým Róberta Remiáša

Pre slovenskú politickú kultúru je symptomatické, že dodnes sa žiadne vedenie rezortu vnútra za škandalózne správanie vedenia tohto ministerstva z polovice 90. rokov neunúvalo verejne sa ospravedlniť pozostalým nebohého Róberta Remiáša. Zdôraznil pre TASR bezpečnostný analytik a bývalý novinár Milan Žitný. Od smrti Remiáša uplynie 29. apríla už 20 rokov. „Ráno 30. apríla 1996 prišla kolegyňa Ľuba Lesná do redakcie Rádia Slobodná Európa mimoriadne znepokojená – Róbert Remiáš sa vraj od večera predošlého dňa nikomu neohlásil a nie je možné sa s ním spojiť. Večer odišiel ešte na jedno stretnutie a odvtedy je nezvestný. V prvom momente som si nespojil s Remiášom správu z médií, že pri bratislavskej Riviére explodovalo v noci auto – výbuch som podvedome považoval za ďalšiu z aktivít slovenského podsvetia – veď pred rokom vybuchlo rovnako v širšom centre neďaleko Úradu vlády SR vozidlo so známymi bratislavskými gangstermi Danišovcami (Tuti a Papas, pozn. TASR). Ale popoludní sa už Ľubina zlá predtucha vyplnila – Ministerstvo vnútra SR vydalo správu, že pri Riviére vybuchlo vozidlo s vodičom Róbertom R.,“ spomínal Žitný.

Podľa jeho slov ho na tej správe zaujali dva detaily. „Prvým bola zmienka, že – podľa rezortu vnútra – príčinou výbuchu bola ‚pravdepodobne porucha na splynovacom zariadení‘. Toto podsúvanie návodu, akým smerom sa majú úvahy verejnosti od začiatku uberať, bolo podozrivé – vnútro naznačuje príčiny výbuchu vo fáze, keď v iných prípadoch je vždy zdržanlivé a odkazuje na prebiehajúce vyšetrovanie a potrebu počkať na závery forenzných expertov,“ objasnil bezpečnostný analytik. „Druhý detail správy už v kombinácii s prvým vytvoril silnú indíciu, že za explóziou treba hľadať špinavé paprče vládnej moci a nie technickú poruchu. Ten detail znel približne tak, že Róbert R. bol známy tým, že sa pohyboval medzi tzv. autičkármi, čiže v prostredí organizovaného zločinu,“ povedal ďalej.

„Istý čas potom, čo rezort vnútra informoval, že podľa expertízy Kriminalistického a expertízneho ústavu príčinou výbuchu bola naozaj porucha na splynovacom zariadení, odišiel z ústavu jeho pracovník Tibor Šmida. Na tlačovej konferencii zverejnil skutočné závery expertízy: príčinou explózie boli dva nástražné výbušné systémy, jeden na splynovacom zariadení, druhý pod palubnou doskou. Symptomatické pre tunajšiu politickú kultúru je, že dodnes sa žiadne vedenie rezortu vnútra za škandalózne správanie vtedajšieho vedenia ministerstva neunúvalo verejne sa ospravedlniť pozostalým nebohého Róberta Remiáša,“ zdôraznil na záver Žitný.

Lucia Kurilovská: Vražda Róberta Remiáša môže byť po 20 rokoch premlčaná

Môže nastať situácia, že vražda Róberta Remiáša bude 29. apríla, kedy od nej uplynie 20 rokov, premlčaná. Pripustila to rektorka Akadémie Policajného zboru SR Lucia Kurilovská.

Obnovenie prerušeného trestného stíhania, ku ktorému došlo 8. februára, vníma odborníčka na trestné právo tak, že sa v prípade vyskytli nové okolnosti. Vyšetrovatelia podľa nej majú snahu dotiahnuť prípad do úspešného konca a snažia sa vykonať potrebné úkony. Ak našli nového podozrivého, musia ho obviniť v lehote do 20 rokov od úmrtia Remiáša, upozornila Kurilovská. V prípade, že by chceli vzniesť obvinenie voči tým istým osobám ako v minulosti, takúto lehotu nemajú. 

„Veľmi jednoducho sa dá povedať, že sú okolnosti, na základe ktorých môže byť vražda 29. apríla premlčaná. Sú však aj faktory v súlade s Trestným poriadkom, na základe ktorých by sa mohlo pokračovať aj po 20 rokoch od spáchania skutku,“ uviedla pre TASR s tým, že vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša prebieha podľa starého Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006.

Známy trestný advokát Ondrej Mularčík je presvedčený, že ak nebolo v prípade vraždy Róberta Remiáša vznesené za 20 rokov obvinenie voči konkrétnej osobe, tak sa tento trestný čin premlčiava. Podľa Mularčíka sa prípad premlčiava vo vzťahu k tým osobám, ktoré by po tých 20 rokoch eventuálne prichádzali do úvahy ako podozriví.

„Ak niekto spomína, že sa prerušila premlčacia doba, tak vždy len voči tej konkrétnej osobe, voči ktorej v priebehu tej premlčacej doby bolo vedené trestné stíhanie. Čiže, ak bola nejaká XY osoba stíhaná a bolo vo vzťahu k tejto osobe zastavené alebo nejakým spôsobom ukončené trestné konanie, tak tá doba, pokiaľ prebiehalo vyšetrovanie voči konkrétnej osobe, sa do tej premlčacej doby podľa mňa nezapočítava,“ uviedol pre TASR Mularčík.