Peruánsky kardinál: Cirkev chce byť mostom k národom Amazónie

Vatikán 26. júla 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SpC-Vatican)

Tri mesiace pred špeciálnou biskupskou synodou o Amazónii, ktorá sa bude konať od 6. do 27. októbra 2019 vo Vatikáne, priniesol časopis „La Civiltà Cattolica“ rozsiahly článok s názvom „Synoda pre Amazóniu a ľudské práva“. Jeho autorom je peruánsky kardinál Pedro Ricardo Barreto SJ, arcibiskup diecézy Huancayo a viceprezident Celoamazonskej cirkevnej siete REPAM (Red Eclesial PanAmazonica)

„Vychádzajúc zo základných podmienok dialógu a hľadania spoločného dobra, budúca špeciálna synoda o Amazónii chce prispieť k budovaniu nových ciest pre Cirkev a pre integrálnu ekológiu. Cieľom je vytvoriť podmienky, ktoré umožnia ľuďom žijúcim na rozsiahlom a dôležitom amazonskom území žiť s dôstojnosťou a pozerať do budúcnosti s dôverou“, píše peruánsky kardinál, ktorý sa podieľal aj na príprave Pracovného dokumentu synody.

Územie Amazónie tvorí deväť krajín, žije tu približne 33 miliónov obyvateľov, z čoho 2 800 000 je domorodých, patriacich k 390 rôznym národom, z ktorých 137 je izolovaných, teda bez vonkajších kontaktov. Hovorí sa tu 240 jazykmi.

Kardinál Barreto pripomína, že Amazónia je biosystém, ktorý pôsobí ako „regionálny a globálny stabilizátor klímy“. Oblasť Amazónie pokrýva celkovú plochu približne 7,5 milióna km2. V tejto oblasti sa koncentruje 20% neľadovcovej sladkej vody na Zemi. Je tu 34% primárnych lesov planéty a nachádza sa tu 30 až 40% fauny a flóry sveta.

„Svätý Otec František pozná amazonské národy,“ konštatuje kardinál Barreto a cituje slová pápeža z encykliky Laudato si´ (146), že domorodé spoločenstvá „nie sú len jednoduchou menšinou medzi ostatnými, ale mali by sa stať skôr hlavnými hovorcami, najmä keď sa chystajú veľké projekty, ktoré sa týkajú ich priestorov. Pre nich totiž zem nie je ekonomickou hodnotou, ale darom Boha a predkov, ktorí v nej odpočívajú, posvätným priestorom, s ktorým potrebujú byť v interakcii, aby živili svoju identitu a hodnoty. Keď zostávajú na svojich územiach, vedia sa o ne najlepšie starať. Na rozličných miestach sveta sú však nútení opúšťať svoju zem a uvoľňovať ju pre ťažobné, poľnohospodárske, pestovateľské alebo chovateľské projekty, ktoré nevenujú pozornosť ničeniu prírody a kultúry.”

Kardinál Barreto poukázal aj na príležitosť naučiť sa niečo od obyvateľov Amazónie:

„Na druhej strane, príležitosť pozrieť sa na identitu týchto národov a ich schopnosť chrániť tieto ekosystémy podľa ich špecifického kultúrneho spôsobu a ich vízie sveta môže našim neamazonským spoločnostiam umožniť vytvoriť primerané podmienky na ich ocenenie, rešpektovanie a učenie sa od nich.“

Na záver článku kardinál Barreto vyjadril želanie:

„Pokiaľ ide o nás, členov Katolíckej cirkvi v Amazónii, chceme byť živými svedkami nádeje a spolupráce a naďalej poskytovať evanjelizačné služby zakorenené v úrodnej pôde, kde žijú naši amazonskí ľudia a ich kultúry. V tomto zmysle môže byť synoda ako cirkevná udalosť dôležitým znakom účinnej odpovede na podporu spravodlivosti a na ochranu dôstojnosti najviac zasiahnutých ľudí.“