Washington 30. júna 2020 AKTUALIZOVANÉ  (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alex Brandon, SITA/AP-Carolyn Kaster)

Americké ministerstvo obrany oznámilo, že nemá dôkazy na potvrdenie medializovaných správ, podľa ktorých oddiel ruskej vojenskej spravodajskej služby nabádal bojovníkov afganského fundamentalistického hnutia Talibanu na útok na jednotky medzinárodnej koalície v Afganistane. Rezort o tom informoval v utorok na svojej webovej stránke

„Ministerstvo obrany naďalej vyhodnocuje spravodajské informácie o tom, že operatívci ruskej GRU sa podieľali na nepriateľskej činnosti proti Spojeným štátom a koaličným silám v Afganistane. Ministerstvo nemá dosiaľ žiadne podporné dôkazy na potvrdenie nedávnych tvrdení nájdených v správach z otvorených zdrojov. Bez ohľadu na to vždy berieme bezpečnosť našich síl v Afganistane – a na celom svete – čo najvážnejšie, a preto neustále prijímame opatrenia, aby sme zabránili škodám spôsobeným potenciálnymi hrozbami,“ uvádza sa vo vyhlásení hovorcu ministerstva obrany (Pentagónu) Jonathana Hoffmana.

Denník The New York Times (NYT) minulý týždeň v piatok napísal, že oddiel ruskej vojenskej spravodajskej služby ponúkal Talibanu odmeny za útoky na jednotky medzinárodnej koalície v Afganistane. Tieto zistenia boli podľa NYT prezentované prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi „pred niekoľkými mesiacmi“ a na pôde rady národnej bezpečnosti sa o tom diskutovalo koncom marca.

Rusko malo odmeny ponúkať Talibanu, aby ho motivovalo útočiť na amerických vojakov, keďže USA majú čoskoro stiahnuť všetky svoje jednotky z Afganistanu a ukončiť tak najdlhšie trvajúcu vojnu vo svojej histórii.

Taliban v sobotu odmietol tieto správy a zdôraznil, že počas 19 rokov trvajúcej svätej vojny – džihádu – nedostával rozkazy od nijakej tajnej služby alebo cudzieho štátu. Hnutie súčasne poprelo nedávne obvinenia Spojených štátov, že dostávalo zbrane od Ruska.

Správu denníka NYT odsúdilo aj Rusko. Jeho veľvyslanectvo vo Washingtone vo svojej reakcii na sociálnej sieti Twitter v sobotu napísalo, že falošné informácie o Rusku a Afganistane, zverejnené americkými médiami, viedli k priamemu ohrozeniu života ruských diplomatov vo Washingtone D. C. a v Londýne.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok označil tieto správy za klamstvá a podvod. Ruské ministerstvo zahraničných vecí taktiež obvinenia odmietlo.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu poprel, že by bol o tejto záležitosti informovaný. „Tajná služba mi práve oznámila, že tieto informácie nepovažovala za dôveryhodné, a preto ich neodovzdala mne a ani viceprezidentovi Mikeovi Penceovi,“ napísal Trump na Twitteri.

Riaditeľ amerických tajných služieb (DNI) John Ratcliffe v nedeľu vyhlásil, že Trump ani Pence o týchto informáciách nevedeli.

Podľa agentúry AFP denník The New York Times zverejnil v pondelok nový článok, v ktorom – citujúc dvoch nemenovaných funkcionárov – píše, že Trump dostal písomnú správu v tejto záležitosti už vo februári.

Televízia CNN informáciu potvrdila s tým, že Trump dostal od tajných služieb tieto informácie „niekedy na jar.“

Podľa AFP Biely dom oboznámil v pondelok so situáciou malú skupinu republikánskych zákonodarcov. Demokrati však požadujú, aby všetkých členov Kongresu oboznámila so záležitosťou spravodajská komunita.

„Otázky, ktoré vyvstávajú, sú: bol prezident informovaný, a ak nie, prečo nie, a prečo nebol informovaný Kongres?“ uviedla predsedníčka Snemovne reprezentantov, demokratka Nancy Pelosiová v liste adresovanom riaditeľovi amerických tajných služieb (DNI) Johnovi Ratcliffovi a riaditeľke Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Gine Haspelovej.

Podľa televízie CNN John Ratcliffe v pondelok vyhlásil, že „selektívne šírenie akýchkoľvek utajovaných skutočností narúša životne dôležitú medzirezortnú prácu pri zhromažďovaní, posudzovaní a zmierňovaní hrozieb a vystavuje naše sily riziku. Jednoducho povedané, je to trestný čin… Stále vyšetrujeme údajné spravodajské informácie, na ktoré sa odvoláva nedávne spravodajstvo v médiách, a vo vhodnom čase budeme informovať prezidenta a vedúcich predstaviteľov Kongresu. Toto je analytický proces pracujúci tak, ako má“.

Gina Haspelová taktiež zverejnila v pondelok vyhlásenie, v ktorom uviedla: „Úniky kompromitujú a narušujú zásadnú medzirezortnú prácu pri zhromažďovaní, posudzovaní a pripisovaní zavinenia.“

Pompeo sa rozprával s hlavým vyjednávačom Talibanu

Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo sa rozprával s hlavým vyjednávačom afganského fundamentalistického hnutia Taliban mullom Abdulom Gháním Barádarom. Informovala o tom v utorok agentúra AP s odvolaním sa na hovorcu Talibanu Suhajla Šáhína

Ten na Twitteri uviedol, že Pompeo a Barádar absolvovali v pondelok videokonferenciu, na ktorej americký minister naliehal na Taliban, aby znížil násilie v Afganistane. Diskutovali o „implementácii dohody (medzi USA a Talibanom podpísanej vo februári), stiahnutí zahraničných vojsk, prepustení väzňov, začatí vnútroafganského dialógu a obmedzení (vojenských) operácií“.

Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k videokonferencii nevyjadrilo.

Podľa nemenovaného predstaviteľa USA, na ktorého sa odvolala AP, Pompeo počas videokonferencie zdôraznil, že je nevyhnutné, aby Taliban dodržiaval svoj záväzok bojovať s ostatnými militantmi pôsobiacimi v Afganistane – konkrétne s teroristickými skupinami, ktoré by mohli ohroziť USA alebo ich spojencov. Podľa AP mal zrejme na mysli organizáciu Islamský štát.

Realizácia dohody medzi USA a Talibanom sa dostala do kritickej fázy, pričom sa očakáva, že vedúci predstavitelia Talibanu a Kábulu budú viesť rokovania o usporiadaní povojnového Afganistanu, ktoré by ukončili boje a prizvali povstalcov na politickú scénu v krajine.

Očakáva sa, že rozhovory sa začnú v júli, ak obe strany dodržia sľub stanovený v dohode medzi USA a Talibanom o prepustení tisícov väzňov. Dohoda stanovuje, aby Kábul prepustil 5000 uväznených talibov, zatiaľ čo povstalci prepustia 1000 vojakov a štátnych zamestnancov. Kábul však doteraz prepustil len 3500 väzňov a Taliban 700.

Podľa dohody medzi USA a Talibanom, ktorá bola podpísaná 29. februára, sa Taliban zaviazal zastaviť útoky na americké a koaličné jednotky a súhlasil s mierovými rozhovormi s vládou v Kábule, ktoré sa mali začať po výmene väzňov. Výmenou za to sa americké a iné cudzie jednotky stiahnu z Afganistanu.

Podľa AP nie je známe, či sa Pompeo a Barádar rozprávali aj o medializovaných informáciách, podľa ktorých Rusi nabádali bojovníkov Talibanu na útoky na vojakov USA a NATO v Afganistane.