Washington 30. januára 2018 (HSP/Regnum/Foto:TASR/AP-www.SpaceImaging.com)
Alexander Belov na portáli Regnum publikoval článok, v ktorom sa venuje novej obrannej stratégii USA pre rok 2018, ktorú predstavil James Mattis, hlava Pentagonu. Predložená stratégia vychádza z princípov definovaných americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré americký prezident predstavil ešte v decembri 2017. Podľa týchto princípov sa nová stratégia nesie v znamení zvýšenej pozornosti Pentagonu na Rusko a Čínu, ktoré predstavujú pre USA väčšie nebezpečenstvo ako ISIS, Al Kaida a ďalšie teroristické zoskupenia.
James Mattis však vo svojej predstave obrannej stratégie pre USA na rok 2018 nevenuje podľa viacerých amerických expertov dostatočnú pozornosť 3 závažným problémom.
Prvým vážnym problémom je skutočnosť, že Mattis a Trump vo svojej stratégii americkej národnej obrany zobrazujú Čínu a Rusko ako podobné hrozby. Obe tieto krajiny skutočne predstavujú pre Washington problém, sú však značne rozdielne, takže by bolo chybou vnímať tieto hrozby ako identické, “natreté rovnakou farbou”.
Podľa Američanov Rusko je ekonomicky slabšie ako Čína, v súčastnosti však predstavuje pre USA podstatne výraznejšiu hrozbu. Zo slov a činov ruského prezidenta Vladimíra Putina vidieť, že preverovanie amerického a západného vplyvu a schopnosť silovo reagovať je cieľom ruskej politiky v oblastí národnej bezpečnostnej politiky. Rusko sa samozrejme vyhýba otvorene bezohľadným krokom, no napriek tomu ruské ozbrojené sily tvrdo konajú v blízkosti vojenských síl NATO a ruské aktivity spochybňujú Američanmi presadzovaný medzinárodný poriadok. Keďže ruský jadrový arzenál má k dispozícii 5 tisíc jadrových hlavíc, ruské kroky vyvolávajú u Američanov vážne obavy. Ak nechcú mať Američania obavy, stačí keď sa nebudú rozťahovať v blízkosti ruských hraníc a viesť agresívnu politiku voči Rusku.
Čína sa snaží posilniť svoj vplyv v Juhočínskom mori. Podľa Američanov čínske aktivity nie sú až tak riskantné, ako ruský postup, čínska sila však neustále rastie a Čína je rozhodnutá vybojovať si nové pozície, pričom používa vo svojom tlaku “mäkkú silu”. Čína je však takisto nebezpečná, jeho vojenský rozpočet predstavuje približne 1/3 amerického vojenského rozpočtu a čínsky vojenský rozpočet sa bude s istotou navyšovať. Budúce kroky Pekingu je podľa Američanov ťažké predpovedať. Čína sa však nesnaží otvorene zmeniť existujúci globálny poriadok, nalinkovaný Američanmi a Peking je zainteresovaný v hľadaní nových spôsobov na dosiahnutie svojích záujmov v rámci existujúceho globálneho systému. Hrozba podľa Američanov však určite pretrváva, pretože ďalší čínsky líder môže nasadiť radikálnejší kurz, ako súčasný čínsky líder Si Tin-pching. Čína je podľa Američanov menej nebezpečná ako Rusko a vo vzťahu voči Číne sa majú podľa Američanov využívať iné typy reakcií ako voči Rusku.
Podľa Američanov, problémom v obrannej stratégii Jamesa Mattisa je aj obmedzená sústredenosť na regionálnych protivníkov typu Severná Kórea, čo je podľa viacerých amerických bezpečnostných odborníkov zarážajúce. Samozrejme v základných rysoch Mattisova stratégia hovorí o posilnení zdržiavajúceho faktoru voči Severnej Kórei. Ak by v Severnej Kórei vypukol vojenský konflikt, podľa Mattisa by išlo o najhorší vojenský konflikt, ktorého by sa Američania zúčastnili v posledných desaťročiach. USA podľa kritikov Mattisových predstáv, nemajú pripravený plán možnej okupácie Severnej Kórei a ani rozpracovaný postup na stabilizovanie situácie v Severnej Kórei, podľa amerických odborníkov Mattisov plán ani nemá hlbšie rozpracované scenáre americkej reakcie v prípade čínskeho zasahovania do riešenia severokórejského problému. Netreba zabúdať na skutočnosť, že vo vojne proti Severnej Kórei by Američania v porovnaní s Irakom, Lýbiou či Afganistanom utrpeli obrovské straty, ktoré by určite otriasli postavením Donalda Trumpa na americkej politickej scéne, takže scenár možného amerického konvenčného útoku voči Severnej Kórei je veľmi málo pravdepodobný.
Podľa Američanov tretím problémom v Mattisom predstavovanej stratégii na rok 2018 sú financie. Odhadovaný počet vo vojenskom rozpočte predstavuje sumu 700 miliárd USD, v minulosti bol vždy vojenský rozpočet prijatý včas a v predpokladanej výške, tentoraz to však už nemusí byť faktom. Ak bude prijatý rozpočet nižší, nebude môcť Pentagon pokračovať vo všetkých programoch, ak by pokračoval bude to znamenať fakticky zníženie stavu ozbrojených síl. Určite sa nesmie skrátiť financovanie vývoja nových bombardérov B-21, umelej inteligencie, ochrana pred kybernetickýmiútokmi, protijaderná bezpečnosť, vývoj medzikontinentálnych balistických rakiet či vývoj a modernizácia F-35. Američania majú takisto ambíciu zvýšiť silu svojej námornej flotily a už teraz je zrejmé, že naplnenie Mattisových predstáv prevyšuje možnosti amerického rozpočtu.
Alexander Belov