Washington 7. júna 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Xinhua, Zha Chunming)
Čína rozširuje svoje vojenské kapacity po celom svete a vytvára nové zámorské základne v krajinách, ako je Pakistan, ako najväčšia armáda sveta plní zvýšenú úlohu pri ochrane záujmov Číny v zahraničí, uviedla výročná správa Pentagonu pre Kongres USA
Čína minulý rok vynaložila na svoju armádu 180 miliárd USD, ale úradníci ministerstva obrany USA pripustili, že toto číslo nemusí predstavovať všetky výdavky kvôli “slabej účtovnej transparentnosti”. Aj tak je uvedený odhad výrazne vyšší ako oficiálny rozpočet Číny na obranu okolo 140 miliárd USD.
“Čína sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude usilovať o vytvorenie ďalších vojenských základní v krajinách, s ktorými má dlhoročný priateľský vzťah a podobné strategické záujmy, ako napríklad Pakistan,” píše sa tiež v správe. “Táto iniciatíva spolu s pravidelnými návštevami námorných plavidiel v zahraničných prístavoch odráža a rozširuje rastúci vplyv Číny a rozširuje dosah jej ozbrojených síl.”
V minulom roku Čína začala stavať svoju prvú zámorskú základňu v africkom štáte Džibutsko v tábore Lemonnier, kde sa nachádza aj veľká americká základňa zameraná na boj proti terorizmu v Perzskom zálive a vo východnej a severnej Afrike.
“Čína chce svojimi kapacitami popierať americký primát v regióne a potom sa tam stať najsilnejšou armádou,” konštatoval Sam Roggeveen, čínsky vojenský expert na Lowy Institute for International Policy. “Momentálne čínske ambície ostávajú regionálne, ale stáva sa jasným, že Čína má širšie celosvetové ašpirácie a zatiaľ čo sa nachádzajú v počiatočných fázach, začínajú sa formovať.”
“Čínske záujmy expandujú po celom svete, preto Čína potrebuje obmedzené, ale nevyhnutné obranné zariadenia v cudzích krajinách,” argumentuje Zhu Feng, profesor medzinárodnej bezpečnosti na Nankinskej univerzite. O základni v Džibutsku blízko Somálska a Adenského zálivu sa vyjadril, že “nie je vojenskou základňou, ale je to vojenská zásobovacia základňa, takže charakterizácia je nesprávna”.
Čína sa v posledných rokoch stáva čoraz silnejšou vojenskou silou, čo badať najmä v územných sporoch vo Východočínskom a v Juhočínskom mori, kde často čelí lodiam a lietadlám USA. Vojenská expanzia v zahraničí sa môže spájať s budovaním infraštruktúry za cca 900 miliárd USD v rámci novej Hodvábnej cesty (Silk Road) vrátane niektorých plánovaných projektov v nestabilných regiónoch, ako je Afganistan či Pakistan.
A práve Pakistan so svojím regiónom Balúčistan môže byť ako pravdepodobné miesto, keďže je už najväčším kupcom čínskych zbraní. V rokoch 2011 až 2015 bola Čína štvrtým svetovým vojenským dodávateľom v sume 20 miliárd USD, z čoho 9 miliárd šlo podľa správy pre “ázijské a pacifické krajiny, hlavne Pakistan”. Vyvážala aj do Iraku, Saudskej Arábie, Egypta a do Spojených arabských emirátov.
Správa Pentagonu ďalej uvádza, že Čína už má najväčšie námorníctvo v Tichom oceáne s viac ako 300 loďami, no ešte však stále zaostáva za USA a Japonskom z hľadiska technológie a schopností.