Môj profil 
Predplatné
Predtým však, ako sa sa Trump s Pellegrinim stretol, mal rozhovor s Mikeom Pompeom. Podľa zvyklosti by sa dalo predpokladať, že ho Pompeo v skratke informoval, o čom bude reč pri stretnutí, čomu sa radšej vyhnúť, prečo neprišiel Pellegrini s manželkou, že sme dobrý vazali a kupujeme super drahé stíhačky, že „ochrannú” zmluvu radšej spomenúť netreba atď. Určité je, že Pompeo nemusel prezidenta Trumpa poúčať, že existuje rozdiel medzi Slovenskom a Slovinskom. To si americký prezident pliesť ani len náhodou nedovolí, lebo by mu určite jeho žena doma na večeru polievku presolila.
Na stretnutí prišlo najprv všeobecné sa potľapkávanie po ramenách, potom nasledovali otázky novinárov. Novinári, okrem jednej otázky, či navštívi Trump Slovensko, sa na našu krajinu zvysoka vykašlali. Podľa toho, ako sa Trump pozitívne vyjadril, sa dá ale očakávať, že nás americký prezident návštevou predsa len poctí. A to by tak bolo, čo sa týka Slovenska, aj všetko.
Premiér Pellegrini ale držal figúru a statočne sa usmieval po celý čas, čo Trump odpovedal na otázky, ktoré sa našej krajiny vôbec netýkali. Americký prezident mimo iného spomenul, že pred stretnutím s Pellegrinim volal s Vladimírom Putinom. Na margo rozhovoru s ruským prezidentom Trump okrem iného uviedol, že sa v budúcnosti obchod medzi USA a Ruskom bude rozširovať a že to je dobrá vec. Hmmm. To je zaujímavé, že zatiaľ čo my máme na Rusko uvaľovať stále novšie a novšie sankcie, Amerika chce s Ruskom obchod v budúcnosti rozvíjať. No táto hypokracia ani moc neprekvapuje. Počas tridsiatich rokov slobody a demokracie sme už na kde čo od našich terajších spojencov zvykli.
Na „ochrannú” zmluvu sa nikto neopýtal a je zrejmé, že rozhovor o nej hodili na Lajčáka a Pompea. Ale to, ako rokovania ministrov zahraničných veci dopadli, nevieme. Nikto o tom nehovorí, nikto sa na nič nepýta. Žiadny statement, žiadna tlačovka, alebo niečo podobné. Absolútna tma. Ministerstvo zahraničných vecí mlčí a s ním mlčia aj mainsreamové médiá.
Či sa nám teda podarí z nášho slobodného vazalstva odísť s len oškretými ušami, a to zaplatením výpalného v podobe stíhačiek, alebo sa nám tu Američania „prechodne” nasťahujú s celým ich arzenálom, ktorého obsah samozrejme nebudeme môcť kontrolovať ani nijako ovplyvňovať, sa teda ešte nevie.
Čo dodať na záver. Po rokoch zisťujeme výhody toho, že nám Havel rozbil vojenskú výrobu a po rozpade Varšavskej zmluvy sa nastolila táka atmosféra, že na rozdiel od Turecka, my nekúpime od Rusov ani špendlík. Môžeme sa teraz veselo zadlžiť až po naše prapravnúčatá. Ale veď vlastne, čo nám aj ostáva. Vlastnú vojenskú výrobu prakticky nemáme, Rusi sú nepriateľ, tak hor sa platiť výpalné.
Ale nádej tu predsa je, lebo hoci je naše výpalné veľké, Slováci sú, ako je známe, majstri v uťahovaní opaskov. Nás nejaké tie stíhačky len tak nepoložia a nejako to prežijeme. Či prežijeme americké základne a americké muničné sklady ostáva, na rozdiel od kúpy stíhačiek, však otázne.
Andrea Lopatková
