Peking sa chystá na vojnu s USA. Radikálne sa zvýšilo riziko ozbrojeného stretu

Japonská spravodajská agentúra Kyodo News zverejnila interný dokument Centrálnej armádnej komisie ČĽR, ktorý jasne popisuje stratégiu boja proti USA, ktorá podľa autorov „prekoná“ oslabujúceho svetového hegemóna, a v prípade potreby „ukončí konflikt a vyhrá vojnu“ s týmto hegemónom.

Pokiaľ obsah stratégie, ktorá unikla do svetových médií, skutočne odráža víziu čínskeho vedenia, potom nás v blízkej budúcnosti čaká radikálny nárast rizika vojenského stretu medzi USA a ČĽR.

Všetko spočíva v tom, že pekingskí stratégovia nemajú v pláne iba brániť Čínu, ale tiež predložiť výzvu americkej nadvláde na mori, ktorá im v prípade potreby dovolí „pritlačiť oponentov k múru” kontrolou námorných obchodných ciest.

Je obtiažne, až takmer nemožné si predstaviť, že americké vedenie (bez ohľadu na stranícku príslušnosť a ideologickú orientáciu) umožní Číne realizovať taký plán bez ostrého odporu zo strany americkej štátnej administratívy a armády.

Kyodo News a Japan Times uvádzajú kľúčové body dokumentu, ktoré poukazujú na to, že Čína sa chystá rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť a vplyv ďaleko od svojich hraníc.

„V jednej z kapitol dokumentu je uvedené, že Ľudová oslobodzovacia armáda Číny už skôr sústredila svoj vojenský výcvik na obranu pobrežia a v novej ére musí armáda naviac posilniť svoje schopnosti na súši, na mori a vo vzduchu, aby rozšírila pôsobnosť mimo tradičnú zónu pôsobnosti.

„Kvôli tomu, ako odkrývame a rozširujeme naše národné záujmy mimo hraníc, zúfalo potrebujeme komplexnú ochranu našej bezpečnosti po celom svete.”

Dokument zdôrazňuje bezpodmienečnú potrebu toho, aby bola armáda plne podriadená príkazom lídra Xi Jingpinga a vďaka tomu západní komentátori pevne veria v to, že čínsky vodca prispel rozhodujúcimi krokmi k novému cieľu čínskych ozbrojených síl.

Je veľmi pravdepodobné, že vo Washingtone budú tieto zmeny v pôsobení Číňanov vnímané ako odraz americkej výnimočnosti, pretože do nedávnej doby iba Spojené štáty vyhlasovali, že „zemeguľa” sa nachádza pod vplyvom ich národných záujmov, ktoré je Washington pripravený brániť a rozširovať použitím vojenskej sily. Nemusí to však znamenať,  že pekingskí stratégovia mali na mysli, že by mala Čína kopírovať americký prístup, ale vzhľadom k pomerne silnej anti-čínskej politike Trumpa je nepravdepodobné, že budú veriť verzii, že Čína chce v skutočnosti konfrontáciu s USA v kľúčových lokalitách po celom svete.

Strach z čínskej expanzie je dôležitým prvkom amerického vojensko-politického myslenia, i keď to nie je tak nápadné na pozadí protiruskej hystérie. Keď americkí generáli čítajú v (údajnom) dokumente Centrálnej armádnej komisie Číny, že reforma armády napomôže „efektívnejšie zvládnuť krízu, zabrániť konfliktu, vyhrať vojnu a chrániť expanziu národných strategických záujmov”, je pravdepodobné, že si spomenú na pomerne nedávne vypočúvanie v Kongrese USA, na ktorom sa diskutovalo o „čínskej hrozbe”. Časopis Newsweek potom zverejnil článok s názvom Čínska vojenská expanzia a globálna [vojenská] výstavba mi nedovolí v noci spať, hovorí minister vojenského námorníctva.

V škandálnom Čínskom dokumente, ktorý je v súčasnej dobe preberaný v japonských a západných médiách, je jeden dôležitý detail, ktorý na jednej strane dobre odráža čínsku mentalitu, a na druhej strane naznačuje, že pekingskí experti sa veľmi dobre snažili pochopiť západnú logiku. V dokumente je uvedené, že práve rozvoj armády, ktorá je schopná naozaj globálnych vojenských operácií, umožní Číne, aby sa vyhla tzv. „Thúkydidovej pasci”. Tento termín bol predstavený profesorom z Harvardskej univerzity, politológom a expertom teórie prijímania rozhodnutí a bývalým ministrom obrany, Grahamom Tilletom Andersonom mladším. Stručne povedané, podstatou tejto teórie je: ako náhle potenciálny hegemón silnie, aktuálny hegemón z neho má strach a tento strach vyústi do nevyhnuteľnej vojny medzi existujúcim a potenciálnym hegemónom. Prvým príkladom tejto teórie je vojna Sparty a Atén, o ktorej nevyhnuteľnosti napísal Thúkydides.

Autori čínskej stratégie trvajú na tom, že radikálne rozšírenie celosvetových schopností čínskej armády pomôže „vyhnúť sa vojne medzi rastúcou mocnosťou a existujúcim hegemónom”. Existuje riziko, že tento odhad je príliš optimistický. Pokúšať sa dramaticky rozšíriť globálne schopnosti čínskej armády môže vyprovokovať Washington k viac agresívnym a veľmi radikálnym opatreniam, ktoré sa nemusia týkať iba ekonomického alebo diplomatického tlaku. Naviac vzniká pocit, že bez ohľadu na čisto pragmatickú rétoriku Trumpa, ktorá naznačuje ekonomickú motiváciu obchodnej vojny s Čínou, nie je v skutočnosti pre Washington cieľom vyrovnanie obchodnej bilancie. Pokiaľ si pripomenieme slová ministra vojenského námorníctva Richarda Spencera o „využití kapitálu ako zbrane”, je logické predpokladať, že obchodná (a prípadne sankčná) vojna bude pokračovať nie do tej doby, až sa vyrovná obchodná bilancia, ale až dôjde k eliminácii „hrozivých čínskych zbraní”.

Pokiaľ je to správne posúdenie, potom nastávajú dve dôležité otázky.

Po prvé. Ako veľa času potrebuje Washington na to, aby pochopil, že obchodná vojna a sankcie mu nepomôžu k dosiahnutiu toho, čo chce?

Po druhé: Čo bude vláda Trumpa robiť po vyčerpaní ekonomických metód?

Skutočnosť, že americké vojnové lode sa teraz nachádzajú v Taiwanskej úžine, a na Taiwan čoskoro dorazia prvé skupiny amerických námorných vojakov, pravdepodobne naznačuje, kde a ako Spojené štáty budú hájiť svoj nárok na globálnu hegemóniu.

.