Mária Patakyová následne uviedla, že nevníma inštitút verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ktorá má zodpovedať predstavám Národnej rady SR. Vníma preto, že je jej povinnosťou naďalej pokračovať v činnosti.
K otázke práva nenarodeného dieťaťa Patakyová v pléne uviedla, že Ústavný súd SR vo svojom náleze interpretoval, že dieťa pred narodením nie je subjektom práva na život. „A čím iným mám byť ja viazaná, než našou ústavou?“ pýtala sa poslancov.
Patakyová tento týždeň v rozhovore pre TV Markíza a jej portál tvnoviny.sk uviedla, že “zostala prekvapená” tým, akým smerom sa začal uberať rozprava v NR SR k jej správe za rok 2019.
“Moje videnie poslania verejného ochrancu práv je také, že musí reflektovať tie medzinárodno-právne záväzky, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Tam napríklad patrí aj balík problémov LGBTI ľudí, ktorý my na Slovensku nemáme právne vyriešený. Je už potom na samotnom ombudsmanovi, čo s tým urobí. Či na to len upozorní a ďalej nesleduje, či sa situácia zlepšuje. Závisí to od nastavenia každého človeka, ktorý vykonáva túto funkciu. Každý sa môže v istej miere inak zhostiť tejto úlohy,” odpovedala Patakyová na otázku, či sa podľa nej môžu zmeniť priority inštitútu, ak by bol jej nástupca z radov konzervatívcov.
Dodala, že ak by sa ombudsman zúčastnil pochodu Hrdí na rodinu, musel by podľa nej vysvetliť, prečo tak urobil. “Ja som vystúpila na úvodnej časti Dúhového pochodu a zdôvodnila som aj písomne aj ústne, prečo som tam. Pokiaľ nie sú práva LGBTI komunity na úrovni, ako podľa medzinárodných záväzkov máme zabezpečiť, tak ombudsman by mal na tento problém poukazovať.”
“Ak dochádza k zlyhaniu funkcie rodiny, tak na to tiež poukazujem. Máme veľa podnetov, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti v prípade rozvodu manželov. Tam máme naozaj veľa podnetov, ktoré riešime. Aj toto je dôležitá agenda, ktorej sa venujeme. Ale podpora rodiny z iného hľadiska je otázka, ktorá už nespadá pod náš úrad, ale do tvorby verejných politík,” tvrdí ombudsmanka.
K nápadu konzervatívnych poslancov z radov OĽaNO na vytvorenie inštitútu splnomocnenca pre náboženskú slobodu povedala, že jej kancelária za uplynulý rok neriešila ani jeden podnet týkajúci sa ohrozenie slobody náboženského vyznania. “Mohli by sme iniciovať aktivitu, ak by sme zistili z medializovaných informácií, že zo strany štátu dochádza k porušovaniu práv v tejto oblasti. Ak takéto porušovanie nevidíme, nemôžeme konať,” podotkla.
V rozhovore podčiarkla, že dôkazom toho, že je možné v ústave definovať manželstvo, chrániť rodinu a zároveň právne upraviť vzťahy osôb rovnakého pohlavia je Portugalsko. “Majú legálne manželstvá párov rovnakého pohlavia a v Portugalsku sa ku katolicizmu hlási 95 percent obyvateľstva. Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý má rovnosť pred zákonom zabezpečiť každému, kto je subjektom práva,” zdôvodnila svoju náklonnosť k požiadavkám LGBTI.
Jaroslav Zajac