Témami rozhovoru bola podľa kardinála Parolina o. i. situácia na Ukrajine, na Blízkom Východe ako aj vo Venezuele. Na tlačovej konferencii povedal.
„Prišiel som, aby som sprostredkoval starosti pápeža Františka z problémov na medzinárodnej úrovni.“
Témou stretnutia bola aj situácia katolíkov v Rusku a možnosť ďalšieho stretnutia pápeža Františka s ruským pravoslávnym patriarchom Kyrilom I. To prvé sa konalo minulý rok v Havane, ako povedal Parolin a vzhľadom na ekumenické úsilie zdôraznil:
„My veriaci si myslíme, že Boh a Duch Svätý nás pri ďalších potrebných krokoch budú viesť.“
Vatikán dúfa v sprostredkovanie vo Venezuele
Rusko by mohlo podľa názoru štátneho sekretára tiež pomôcť pri prekonaní krízy vo Venezuele. Vďaka jeho úzkym spojeniam s touto juhoamerickou krajinou „môže Rusko prispieť k dialógu“, ako povedal Parolin. „Pre Vatikán je dialóg jedinou schodnou cestou von z krízy.“
Minister Lavrov zdôraznil, že na dialóg medzi rozhádanými skupinami vo Venezuele je potrebná pomoc „mnohých externých aktérov“. „Dôležité je, aby pritom nedošlo k ďalšej konfrontácii, ale aby sa skôr vyzývalo k jednote a ochote ku kompromisom. Rusko v tomto ohľade iniciatívy Vatikánu od počiatku plne podporovalo a robí to aj naďalej,“ povedal Lavrov.
Už celé týždne prebiehajú vo Venezuele masové protesty proti socialistickej vláde s desiatkami mŕtvych. Už roky vládne prezident Nicolas Maduro pomocou dekrétov a výnimočného stavu bez ohľadu na parlament. Okrem toho sa odvtedy nekonali nijaké regionálne ani komunálne voľby.
Lavrov označil prvú návštevu Parolina v Rusku ako dobrú príležitosť na pokračovanie v dialógu, ktorý sa začal v decembri r. 2016. Obaja diplomati sa vtedy stretli vo Vatikáne. „S rozvíjajúcim sa dialógom Vatikánu s Moskvou som veľmi spokojný,“ povedal Lavrov. Tento dialóg sa koná na najvyššej úrovni – ruský prezident Vladimír Putin sa už dvakrát stretol s pápežom Františkom.
Vrcholmi Parolinovej návštevy v Rusku sú stretnutia s prezidentom Putinom v Soči v stredu a s ruským patriarchom Kyrilom I., ktoré bolo v utorok v Moskve.
Kardinál Parolin, slúžil v pondelok svätú omšu v preplnenej katolíckej katedrále v Moskve. Na vatikánskom veľvyslanectve sa stretol so štyrmi katolíckymi biskupmi Ruska a prijal ho aj vedúci Úradu pre zahraničie Moskovského patriarchátu, metropolita Hilarion.
Diferencie v otázke Ukrajiny
Hilarion na dvojhodinovom stretnutí s Parolinom kritizoval Gréckokatolícku cirkev na Ukrajine. Obvinil ju z „politizujúcich postojov a agresívneho konania“ a povedal: „Cirkvi na Ukrajine by mali šíriť pokoj a prispievať k spoločenskej súdržnosti. Politika nemá v cirkevnom živote čo robiť.“ Pred žurnalistami potom zdôraznil, že návšteva pápeža v Rusku a cesta moskovského patriarchu do Ríma momentálne na programe nie je.
Právny spor o cirkev
Parolin chcel v Rusku hovoriť aj o ťažkostiach katolíkov, o. i. aby dostali naspäť cirkevný majetok, ktorý im režim po októbrovej revolúcii 1917 zhabal. Ide o „veľmi vážny“ a „skutočne naliehavý problém“, ako povedal v utorok v interview, ktoré uverejnila Moskovská arcidiecéza. Už niekoľko rokov bojuje arcidiecéza aj na súde so správou mesta o vrátenie Kostola sv. Petra a sv. Pavla. Arcidiecéza sa odvoláva na zákon z r. 2010, podľa ktorého cirkvi majú nárok na komunistami vyvlastnené sakrálne stavby.
Parolinova návšteva je najvyššia z Vatikánu v Rusku od r. 1999. Vtedy štátny sekretár kardinál Angelo Sodano nanovo posvätil katolícku katedrálu v Moskve. Ako prvý štátny sekretár cestoval do Moskvy v r. 1988 kardinál Agostino Casaroli, strojca vatikánskej ostpolitiky, pri príležitosti 1000. výročia pokresťančenia Ruska.
Až v r. 1991 mohol Svätý stolec znovu otvoriť veľvyslanectvo v Moskve. Za pápeža Benedikta XVI. (2005-2013) nadviazali obe strany koncom r. 2009 plné diplomatické styky a v r. 2010 oficiálne povolali veľvyslancov.