Parolin s Lavrovom o Ukrajine, Blízkom východe a Venezuele

Moskva 23. augusta 2017 (HSP/KAP/KNA/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin bol na druhý deň návštevy v Moskve pozvaný k ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi

Postoje Vatikánu a Ruska k „pokojnému vyriešeniu“ medzinárodných konfliktov a „odvrátenie terorizmu a extrémizmu“ sú si veľmi blízke, ako zdôraznil Lavrov v utorok pri pozdravení hlavného diplomata pápeža.  Spoločné záujmy máme aj pri požiadavke medzináboženského a medzikultúrneho dialógu, ako aj posilnení sociálnej spravodlivosti a úlohy rodiny.

Témami rozhovoru bola podľa kardinála Parolina o. i. situácia na Ukrajine, na Blízkom Východe ako aj vo Venezuele. Na tlačovej konferencii povedal.

„Prišiel som, aby som sprostredkoval starosti pápeža Františka z problémov na medzinárodnej úrovni.“

Témou stretnutia bola aj situácia katolíkov v Rusku a možnosť ďalšieho stretnutia pápeža Františka s ruským pravoslávnym patriarchom Kyrilom I. To prvé sa konalo minulý rok v Havane, ako povedal Parolin a vzhľadom na ekumenické úsilie zdôraznil:

„My veriaci si myslíme, že Boh a Duch Svätý nás pri ďalších potrebných krokoch budú viesť.“

Vatikán dúfa v sprostredkovanie vo Venezuele

Rusko by mohlo podľa názoru štátneho sekretára tiež pomôcť pri prekonaní krízy vo Venezuele. Vďaka jeho úzkym spojeniam s touto juhoamerickou krajinou „môže Rusko prispieť k dialógu“, ako povedal Parolin. „Pre Vatikán je dialóg jedinou schodnou cestou von z krízy.“

Minister Lavrov zdôraznil, že na dialóg medzi rozhádanými skupinami vo Venezuele je potrebná pomoc „mnohých externých aktérov“. „Dôležité je, aby pritom nedošlo k ďalšej konfrontácii, ale aby sa skôr vyzývalo k jednote a ochote ku kompromisom. Rusko v tomto ohľade iniciatívy Vatikánu od počiatku plne podporovalo a robí to aj naďalej,“ povedal Lavrov.

Už celé týždne prebiehajú vo Venezuele masové protesty proti socialistickej vláde s desiatkami mŕtvych. Už roky vládne prezident Nicolas Maduro pomocou dekrétov a výnimočného stavu bez ohľadu na parlament. Okrem toho sa odvtedy nekonali nijaké regionálne ani komunálne voľby.

Lavrov označil prvú návštevu Parolina v Rusku ako dobrú príležitosť na pokračovanie v dialógu, ktorý sa začal v decembri r. 2016. Obaja diplomati sa vtedy stretli vo Vatikáne. „S rozvíjajúcim sa dialógom Vatikánu s Moskvou som veľmi spokojný,“ povedal Lavrov. Tento dialóg sa koná na najvyššej úrovni – ruský prezident Vladimír Putin sa už dvakrát stretol s pápežom Františkom.

Vrcholmi Parolinovej návštevy v Rusku sú stretnutia s prezidentom Putinom v Soči v stredu a s ruským patriarchom Kyrilom I., ktoré bolo v utorok v Moskve.

Kardinál Parolin, slúžil v pondelok svätú omšu v preplnenej katolíckej katedrále v Moskve. Na vatikánskom veľvyslanectve sa stretol so štyrmi katolíckymi biskupmi Ruska a prijal ho aj vedúci Úradu pre zahraničie Moskovského patriarchátu, metropolita Hilarion.

Diferencie v otázke Ukrajiny

Hilarion na dvojhodinovom stretnutí s Parolinom kritizoval Gréckokatolícku cirkev na Ukrajine. Obvinil ju z „politizujúcich  postojov a agresívneho konania“ a povedal: „Cirkvi na Ukrajine by mali šíriť pokoj a prispievať k spoločenskej súdržnosti. Politika nemá v cirkevnom živote čo robiť.“ Pred žurnalistami potom zdôraznil, že návšteva pápeža v Rusku a cesta moskovského patriarchu do Ríma momentálne na programe nie je.

Právny spor o cirkev

Parolin chcel v Rusku hovoriť aj o ťažkostiach katolíkov, o. i. aby dostali naspäť cirkevný majetok, ktorý im režim po októbrovej revolúcii 1917 zhabal. Ide o „veľmi vážny“ a „skutočne naliehavý problém“, ako povedal v utorok v interview, ktoré uverejnila Moskovská arcidiecéza. Už niekoľko rokov bojuje arcidiecéza aj na súde so správou mesta o vrátenie Kostola sv. Petra a sv. Pavla. Arcidiecéza sa odvoláva na zákon z r. 2010, podľa ktorého cirkvi majú nárok na komunistami vyvlastnené sakrálne stavby.

Parolinova návšteva je najvyššia z Vatikánu v Rusku od r. 1999. Vtedy štátny sekretár kardinál Angelo Sodano nanovo posvätil katolícku katedrálu v Moskve. Ako prvý štátny sekretár cestoval do Moskvy v r. 1988 kardinál Agostino Casaroli, strojca vatikánskej ostpolitiky, pri príležitosti 1000. výročia pokresťančenia Ruska.

Až v r. 1991 mohol Svätý stolec znovu otvoriť veľvyslanectvo v Moskve. Za pápeža Benedikta XVI. (2005-2013) nadviazali obe strany koncom r. 2009 plné diplomatické styky a v r. 2010 oficiálne povolali veľvyslancov.