Bratislava 21. januára 2023 (HSP/Tfiglobalnews/Foto:TASR/AP-Bob Edme)
Pokusom o revíziu Macron dokázal, že je reformátor. Ale to, ako sa bude vyvíjať budúcnosť, preverí jeho politický talent, píše Rohit Yadav pre TFI Global News
19. januára vypukli po celom Francúzsku protesty, počas ktorých viac ako milión ľudí demonštrovalo proti návrhu Macronovej vlády zmeniť dôchodkový systém vo Francúzsku. Aký je nový dôchodkový systém, ktorý chce Macron? Prečo sa protesty konajú po celom Francúzsku? A aká je budúcnosť Macrona a Francúzska.
Podľa francúzskeho ministerstva vnútra protestovalo v celej krajine 1,2 milióna ľudí, z toho 80 000 v Paríži. Organizátori z odborov však odhadujú počet na 2 milióny, pričom 400 000 z nich protestovalo v Paríži. Je to proti návrhom Macronovej administratívy na revíziu dôchodkového systému vo Francúzsku, z ktorých jedným z najkontroverznejších je myšlienka zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.
Ďalším návrhom je, že ľudia budú musieť odpracovať 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok. Nie je to prvýkrát, čo sa Macron pokúša zmeniť dôchodkový systém, v roku 2019 sa o to pokúsil tiež. Od tohto plánu však upustil po tom, ako zasiahol Covid-19.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron je horlivý človek. Vrátiť dôchodkovú reformu napriek odporu je od neho odvážne. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Francúzsko vynakladalo na dôchodky takmer 14 % svojho HDP.
Macronova vláda tvrdí, že reforma je najlepšou možnosťou, ako zachovať finančnú stabilitu systému v krajine, kde každý dostáva štátny dôchodok a kde sa priemerný vek obyvateľstva zvyšuje.
Vo Francúzsku je dôchodková reforma už dlho spornou témou. V roku 1995 masové protesty ukončili reformné úsilie a nasledujúce vlády sa stretli s tvrdým odporom voči reformám, ktoré boli prijaté v rokoch 2004, 2008 a 2010. Podľa nedávnej štúdie IFOP je 68 % obyvateľov proti reforme, ktorá sa ukazuje ako mimoriadne nepopulárna.
Podľa Euronews francúzske ľavicové strany a odbory tvrdia, že plánované úpravy nie sú potrebné na financovanie dôchodkového systému krajiny. Namiesto toho sa viaceré z nich vyslovili za revíziu francúzskeho daňového zákonníka a zintenzívnenie boja proti daňovým únikom.
Iniciatívu kritizovala aj líderka krajne pravicového Národného zhromaždenia (RN) Marine Le Penová, ktorá povedala, že “Francúzi sa môžu spoľahnúť na naše odhodlanie zablokovať túto nespravodlivú reformu”.
Francúzske odborové zväzy ďalej v protestoch uvádzajú, že požiadavky na dĺžku kariéry a zvýšenie veku odchodu do dôchodku sa dotknú najmä najzraniteľnejších osôb. Napríklad nová požiadavka 43 rokov kariéry najviac poškodí ženy. Mnohé ženy odchádzajú z práce, aby založili rodiny a vrátili sa po dlhšej neprítomnosti. Navrhované zmeny by od týchto žien vyžadovali, aby odpracovali ďalších 43 rokov alebo dosiahli vek 67 rokov, kým by mohli dostať plný dôchodok.
Čo by ste teraz mali všetci očakávať od reformy a Macrona v budúcnosti?
Podľa denníka Le Monde osem najväčších odborových zväzov v spoločnom vyhlásení uviedlo, že cieľom štrajkov z 19. januára je “odštartovať silné hnutie za dôchodky v dlhodobom horizonte”. Ďalší štrajk je vyhlásený na 31. januára. Vzhľadom na to, že protesty sa budú vo veľkej miere týkať štrajkujúcich zamestnancov verejného sektora Francúzska, očakáva sa, že protesty budú mať rušivý charakter.
Očakáva sa intenzívna diskusia o reforme, keď sa na budúci mesiac zíde francúzsky parlament. Francúzska administratíva bude potrebovať podporu pravicových zákonodarcov, aby mohla reformu prijať bez hlasovania, pretože v parlamente nemá väčšinu. V opačnom prípade sa možno bude musieť spoliehať na ústavné medzery. Pokusom o revíziu Macron dokázal, že je reformátor. To, ako sa bude vyvíjať v budúcnosti, však preverí jeho politickú obratnosť. Napriek tomu, že nemá väčšinu v parlamente, môže sa pre neho uskutočnenie tejto rozdeľujúcej reformy veľmi dobre stať politickou samovraždou.
.JPG)
.jpg)
