Väčšina absolventov stredných odborných škôl hodnotí svoju školu pozitívne a vybrala by si znova rovnaký odbor

Na otázky v ňom odpovedalo 1 214 absolventov, ktorí ukončili štúdium v školskom roku 2023/2024. Výsledky prieskumu prináša Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) vo zverejnenej Národnej správe k trasovaniu absolventov stredných odborných škôl.

„Aj keď prieskum nie je reprezentatívny, sonda do názorov mladých ľudí o ich pripravenosti pre ďalšie kariérne a vzdelávacie cesty dopĺňa existujúce administratívne dáta o ich uplatnení. Ide o druhé kolo národného dotazníkového prieskumu realizovaného v rámci národného projektu Zavedenie manažérstva kvality v odbornom vzdelávaní a príprave a vzdelávaní dospelých, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko,“ približuje ŠIOV.

Z prieskumu tiež vyplýva, že absolventi volajú po kvalitnejšej a aktuálnejšej praxi a užšom prepojení výučby s reálnym pracovným prostredím. „Samotné navyšovanie počtu hodín praxe nestačí. Rozhodujúca je jej kvalita, obsah a reálne prepojenie škôl s firmami a inštitúciami, kde sa žiaci s praxou stretávajú,“ zdôraznila projektová manažérka národného projektu Ľubica Gállová.

Pokračovanie v odbore

Po skončení stredných odborných škôl približne dve tretiny absolventov maturitných odborov pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Vyplýva to aj z administratívnych dát. Nie všetci ale v tomto štúdiu zotrvajú. Prieskum tiež ukázal badateľnú kontinuitu odborového zamerania, viac ako dve tretiny absolventov totiž pokračujú v tom istom alebo príbuznom odbore. Medzi tými, ktorí vstúpili na trh práce, bezmála dve tretiny pôsobia vo vyštudovanom alebo príbuznom odbore a využívajú v práci nadobudnuté vedomosti. Zároveň ale časť pracujúcich upozornila, že v praxi sa stretla s vyššími nárokmi, než na aké ich pripravila škola. Garantka projektovej aktivity trasovanie absolventov Tatiany Pončákovej považuje za dôležité, aby školy nadviazali na národný prieskum vlastnými aktivitami.

„Realizácia vlastných školských dotazníkov umožní školám lepšie porozumieť skúsenostiam svojich absolventov a v rámci vlastných kompetencií pružne reagovať na ich potreby,” uviedla.

Absolventi tiež okrem odbornej prípravy akcentovali aj potrebu takzvaných „zručností do života“. Ide napríklad o finančnú gramotnosť, orientáciu v daniach a odvodoch, v podnikaní a administratíve, a tiež komunikačné zručnosti využiteľné v práci aj pri kontakte s úradmi. „Cieľom národného prieskumu nie je len zber dát, ale otvorenie dialógu medzi školami, zamestnávateľmi a tvorcami politík, aby bolo odborné vzdelávanie modernejšie a relevantnejšie z pohľadu uplatnenia ich absolventov,“ uzatvára ŠIOV.