Je to dosť „prúser“ pre bruselských komikov, čo sa nazývajú lídri

Ako vyriešiť túto situáciu? Mám pre európskych „lídrov“ návrh: opustiť konečne princíp kognitívnej disonancie! Čo to je? Snaha zladiť vnútorný rozpor, uviesť vnútorné protirečenie do harmónie v súlade s mojim presvedčením, ktoré som nadobudol od mnou nekriticky uznávanej autority. Človek podliehajúci kognitívnej disonancii  je ako fajčiar, ktorý si je vedomý škodlivosti fajčenia.

Nemá však vôľu prestať. Preto sa snaží odbúrať, eliminovať všetky informácie, ktoré ho na škodlivosť zlozvyku upozorňujú. Naopak, začne si pripúšťať len tie informácie, ktoré škodlivosť fajčenia relativizujú. Vyhýba sa akýmkoľvek diskusiám na tému škodlivosti fajčenia. Stále však vedie vnútorný boj medzi mysľou, ktorá upevňuje názory relativizujúce fajčenie, a srdcom, ktoré mu škodlivosť fajčenia neustále pripomína. Aby mal vnútorný pokoj, izoluje sa od názorov, ktoré mu nevyhovujú, uzavrie sa do bubliny, stretáva sa len s tými, čo majú podobný názor. V takejto spoločnosti sa cíti dobre, je v bezpečí rovnako zmýšľajúcich ľudí uznávajúcich len dogmy nimi zbožňovanej autority.

Čoho sa takíto ľudia boja najviac sú akékoľvek pokusy naštrbiť pevnosť ich bubliny, kategoricky odmietajú akúkoľvek pochybnosť. Vzájomne žijú v tieni nimi vyvolanej nevedomosti, bránia sa akéhokoľvek záblesku pravdy. Lož, ktorú sami pred sebou deklarovali za pravdu sa im dostala do genetickej výbavy, stala sa podstatou ich existencie, a preto nie sú ochotní pripustiť iný názor, lebo by začal rozleptávať ich existenciu.

Postupne si začínajú pliesť existenciu skutočnú (skutočný život) s existenciou (životom) vytvorenou v ich hlavách. Nie v srdciach, ktoré sú sídlom charakteru. Zo strachu pred oslabením ich pravdy sa stále viac v ich názoroch betónujú. Vidia, že ich okolie už prestalo fajčiť, dokonca ich najbližší príbuzní, ale oni nie sú ochotní si to kvôli sile svojho ega, kvôli svojej pýche pripustiť. Pripomína to zle zapnutý sveter. Spočiatku si chybu nevšímate, čím viac gombíkov však zapínate, tým je chyba zreteľnejšia. A tak zapínate, zapínate, uvedomujete si stále jasnejšie, že kdesi na začiatku sa stala chyba, vaša pýcha však odmieta chybu priznať. Je vám jasné, že ak chcete sveter zapnúť správne, musíte ho rozopnúť a začať odznova. To si však vyžaduje priznanie chyby, na čo je potrebná ohromná vnútorná sila, ktorú ten, čo rozporuje pravdu, nemá.

A tak sa odovzdá osudu a čaká, kým príde niekto a ten sveter rozopne. Aby zachoval tvár, s čoraz väčšou razanciou začne tvrdiť, že od začiatku vedel, že fajčenie škodí zdraviu, že bol vlastne od začiatku proti nemu, že práve on je ten, kto od začiatku vedel, že sveter sa zapína nesprávne. A začne s rovnakým hlukom hľadať vinníka, vnútorné protirečenie disonančne disharmonických bude opäť v harmónii s ich presvedčením, lebo už nebude protirečenie, ani disharmónia.

Jozef Banáš