Americký prezident predstavil svoju Radu mieru, podpísal jej zakladajúcu chartu

„Táto rada má šancu stať sa jedným z najvýznamnejších orgánov, aké boli kedy vytvorené,“ vyhlásil Trump pri podpise jej zakladajúcej charty v spoločnosti predstaviteľov 19 štátov, ktoré sa rozhodli prijať pozvanie do nového orgánu.

Rada mala mať pôvodne na starosti povojnovú obnovu zničených palestínskych území v Pásme Gazy, ktoré Trump pri tejto príležitosti označil za „skvelú nehnuteľnosť“. Americký prezident, ktorý sa zároveň vymenoval za jej predsedu, medzitým rozšíril mierové poslanie rady aj mimo územia Gazy.

Kontroverzné reakcie vyvolala požiadavka vstupnej platby vo výške jednej miliardy amerických dolárov, či pozvánka pre ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý tiež dostal pozvanie do nového orgánu, ho odmietol s tým, že si nevie predstaviť sedieť za jedným stolom s Putinom.

Zatiaľ čo viacerí západní lídri vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera pozvanie do rady odmietli, slávnostného podpísania charty sa zúčastnil dvaja Trumpovi blízki spojenci – maďarský premiér Viktor Orbán a argentínsky prezident Javier Milei.

Medzi zúčastnenými boli aj predstavitelia niekoľkých blízkovýchodných monarchií, ktoré sa snažia posilniť vzťahy s Washingtonom, ako aj zástupcovia ďalších, prevažne autokratických režimov.

Podľa Trumpa by do Rady mieru mohlo vstúpiť približne 50 krajín, ale rozsah jej skutočného členstva ostáva nejasný.