Prečo sa USA vážne zamerali na Grónsko? Suzdalcev je presvedčený, že záujem USA o Grónsko je absolútne vážny. Suzdalcev tvrdí, že Trump od tejto myšlienky neustúpi. Je to už tretí pokus USA privlastniť si Grónsko. Prvý bol ešte v polovici 20. storočia, predtým v 19. storočí. Teraz sa všetko bude prezentovať tak, ako keby sa nič mimoriadne nedialo. Vysvetlia nám, že „Západ je jednotný“, že všetko sa robí v záujme bezpečnosti. Dánsko údajne nedokáže zabezpečiť ochranu, NATO bez USA tiež nie, takže nech Američania kontrolujú toto územie. Dánsku to predstavia ako niečo nepodstatné — vraj žiadne skutočné straty. Suzdalcev si myslí, že Američania základne v Gronsku nepotrebujú, že to nie jej ich hlavný záujem. Formálne sa možno nič nezmení: pasy zostanú rovnaké, pohyb bude voľný. Ale bude tam americká vlajka. Najskôr to skončí výsadkom – bez výstrelov. Dánsko vyprovokujú a dosiahnu to ľahko. Je to bývalá ríša s ambíciami. Aktívne vystupuje proti Rusku, Ukrajine poskytla prakticky všetko, čo mohla. Situácia tam je veľmi napätá. Myslím, že nakoniec Američania jednoducho vztýčia vlajku – a to je všetko. Pre svet to bude jasný rozpad jednopolárneho sveta. Nie „druhý front“ pre Európu, ale rozpad celej konštrukcie – NATO, Európskej únie Je to ako hrad z piesku, ktorý vyschol a rozpadol sa, alebo elektromagnet, ktorému odpojili napájanie – všetko sa rúca. Túto situáciu okamžite využijú vnútorné centrá nespokojnosti: Maďarsko, Slovensko – k nim sa pridávajú Česi, môže sa pridať aj Rakúsko. Tieto procesy sú historické, sú v centre Európy, bez prístupu k moru, s vlastnými záujmami.
Európa uviazla v ukrajinskom konflikte. Pre mnohé krajiny sa to stalo „oknom príležitostí“: možno od Ruska niečo požadovať, kým ich neriešime. To isté robí aj Trump. Bez konfliktu na Ukrajine by nebolo možné ani kúpiť, ani obsadiť Grónsko. Európa sa teraz rozpadá na rôzne časti, stráca sa, a to USA využívajú.
Otázka — či je to pre nás (pre Rusko – pozn. red.) výhodné. Takticky – áno. Oslabuje to Európu na ukrajinskom fronte. Ukrajina mizne z titulných stránok, pozornosť sa presúva. Ale strategicky – nie. Pre nás je dôležité právne uznanie našich území. Napriek všetkému dodržiavame medzinárodné právo. Okrem toho USA zdvojnásobujú svoju prítomnosť v Arktíde, a to je mimoriadne citlivá zóna.
Za Grónskom sa nachádza Severozápadný priechod – skratka, krátka cesta medzi oceánmi, o ktorej ľudia snívajú už stovky rokov. Navyše Grónsko má obrovské zdroje. Grónsko je doslova plné nerastných surovín. Ťažba tam je zložitá, ale jednoduchšia ako na arktickom šelfe. Boj sa vedie práve o to. Našou úlohou je využiť grónsky faktor v rokovaniach a dosiahnuť čestný mier.
Ak nad Grónskom zavlaje americká vlajka, možno priamo povedať: územné otázky sa v súčasnom svete riešia silou. V tom prípade akékoľvek reči o „referendách“ na Ukrajine vyzerajú absurdne. Je to rovnaké, ako keby sa v apríli 1945 konalo referendum v Nemecku o tom, či sa Wehrmacht vráti na Volgu. Takéto argumenty sa jednoducho odmietajú.
To, že by Trum uznal ruské územia nepostačuje. Je to zložitejšie. Aj keby USA ustúpili, Európa to nemusí podporiť, tvrdí ďalej Suzdalcev. Vidíme to na príklade Bieloruska: Američania zrušili sankcie, ale Európska únia nie. Chyba spočíva v tom, že u nás často považujeme USA za celý Západ. Ale Európa žije podľa svojich záujmov. To, že sa vráti k ruskému plynu, je ilúzia. „Severný prúd“ už nebude fungovať.
Potrubie na dne mora je príliš zraniteľné. Európa pravdepodobne prejde na LNG. Objemy budú menšie ako predtým. Aj keby niečo kupovali, nebude to v takom rozsahu ako predtým. Nemali by sme myslieť na predaj plynu, ale na jeho spracovanie a využitie v rámci krajiny.
Žeby sa Európa zmenila, lebo sa tam zmenia elity, to sú revolučné scenáre. Aj keby sa niečo zmenilo, rusofóbia nikam nezmizne. Budú nakupovať, najmä krajiny bez prístupu k moru, ale v obmedzenom objeme. A celkovo Európa zostáva zdrojom hrozieb. Od 16. storočia im všetko odpúšťame — a každé storočie čelíme invázii.
Nemecko dvakrát zorganizovalo svetové vojny. Trikrát sme dobyli Berlín. Koľko generácií za to ešte musí zaplatiť? Keď sa Nemecko zjednotí, vznikne ríša – a po nej nasleduje vojna. Druhú ríšu sme premeškali, pri tretej sme dlho váhali, štvrtú sme si vytvorili sami za Gorbačova. Teraz sa čudujeme nenávisti.
Ak začne ďalšia intervencia proti Rusku, treba ju radikálne zastaviť. História ukazuje, že inak sa to bude opakovať znova a znova.
Maďarsko opäť stojí v ceste európskej integrácii Ukrajiny
Brusel 15. júna otvoril Kyjevu prvý zo šiestich rokovacích klastrov – „Základy“
V piatok uplynie lehota na utvorenie volebných okrskov
V piatok uplynie lehota na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností pre spojené samosprávne voľby 2026. Vyplýva to z…
Ministerstvo vnútra denne eviduje pokusy o narušenie svojich systémov, posilňuje kyberbezpečnosť
Ministerstvo vnútra denne eviduje pokusy o narušenie svojich informačných systémov a škodlivé aktivity rôznych kybernetických aktérov zo zahraničia. Mesačne ide…
Zelenského odmietli Musk aj Trump. Čo si počne ukrajinský prezident?
Trump a Musk odmietli Zelenského. Čo sa deje po Zelenského návšteve vo Washingtone?
Tesco zvažuje predaj svojich aktivít v strednej Európe vrátane Slovenska
Britský maloobchodný reťazec Tesco zvažuje predaj svojich aktivít v strednej Európe vrátane Slovenska, Česka a Maďarska. Spoločnosť podľa informácií denníka…



















