Podľa návrhu by sa od apríla 2026 mali sprísniť podmienky registrácie na DPH a od januára 2027 by mohla finančná správa od vybraných firiem opätovne požadovať zloženie zábezpeky v rozmedzí od 5-tisíc do 500-tisíc eur. Zložené prostriedky by štát firmám zablokoval až na jeden rok. Povinnosť by sa týkala tzv. rizikových subjektov, pričom posudzovaná by nebola len samotná firma, ale aj história jej konateľov, spoločníkov a prepojených spoločností. Pri dobrovoľnej registrácii by nezloženie zábezpeky znamenalo zamietnutie registrácie na DPH, pri povinnej registrácii až daňovú exekúciu.

Návrat tohto nástroja podľa KDH opäť zasiahne najmä poctivých podnikateľov. „Ide o mimoriadne nešťastné riešenie, ktoré poškodí poctivé firmy, zhorší ich cash flow a zablokuje im kapitál, ktorý by inak mohli použiť na investície, mzdy či rozvoj,“ hovorí Hajko. Podľa neho minister financií rieši slabý výber DPH plošným zvyšovaním tlaku na podnikateľov namiesto cielenej likvidácie skutočných daňových podvodníkov.

Dôvodom zmien v zákone je zhoršujúci sa výber dane a zvýšený výskyt podvodov. Podľa údajov Európskej prokuratúry sa až tretina všetkých podvodov s DPH v EÚ týka slovenských firiem a hodnota odhalených prípadov presiahla 680 miliónov eur. Zároveň klesá efektívna sadzba DPH. Podľa Inštitútu finančnej politiky z viac ako 18 percent na začiatku roka 2023 na približne 16 percent v roku 2024. „Tieto čísla však neospravedlňujú návrat k opatreniu, ktoré sa už raz ukázalo ako nefunkčné a ľahko obchádzateľné,“ reaguje Hajko. Pripomína, že zábezpeka na DPH sa v minulosti zrušila práve preto, že nedokázala zasiahnuť kriminálne skupiny, no zvyšovala náklady legálnym firmám.

KDH zároveň upozorňuje, že vláda presúva ťažisko konsolidácie verejných financií na podnikateľov, bez porovnateľnej snahy šetriť na strane štátu. „Vidíme systematický tlak na podnikateľov. Ministerstvo financií sa sústreďuje na dodatočné zabezpečovanie príjmov, no primeranú snahu o znižovanie výdavkov štátu nevidíme,“ uvádza odborník KDH na verejnú správu Martin Štuk. Poukazuje pritom na to, že v tzv. konsolidačnom roku 2025 vzrástli výdavky štátu oproti roku 2024 približne o 2,5 miliardy eur. „To nie je konsolidácia, ale presúvanie zodpovednosti na podnikateľov,“ dodáva.

Podľa KDH by sa boj proti daňovým únikom mal opierať o moderné analytické nástroje, cielene zamerané kontroly a potláčanie organizovaného zločinu, nie o plošné opatrenia, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Firmy pritom už dnes čelia vysokej administratívnej záťaži vrátane kontrolného výkazu DPH, ktorý zostáva zachovaný. „Ak chce vláda skutočne zlepšiť stav verejných financií, musí sa zamerať na rast výdavkov štátu a na skutočných páchateľov daňových podvodov. Návrat zábezpeky na DPH je krokom späť a zlým signálom pre ekonomiku,“ uzatvára Jozef Hajko.