Vatikán 31. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP/Alessandra Tarantino)
Pápež František chce nanovo reformovať prácu a formu cirkevných vysokých škôl a fakúlt a prispôsobiť ju súčasným výzvam. K tomu uverejnil Vatikán v pondelok apoštolskú konštitúciu pápeža „Veritatis gaudium“ (Radosť pravdy), ktorá má byť pokračovaním dokumentu Jána Pavla II. „Sapientia christiana“ z r. 1979. Nový dokument kladie nové priority výskumu a náuky, no má cirkevné vysoké školy aj prispôsobiť novým vzdelávacím reformám ako je Bolonský proces alebo medzinárodné dohody, ku ktorým medzitým Svätý stolec pristúpil.
Pre cirkevné fakulty, inštitúty a aj teologické fakulty na necirkevných univerzitách formuluje konštitúcia 4 kritériá: Podstatu kresťanského posolstva chápať intelektuálne, duchovne a existencionálne; viesť dialóg aj s nekatolíckymi alebo nenáboženskými odborníkmi ako prostriedku na lepšie spoznanie pravdy; pri všetkej odbornej diferenciácii a rozdielnych kultúrnych výrazových formách poznatkov to spolu pospájať; zriadiť sieť zariadení, ako aj ťažísk výskumných prác, ktoré sa sústreďujú na štúdium „epochálnych problémov“ a k tomu robiť „vhodné, realistické návrhy riešení“.
Vcelku sa cirkevné štúdium a výskum chápu ako súčasť poslania Cirkvi. Do toho však musia byť zapojení všetci veriaci a musia byť na to uschopnení – nie iba klerici a experti.
Je potrebné vytvoriť vedúce sily a kruhy, ukazovať cesty vzhľadom na fundamentálne výzvy v súčasnej „premene časov“ poznačenej „rozsiahlou antropologickou a sociálno-ekologickou krízou“. Táto úloha si vyžaduje aj na akademickej úrovni „odvážnu kultúrnu revolúciu“. Celosvetová sieť cirkevných univerzít a fakúlt je povolaná poskytovať „ako rozhodujúci prínos (..) svetlo Evanjelia a živej tradície Cirkvi“. V dokumente sa ďalej uvádza:
Cirkevné štúdie sa nemôžu obmedziť na to, že ľuďom dávajú rásť v ich kresťanskom povedomí, vedomostiach, schopnostiach a skúsenostiach. Skôr treba vyvinúť intelektuálne nástroje, „ktoré sa prejavia ako paradigmy konania a myslenia, ktoré budú užitočné pre hlásanie viery vo svete poznačenom eticko-náboženským pluralizmom“.
V tejto súvislosti je nevyhnutné vytvorenie „nových kvalifikovaných výskumných centier, v ktorých môžu spolupracovať vedci s rôznym náboženským pozadím a z rôznych vedeckých disciplín so zodpovednou slobodou a vzájomnou transparentnosťou“.
Medzi predpismi konštitúcie je aj ten, aby sa utečencom alebo migrantom, „ktorí nemajú požadované dokumenty“ uľahčil prístup ku štúdiu. Ďalej sa uvádzajú usmernenia o diaľkovom štúdiu v odľahlých oblastiach alebo pomocou techniky IT.
Cirkevné zariadenia majú realizovať tieto potrebné opatrenia do začiatku decembra 2019, alebo uskutočniť rokovaním s necirkevnými partnermi, ako povedal sekretár Kongregácie pre katolícke školy, arcibiskup Angelo Vincenzo Zani, ktorý pápežský dokument prezentoval žurnalistom spolu s prefektom kardinálom Giuseppe Versaldim.
Ide o 800 vysokoškolských zariadení – medzi nimi 289 cirkevných fakúlt – na celom svete so 64 500 študentami a asi 12 000 pedagógmi.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
3.9°C
Piatok 
Nedeľa 
4.3°C
4.3°C
3.7°C
Piatok 
1.0°C
Pondelok 
0.0°C
FOTO DŇA
