Vatikán 18. júna 2021 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Alessandra Tarantino)

Pápež František sa vo štvrtok 17. júna prostredníctvom videoposolstva prihovoril účastníkom 109. medzinárodnej konferencie práce v Ženeve. Ide o pravidelné stretnutie členských štátov Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktorá je agentúrou OSN

V rozsiahlom príhovore pápež zdôraznil nevyhnutnosť zabezpečiť sociálnu ochranu aj tým najzraniteľnejším pracovníkom, medzi ktorých patria aj pracovníci tzv. neformálnej ekonomiky.

Pápež tiež vyzval doceňovať príspevok domorodých i ľudových kultúr pri budovaní kultúry solidarity a pozval k hlbokej reforme ekonomiky. Zdôraznil tiež, že právne normy týkajúce sa práce „majú byť orientované na nárast zamestnanosti, dôstojnosť práce a na práva a povinnosti ľudskej osoby“.

Ako skonštatoval Svätý Otec, v roku 2020 sme celosvetovo pozorovali bezprecedentnú stratu pracovných miest“.

V súvislosti s obnovou ekonomickej činnosti po pandémii je treba „vyhnúť sa ťažkým fixáciám na zisk, izolácii a nacionalizmu, slepému konzumizmu a negácii jasných dôkazov, poukazujúcich na diskrimináciu našich bratov a sestier. … Naopak, hľadajme riešenia, ktoré by nám pomohli budovať novú budúcnosť práce založenej na decentných a dôstojných pracovných podmienkach, … ktoré by šírili všeobecné dobro. Vtedy bude práca ľudskou“, povedal pápež.

Pomôcť prednostne ľuďom na okraji sveta práce

„Sme povolaní dať prednostne odpoveď pracujúcim, ktorí sú na okraji sveta práce, a ktorých stále zasahuje pandémia Covid-19; nízko kvalifikovaným pracovníkom, nádenníkom, pracovníkom v neformálnom sektore, imigrantským a utečeneckým pracovníkom, ktorí vykonávajú to, čo sa zvyčajne nazýva „práca troch dimenzií“: nebezpečnú, špinavú a ponižujúcu prácu, a zoznam by mohol pokračovať ešte ďalej.

Mnohí migranti a zraniteľní pracovníci, spolu so svojimi rodinami ostávajú všeobecne vylúčení od prístupu k národným programom podpory zdravia, prevencie chorôb, liečebnej starostlivosti a asistencie, ako aj z plánov finančnej ochrany a psychosociálnych služieb. Je to jeden z mnohých prípadov tejto filozofie skartovania, ktorú sme si zvykli zavádzať do našich spoločností.“

„Nedostatok opatrení sociálnej ochrany tvárou v tvár dopadu pandémie Covid-19 vyvolal zvýšenie chudoby, nezamestnanosť, podzamestnanosť, zvýšenie neformálnosti práce, oneskorenie vstupu mladých ľudí na trh práce, a čo je veľmi vážne, nárast detskej práce, a čo je ešte závažnejšie, spôsobil väčšiu zraniteľnosť ľudí ohrozených obchodovaniu s ľuďmi, potravinovú neistotu a väčšie vystavenie infekciám u obyvateľov, ako sú chorí a starí ľudia.“

„Úlohou Cirkvi je starať sa o všeobecné dobro a garantovať participáciu všetkých na tomto záväzku“, povedal pápež a dodal:

„Najzraniteľnejšie skupiny – mladí ľudia, migranti, domorodé komunity, chudobní – nemôžu zostať bokom v dialógu, ktorý by mal spájať aj vlády, podnikateľov a pracovníkov. Je taktiež nevyhnutné, aby sa všetky náboženské vyznania a komunity angažovali spoločne. Cirkev … sa ponúka svetu ako staviteľka mostov, aby pomohla vytvárať podmienky pre takýto dialóg“.
Tí, čo vedú dialóg však musia mať „rovnakú úroveň práv a povinností“, len vtedy ide o seriózny dialóg, zdôraznil pápež.

Poukázal tiež na to, že je nevyhnutné „zabezpečiť ochranu pracovníkov a tých najzraniteľnejších osôb prostredníctvom rešpektovania ich základných práv, vrátane práva zjednocovať sa v odboroch.“

Pri vytváraní modelu medzinárodnej agendy post COVID-19, obnovy po pandémii, „by sme mali osobitnú pozornosť venovať nebezpečenstvu pre tých, ktorí zostali pozadu. Oni riskujú, že budú napadnutí ešte horším vírusom, než je COVID-19, vírusom  egoistickej ľahostajnosti. Spoločnosť nemôže napredovať prostredníctvom skartovania.“ Tí, čo zostali pozadu „nemôžu byť obetovaní na oltári pokroku“, zdôraznil pápež.

Svätý Otec pripomenul pápeža Pia XI., ktorý v roku 1931, po kríze na Wall Streete, uprostred Veľkej hospodárskej krízy odsúdil asymetriu medzi pracovníkmi a podnikateľmi. Pápež František žiada ochranu pracovníkov pred „hrou deregulácie“ a zdôrazňuje, že „právne normy majú byť orientované na nárast zamestnanosti, dôstojnosť práce a na práva a povinnosti ľudskej osoby“.

Sociálna pomoc sa má dostať aj do neformálnej ekonomiky

„Práca ide ponad to, čo tradične poznáme ako „formálne zamestnanie“, a program dôstojnej práce musí zahŕňať všetky formy práce.“

Pápež poukázal na nedostatok sociálnej ochrany pracovníkov v tzv. neformálnej ekonomike. Osobitne spomenul ženy pracujúce v tejto oblasti, ako sú pouličné predavačky a pomocnice v domácnostiach. Tie osobitne ťažko znášajú dopady „pandémie Covid-19 v mnohých ohľadoch: od izolácie až po extrémne vystavenie zdravotným rizikám. Keďže deti týchto pracujúcich žien nemajú prístup do škôlok, sú vystavené väčšiemu zdravotnému riziku, pretože matky ich musia brať so sebou na pracovisko alebo nechať doma bez dozoru. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa sociálna pomoc dostala do neformálnej ekonomiky, a aby sa venovala osobitná pozornosť obzvlášť potrebám žien a dievčat.“

Pápež poukázal na utrpenie žien v dôsledku neslobody, nespravodlivosti a nerovnosti medzi osobami, ktoré ešte v rôznej miere stále panujú v spoločnostiach a pandémia tento problém ešte viac zvýraznila. Predovšetkým zahanbujúce je násilie na ženách, zlé zaobchádzania v rodine a rozličné formy otroctva, povedal pápež a dodal: „Myslím na nerovnosť prístupu k dôstojným pracovným miestam a k pozíciám, na ktorých sa robia rozhodnutia.“

Práca je vzťahom, a preto musí zahŕňať rozmer starostlivosti, povedal pápež a zdôraznil:

„Práca, ktorej súčasťou nie je starostlivosť, ktorá ničí stvorenstvo, a ktorá ohrozuje prežitie budúcich generácií, tá nerešpektuje dôstojnosť pracovníkov a nemožno ju považovať za dôstojnú. … Otázka, ktorú si môžeme položiť v každodennom živote, je napríklad to, ako sa podnik stará o svojich pracovníkov.“

Domorodá či ľudová kultúra udržujú pri živote praktizovanie solidarity

Ako ďalej povedal pápež, na to, aby sme vyšli z aktuálnej krízy lepší, je potrebný „rozvoj kultúry solidarity, aby odporovala kultúre skartovania, ktorá je pôvodcom nerovnosti a ktorá sužuje svet.

Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné doceniť príspevok všetkých tých kultúr, ako sú domorodá či ľudová kultúra, ktoré sa často považujú za okrajové, no ktoré udržujú pri živote praktizovanie solidarity.

Každý národ má vlastnú kultúru a myslím, že je tu chvíľa definitívne sa oslobodiť od dedičstva osvietenstva, ktoré spájalo slovo kultúra s istým typom intelektuálnej formácie a spoločenskej príslušnosti.“

Odkaz politikom, podnikateľom a odborárom

Pápež pripomenul účastníkom 109. medzinárodnej konferencie práce ich veľkú zodpovednosť ako inštitucionálnych aktérov. Na politikov a členov vlád sa obrátil s výzvou k tzv. politickej láske k blížnemu a podnikateľom prízvukoval ich „povolanie produkovať bohatstvo, ktoré by bolo v službe všetkým“.

„Schopnosti podnikateľov, ktoré sú darom od Boha, by sa mali jasne orientovať na pokrok druhých ľudí a na prekonávanie biedy, predovšetkým prostredníctvom vytvárania rozličných pracovných príležitostí. Vždy spolu s právom na súkromné vlastníctvo existuje prioritné a predchádzajúce právo podriadenosti každého súkromného vlastníctva univerzálnemu určeniu dobier zeme, a teda právo všetkých na ich používanie. Niekedy, keď hovoríme o súkromnom vlastníctve, zabúdame, že ide o sekundárne právo, ktoré závisí od tohto primárneho práva, ktorým je univerzálne určenie dobier.“

Na margo poslania odborových hnutí pápež povedal:

„Odbory sa rodia a znovuzrodzujú zakaždým, keď ako biblickí proroci dávajú hlas tým, ktorí ho nemajú, odsudzujú tých, ktorí „by predali […] bedára za pár topánok“, ako hovorí prorok (porov. Am 2,6), keď odhaľujú mocných, ktorí pošliapavajú práva najzraniteľnejších pracovníkov, keď bránia kauzy cudzincov, tých posledných a vylúčených. … Vaším povolaním je aj chrániť tých, ktorí ešte nemajú práva, tých, ktorí sú vylúčení z práce, a ktorí sú vylúčení z práv a demokracie.“

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.