Vatikán 11. februára (HSP/TKKBS/Foto:TASR)

Vyčerpanosť, možno zlý zdravotný stav?

Benedikt XVI. sa dnes počas verejného konzistória konaného vo Vatikáne, ktoré pôvodne bolo zamerané na hlasovanie o kanonizačných dekrétoch, vzdal svojho úradu Námestníka sv. Petra. Správu o rezignácii potvrdil hovorca Svätého Otca Federico Lombardi. Dovodom tohto rozhodnutia je prevdepodobne vysoký vek, vyčerpanosť a nie najlepší zdravotný stav. Pápež Benedikt XVI. potreboval v poslednom čase pomoc pri chôdzi a vstavaní. Na fotografiach z poslednej doby bolo vidieť veľkú únavu.

Prinášame list v ktorom uvádza dôvody vzdania sa funkcie 

Drahí Bratia,

zvolal som vás na toto Konzistórium nielen kvôli trom kanonizáciám, ale taktiež, aby som vám oznámil veľmi dôležité rozhodnutie pre život Cirkvi. Po opakovanom spytovaní si svedomia pred Bohom som dospel k istote, že moje sily už kvôli pokročilému veku nie sú vhodné pre adekvátne vykonávanie Petrovho úradu. Som si vedomý, že tento úrad kvôli svojej duchovnej podstate musí byť vykonávaný nielen činmi a slovami ale rovnako aj utrpením a modlitbou. Predovšetkým v dnešnom svete, ktorý je predmetom rapídnych zmien a rozrušený veľmi dôležitými otázkami pre život viery, je nevyhnutná ako duševná tak aj telesná sila, ktorej mi za posledné mesiace ubudlo v takej miere, že musím uznať svoju neschopnosť dobre viesť mne zverený úrad. 

Kvôli tomuto, vedomý si vážnosti tohto skutku, s plnou slobodou prehlasujem, že sa vzdávam úradu Rímskeho Biskupa, Petrovho Nástupcu, ktorý mi bol zverený 19. apríla 2005, a teda od 28. februára bude Rímsky Stolec, Stolec Sv. Petra, uvoľnený, a kompetentní budú musieť zvolať Konkláve pre voľbu nového Pápeža.

Drahí bratia, z celého srdca vám ďakujem za všetku lásku a prácu, ktorou ste so mnou niesli ťarchu môjho úradu a prosím o odpustenie za všetky moje nedostatky. Teraz zverme Svätú Cirkev do starostlivosti nášho Najvyššieho Pastiera, nášho Pána Ježiša Krista a prosme jeho svätú Matku Máriu, aby pomáhala svojou materskou dobrotou otcom Kardinálom pri voľbe nového Pápeža. Čo sa mňa týka, aj v budúcnosti chcem slúžiť Svätej Božej Cirkvi celým srdcom životom zasväteným modlitbe.

Konferencia biskupov Slovenska je rozhodnutím pápeža prekvapená

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) je rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. rezignovať na svoju funkciu prekvapená, plne ho však rešpektuje. Predpokladá, že aj napriek tomuto rozhodnutiu sa audiencia slovenských biskupov u pápeža, plánovaná na 27. februára, uskutoční.

“Je to správa prekvapujúca, avšak plne v súlade s právami Svätého otca,” reagoval pre TASR na správu o pápežovom odstúpení hovorca KBS Jozef Kováčik. Dodal, že zatiaľ sa nič nemení na programe Národnej púte slovenských biskupov do Ríma, ktorá sa uskutoční v dňoch 25. až 28. februára v rámci slávenia Cyrilo-metodského roka. V stredu 27. februára má byť súčasťou púte aj audiencia u pápeža. “Zatiaľ predpokladáme, že sa uskutoční. Ak by sa niečo zmenilo, budeme reagovať,” uviedol Kováčik.

Hlavný rabín ocenil odstupujúceho pápeža

Izraelský hlavný rabín Jona Metzger ocenil doterajšiu činnosť pápeža Benedikta XVI., ktorý dnes oznámil, že 28. februára sa vzdá svojej funkcie. Vzťahy medzi Izraelom a Vatikánom nikdy neboli lepšie, citovala Metzgera agentúra Reuters.

“Počas jeho (pápežskej) éry tu boli doposiaľ najlepšie vzťahy medzi cirkvou a hlavným rabinátom a dúfame, že toto smerovanie bude pokračovať,” povedal hovorca izraelského hlavného rabína.

“Myslím, že si zaslúži množstvo uznania za zbližovanie vzťahov medzi judaizmom, kresťanstvom a islamom vo svete,” dodal Metzger, ktorý pápežovi zároveň zaželal “dobré zdravie a dlhé dni”.

Reakcia nemeckej vlády

Nemecká vláda dnes zároveň vyhlásila, že cíti pohnutie v súvislosti s prekvapujúcim odstúpením Benedikta XVI. z pápežského úradu, ale rešpektuje jeho rozhodnutie. Uviedol to dnes v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert na pravidelnej tlačovej konferencii. Kancelárka Angela Merkelová sa k najnovšej správe z Vatikánu vyjadrí o 14.30 h SEČ.

Ako dodal, nemecká vláda má Svätého otca v najväčšej úcte za to, čo počas celého života urobil pre katolícku cirkev. Pripomenul, že Benedikt XVI. spravoval katolícku cirkev takmer osem rokov. Zanecháva po sebe veľmi výraznú stopu ako mysliteľ na čele cirkvi, ale aj ako jej pastier, uviedol Seibert. “Nech sú jeho dôvody (pre odchod) akékoľvek, musia byť rešpektované,” dodal.

Životopis Benedikta XVI.

Pápež Benedikt XVI., vlastným menom Jozef Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München – Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi. V rokoch 1952 až 1954 pôsobil ako docent na Arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu.

V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne. V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu. Tam sa v roku 1976 stal viceprezidentom.

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. V roku 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme, za predsedu Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu Katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r. 2002 sa stal dekanom kolégia kardinálov.

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu – Vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu. Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. povolal ako čestného člena do Pápežskej akadémie vied.