Štokholm 26. marca (TASR) – Laureátkou Pamätnej ceny Astrid Lindgrenovej 2013 sa stala argentínska ilustrátorka kníh pre deti a mládež Marisol Misenta známa pod umeleckým menom Isol. Vo Vimmerby, rodisku švédskej spisovateľky, ktorú má ocenenie pripomínať, o tom dnes informovala odborná porota.
Jej predseda Larry Lempert podľa agentúry DPA konštatoval, že ocenená výtvarníčka ponúka deťom knihy akoby z ich pohľadu, jej ilustrácie sú plné energie a emócií.
Ocenená rodáčka z Buenos Aires vydala prvú knihu Vida de perros v roku 1997, za ktorú si už pri debute vyslúžila ocenenie v zahraničí. Následne jej ilustrácie spestrili aj knižné práce iných autorov, napríklad Graciely Montesovej alebo Paula Austera. Na Slovensku sa v roku 1999 zúčastnila na medzinárodnom workshope ilustrátorov.
Neskoršia pravidelná prispievateľka do periodika Clarín v prvej polovici úvodného desaťročia 21. storočia sa postupne sústredila výlučne na tvorbu pre deti a mládež.
Umelkyňa, ktorá už skôr figurovala medzi kandidátmi na Lindgrenovej cenu i na Cenu Hansa Christiana Andersena, má vo vitríne celý rad domácich i zahraničných ocenení.
Všestrannú Isol poznajú vo vlasti aj ako speváčku skupiny Entre Ríos (2000-2005), ktorej nahrávky vyšli aj v USA, Mexiku, Japonsku a Španielsku, ako aj formácie Alsace Lorraine. Navyše sa s jej menom spája aj barokový komorný súbor s názvom The Excuse.
Isol, ktorú si porotcovia vybrali spomedzi celkove viac ako 200 autorov, ilustrátorov a organizácií nominovaných na ocenenie, žije v rodnej metropole Argentíny.
Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej (The Astrid Lindgren Memorial Award) dotovanú sumou piatich miliónov švédskych korún zriadila vláda severskej krajiny v roku 2002 na počesť zosnulej autorky populárnych detských knižiek ako Pippi Dlhá pančucha či Emil z Lönnebergu. Diela svetoznámej Švédky preložili do 85 jazykov a vydali v náklade viac ako 130 miliónov výtlačkov. Astrid Lindgrenová zomrela 28. januára 2002 vo veku 94 rokov.
Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších spisovateľkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) sa stali námetom pre štyri desiatky filmových a televíznych projektov.
Autorkina angažovanosť za "spravodlivosť, nenásilnosť a porozumenie voči menšinám, ako aj za lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode" jej vyniesla i alternatívnu Nobelovu cenu.
Prvými laureátmi ocenenia sa v roku 2003 stali Rakúšanka Christine Nöstlingerová a americký ilustrátor a spisovateľ Maurice Sendak.
O rok neskôr cenu získala brazílska autorka detskej literatúry Lygia Bojungová. Medzi nominovanými za rok 2004 bola aj slovenská spisovateľka Klára Jarunková, ktorej sa rovnakej pocty dostalo aj neskôr napriek faktu, že ocenenie nemožno udeliť in memoriam.
Medzi adeptmi na cenu figurovalo v priebehu rokov napríklad i Bienále ilustrácii Bratislava (BiB), českí ilustrátori Květa Pacovská a Josef Paleček či spisovateľka Iva Procházková.
V uplynulých troch rokoch sa laureátmi najvyššie dotovaného ocenenia za literárnu tvorbu pre deti a mládež stali belgická ilustrátorka a autorka Kitty Crowtherová, austrálsky spisovateľ a ilustrátor Shaun Tan, ktorý sa len krátko predtým tešil aj z Oscara za animovanú filmovú adaptáciu vlastnej knihy The Lost Thing a holandský autor Guus Kuijer.
3 20 le juh
27.7°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
.jpg)
