Môj profil 
Predplatné
Podľa Shahtahmasebia k tomu dochádza odvtedy, ako sa Trumpova vláda rozhodla prerušiť bezpečnostnú pomoc pre Pakistan vo výške 3 miliárd dolárov, pretože neuskutočnil dostatočné množstvo opatrení na boj proti terorizmu. Vláda zariskovala, že Pakistan prijme “otvorenú náruč” niekoľkých iných pozoruhodných krajín.
A práve Čína sa v poslednom čase stala kľúčovým spojencom Pakistanu, najmä pri budovaní jeho námorníctva. Dodá štyri pokročilé vojnové lode, ktoré ešte momentálne vyrábajú lodenice v Šanghaji, ale podľa diplomatov budú do roku 2021 uzavreté dvojstrannou dohodou o zbrojení v hodnote viac ako 348 miliónov dolárov. Používané budú na protiletecké a protiponorkové operácie a obranu.
Svoje miesto by mali mať v prístave Gwadar a v jeho okolí. Mnohé médiá obviňovali Čínu, že sa ho pokúša premeniť na vlastnú námornú základňu. Podľa Shahtahmasebiho možno práve “poplašný signál” médií presvedčil Čínu, aby sa pokúsila o jemnejšiu stratégiu vytvorenia námornej prítomnosti v tejto strategickej oblasti. K
aždopádne však akákoľvek čínska prítomnosť v tejto oblasti určite prekáža USA. Navyše, v prístave plánuje Saudská Arábia, ako kľúčový partner v čínsko-pakistanskom hospodárskom koridore (CPEC), zriadiť ropnú rafináciu za 10 miliárd dolárov.
Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), pakistanské nákupy a dovozy amerického vojenského vybavenia klesli v roku 2017 na 21 miliónov dolárov z obrovskej 1 miliardy dolárov pred siedmimi rokmi. Podľa konzultačnej spoločnosti Avascent, po útokoch z 11. septembra 2001 poskytli USA viac ako 22 miliárd dolárov na bezpečnostnú pomoc Pakistanu a ďalších 10 miliárd dolárov ako ekonomickú pomoc.
Avascent v tej istej správe z júla 2018 už konštatuje, že Pakistan sa v budovaní svojich obranných zariadení čoraz viac obracia na Peking a opúšťa Washington. Pakistan už podpísal miliardové zmluvy na stíhacie lietadlá, ponorky a vojnové lode z Číny. Podľa správy sa Čína má stať “jediným najdôležitejším dodávateľom zbraní pre pakistanskú armádu, ktorá si ale ponecháva možnosti získať ich aj z Turecka a Ruska”. Turecko napríklad zmodernizuje Pakistanu dve ponorkové triedy Agosta 90B, poskytne štyri korvety MILGEM, pričom už v roku 2016 poskytlo tanker námornej flotile.
Okrem obchodných vzťahov, tento týždeň pakistanská vláda oznámila nový vízový režim medzi Pakistanom a Čínou. Čína už výrazne prispieva aj do cestovného ruchu. Údajne sa už milióny mladých Pakistancov prestávajú učiť anglicky a prechádzajú na čínsky mandarínsky jazyk v snahe získať vzdelanie a prácu.
“Ak sa bude niekoľko desaťročí rýchlo postupovať takouto líniou, vyhlasujem, že západný vplyv v Pakistane bude takmer úplne nebadateľný,” konštatuje analytik Shahtahmasebi na základe uvedených faktov.
CPEC v kombinácii s projektom Hodvábnej cesty čoraz viac znepokojuje najvyšších amerických zákonodarcov a spravodajcov. Správa zostavená riaditeľom národnej spravodajskej služby Danielom Coatsom pod názvom “Celosvetové hodnotenie hrozieb americkej spravodajskej komunity” identifikuje Pakistan ako národ, ktorý prispieva k rizikám eskalácie dynamiky a bezpečnosti v regióne.
Čína sa v celej správe uvádza najmenej 85-krát a píše sa o nej aj toto: “Vedúci predstavitelia Číny sa pokúsia rozšíriť celosvetový hospodársky, politický a vojenský dosah využitím vojenskej kapacity Číny a zahraničnej infraštruktúry a investícií do energetiky v rámci iniciatívy Belt and Road, aby sa zmenšil vplyv USA. (…) Čína vybudovala svoje prvé zahraničné vojenské zariadenie v Džibutsku a pravdepodobne hľadá ďalšie základne, podporné zariadenia alebo prístupové dohody v Afrike, v Európe, v Oceánii, v juhovýchodnej Ázii a v južnej Ázii.”
Nie dlho po tom, ako USA prestali s bezpečnostnou pomocou Pakistanu vo výške 3 miliardy dolárov, rozvojová agentúra Spojených arabských emirátov vložila takúto sumu do pakistanskej štátnej banky na podporu hospodárskeho rastu. Aj Saudská Arábia urobila podobný prísľub poskytnutia jednoročnej odloženej platby na dovoz ropy v hodnote 3 miliárd dolárov, no očakáva sa podpísanie memoranda o porozumení a saudské investovanie vo výške 10 miliárd dolárov. Toto všetko však vzťahy medzi Čínou a Pakistanom neoslabí.
Analytik Shahtahmasebi tak na záver dodáva, že “pakistanské trápenia v ekonomike postavili krajinu do neuveriteľne kompromisnej pozície, pretože keď sa už nemôže spoliehať na podporu Washingtonu, musí sa obrátiť na iných partnerov, aby udržal svoju ekonomiku nad vodou”. A tak Čína, ako aj Saudská Arábia a iné krajiny oceňujú geopolitický význam Pakistanu.
.jpg)
.jpg)
