Nazdar, Jožo. A čo…

Nie! Stop. O politike už ani slovo! Už to nemôžem počúvať. Je to iba kopa hnoja. Stačilo.

Počkaj, a prečo si myslíš, že som sa chcel rozprávať o politike? Ani mňa to už nebaví. Každý deň sú tlačovky, trojica alebo poltucet akože „kompetentných“ sa postaví alebo sa usadí pred kamerami a začína polievať lajnom tých druhých. Koho by to už bavilo?

No aspoň ty mi rozumieš… Manželka tie tlačovky sleduje ako relácie o varení, stále to komentuje, nadáva, čuduje sa. A čomu sa čuduje? Máme takých politikov, akých sme si zvolili – tak potom, kto je na víne? No my, kto iný? Neviem, čo je to za nová móda. Predtým na tlačovkách rečnil iba jeden politik, prípadne, nejaký druhý, podriadený, mu asistoval. Teraz tých rečníkov pribúda – už bežne sú traja – piati, občas je ich tam takmer desať a pomaly bude kompletné hokejové mužstvo. Za rečníkom sa postaví desiatok spolupartajníkov a búšia do ľudí. Tým akože chcú ukázať, že ich veľa, že sú silní?

Už si pomaly zvykáme na tieto somariny. Už je to bežný jav, že hádajúci sa politici sú v novinách a na obrazovkách televízorov každý deň – bez prestávky. Vieš, príde čas, možno o niekoľko rokov v televízii budú hlásiť senzačnú správu: „Dnes, po toľkých rokoch, mesiacoch a dňoch poslanec Igor Matovič po prvý raz nemal tlačovku…“  

Keby aspoň riešili, ako tento štát dať do poriadku, ale iba sa hádajú, kydajú hnoj jeden na druhého a zblbnutých občanov presviedčajú, že práve oni, politici, sú najlepší, takí čistí a nepodplatiteľní. Kurník, hovorili sme, že o politike už ani slovo – a vidíš…

Prosím ťa, všetko je prepojené s politikou – úplne všetko. Akurát som ti chcel povedať o tom humbuku s predraženými potravinami. Tie isté druhy tovarov sú u nás lacnejšie, ako vo väčšine štátov EÚ, ale, pochopiteľne, sú aj menej kvalitné. A teraz sa všetci hádajú: čo je lepšie – nízke ceny alebo zlá kvalita. Podľa mňa je zlé aj to, aj druhé.

Viem, čítal som to v novinách a počul som to na tých tlačovkách, ktoré mali odborníci, politici a ministerka pôdohospodárstva. Hovorili, že išlo najmä o nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, používanie umelých náhrad cukru, množstvo konzervačných látok a nižšiu gramáž. Ale zato boli aj nižšie ceny. Ale veď je to logicky: vyššia kvalita – vyššie ceny, nižšia kvalita – nižšie ceny. Teda chceme, aby nám za nižšie ceny dodávali tovary v rovnakej kvalite ako na Západe? To neurobia. Nie, brate, musíme si vybrať? Buď jedno alebo druhé.

To znamená, že na Západe majú dvojitý štandard? Pre seba vyrábajú kvalitné veci a pre nás – rôzny odpad? Čítal som, že napríklad Coca-Cola predávaná na Slovensku obsahovala podľa testov fruktózovo-glukózový sirup, zatiaľ čo v Rakúsku mala v zložení cukor. Pri čiernom čaji v Rakúsku inšpektori zistili intenzívnejšiu chuť a vôňu, pri rybích prstoch väčší obsah mäsa. Teda žobráci môžu zožrať aj hociktorú otravu?

O tom hovorila aj ministerka pôdohospodárstva. Tvrdila, že nadnárodní výrobcovia vytvárajú  dve triedy spotrebiteľov. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rozličné chute, neobstojí. Hovorila, že slovenský spotrebiteľ nepochybne neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa než ten rakúsky. Samozrejme, aj my chceme kvalitné potraviny.

Ale si potom za to musíme viac zaplatiť. Čo si myslíš, tí západní developeri nepreskúmali náš trh? Asi vedia, aké cenové relácie tu vyhovujú. Ku cene prispôsobili aj kvalitu. Nebudú predávať kvalitné tovary za nízke ceny – to by skrachovali. 

Tak čo, chcú nás teda otráviť? Alebo nás všetkých považujú za žobrákov a že viac si nevieme zaplatiť za kvalitnejší tovar? Pozri sa, veľa Bratislavčanov cez víkendy často jazdí na nákupy do susedného Rakúska. Prečo? Rakúski developeri postavili v pohraničí so Slovenskom niekoľko nákupných centier, ktorých súčasťou sú aj predajne s potravinami. Načo to postavili na vlastnom vidieku? Vedia, že Slováci prídu a budú nakupovať – a že nie sú žobráci.

No dobre, postavili tie obchody blízko Bratislavy. Tam je iná klientela. Som zvedavý, či by sa za tie ceny občania nakupovali aj niekde na Orave, Kysuciach či na Zemplíne.  

Možno nie všetci, ale niektorí by to určite zvládli. Nie sme predsa žobráci! Ani ja nechcem jesť všelijakú žbrndu – mám takú istú papuľu, ako nejaký Rakúšak. Nie sme horší.

Tak potom by tí istí politici, o ktorých sa dnes baviť nechceme, mali nájsť nejaké riešenie. Našli ho? Nie. Niekoľko dní kričali na televíznych tlačovkách, sľubovali, že urobia všetko pre slovenského spotrebiteľa a postavia sa za občanov – a čo? Aspoň jeden konkrétny návrh odznel? No povedz, navrhli nejaké riešenie? Majú plán?

Jediné, čo som si všimol, povedali, že chcú, aby na Slovensko dovážali tovary v rovnakej kvalite, ako do ostatných štátov EÚ. Nádhera, krása! A čo ďalej? Západniari sem budú dovážať tovary za také ceny, že sa pokakáme. A pretože ich nik nekúpi, zasa sa prispôsobia trhu a začnú dovážať rôzny šmejd za prijateľné ceny. Nič sa nezmení a budeme zasa tam, kde sme. Ale politici budú spokojní: veď na túto tému hovorili, zvolávali tlačovky, svoju pomoc občanom prisľúbili – starajú sa o nás. Pred nami sa tvária, že niečo robia, ale nič sa nezmenia…

No fajn, a čo navrhuješ? Kritizovať môže každý, ale nech radšej navrhne riešenie.

Ja? A prečo ja? Ja som odborník? Načo máme tých kompetentných a dobre platených z našich peňazí? A načo máme tých, ktorých sme volili a ktorí denno-denne na tlačovkách rozoberajú osobné spory medzi sebou a neriešia horúce problémy? Mali by sa už konečne spamätať.

Teraz už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Vládu a parlament sme si zvolili – máme takých „veľkomožných“, akých máme. Keby sme si zvolili odborníkov, situácia by bola iná. Chceli sme cirkusantov – máme tu Šapito… Je to presne ako s potravinami: kvalitnejší tovar – vyššie ceny, nekvalitný tovar – nižšie ceny. Presne na naše pomery…

Aké pomery? Zaslúžime si lepšie potraviny a lepších politikov! Pýtaš sa, čo by mohli urobiť tí súčasní? Neviem, nie som odborník. Podľa mňa, musia hľadať riešenia. Jediné, čo ma tak narýchlo napáda, možno by vláda a ostatní prísediaci mali donútiť dovozcov, aby sem vozili tovary dvoch kategórií: kvalitnejšie a drahšie a na druhej strane lacnejšie a menej kvalitné. A naši občania by si sami vybrali, čo budú nakupovať. Bolo by to aspoň trochu logické a možno aj spravodlivé. Zatiaľ tak narýchlo ma nič iné nenapadá…

No predajcovia by sa určite potešili, keby ich donútili voziť sem tovary dvoch kategórií – hneď by im stúpli náklady! Potom by začali hrať ešte komplikovanejšie hry s cenou a kvalitou. A ten cirkus by pokračoval donekonečna. Ale riešenie treba hľadať.

Samozrejme, že treba. Je kopa aj iných problémov. To by politici mali riešiť namiesto toho, aby každý deň zvolávali tlačovky na margo rôznych hovadín, osobných sporov a polievania lajnom konkurencie. Myslia si, že keď sa postavia traja – piati – desiati pred televízne kamery, že vyzerajú ako pevný mocný múr? Vyzerajú ako stádo oviec! Je ich veľa, ale žiadny osoh z nich nie je – akurát tak hluk a smrad… Jaj, zasa sme pri politike…

Nie, brate, dnes o politike už ani slovo. Stačilo. 

Samozrejme. O politike už ani slovo. Pôjdeme do Potravín. Musím si niečo kúpiť…

Eugen Rusnák