Bratislava 28. decembra (TASR/HSP – Foto:TASR)

Po druhý raz je na čele Národnej rady (NR) SR, prvýkrát ako šéf parlamentu, v ktorom má väčšinu jedna strana. Uplynulé mesiace hodnotí Pavol Paška (Smer-SD) ako „celkom korektné, čiastočne neobvyklé a niečo nové“. V NR SR volá po väčšej spolupráci, opozíciu však upozorňuje, že to neznamená, že bude vládnuť ona. „My máme zodpovednosť, veľmi silný mandát, tak nemôže niekto z opozície plakať, že čo si to tá väčšina dovoľuje, že nás nerešpektuje,“ konštatuje v rozhovore pre TASR Paška. Hovorí aj o personálnych voľbách a o nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Keby bol na prezidentovom mieste, vraj by konal ako on.

– Ako by ste tromi slovami zhodnotili uplynulý rok v parlamente?

Celkom korektné, čiastočne neobvyklé a niečo nové.

– Pán Bugár pred časom povedal, že má pocit, akoby už nepatril do parlamentu, ten sa totiž podľa neho veľmi zmenil, a to k horšiemu. Narážal pritom na Matoviča, Hlinu a iných. Vy máte aký pocit zo súčasnej Národnej rady SR?

Ja som na úvod obdobia ponúkol čosi, čomu sa hovorí vyššia miera spolupráce, pretože vznikla neobvyklá situácia. Väčšinový je len jeden ideovo čitateľný subjekt, ktorým je Smer-SD. A je tu ideologicky identifikovaná opozícia bez ohľadu na to, že ju tvorí viacero subjektov, ktorá sa definuje od stredu doprava. Vznikla z tohto titulu ideálna šanca utlmiť ostré rozhranie, ktoré panovalo po roku 1989. Hybnou silou bol vtedy revanšizmus. Dnes je situácia iná, aj zo všeobecných politických globálnych dôvodov. Krajiny musia riešiť existenčné otázky a pri hľadaní riešení je vhodnejšia vyššia miera politickej zhody, ako je klasické využitie väčšiny. Preto som ponúkol spoluprácu. Mám pocit, že to relatívne funguje. Snažím sa komunikovať s opozíciou, dokonca prijímame niektoré návrhy, ktoré prichádzajú z opozície.

– Čo hovoríte na nových mladých poslancov, vrátane tých zo Smeru?

Čo sa týka generačnej obmeny, asi je dobré, že prišli nové tváre. Aj v našom klube je množstvo nových ľudí. Nesie to so sebou určitú mieru rizík, ak sa bavíme o udržaní mechanizmov, ktoré sú vlastné parlamentu. Na druhej strane je to názorová rozmanitosť, niekedy zábavná. Ja som spokojný s tým, ako to funguje. Pravdepodobne sa ma spýtate na mimoriadnu schôdzu k justícii a odvolaniu ministra Boreca. Patrí to k parlamentu. Mám pocit, že od začiatku decembrovej schôdze to tu beží opäť normálne.

– Mimoriadna schôdza k stavu justície sa nekonala preto, že Smer-SD odmietol program. Povedali ste, že rozhodla väčšina. Opozícia pred väčšinou jednej strany varuje…

Narábanie s väčšinou, akokoľvek to niekto démonizuje, je oprávnené, deje sa tak vo všetkých demokratických parlamentoch sveta a je to priam základný fundament fungovania demokracie.

– Je ale rozdiel medzi väčšinou, ktorú tvoria viaceré strany a väčšinou, ktorú tvorí len jedna strana…

Aký?

– Ten, že jednu tvorí koalícia a tú vašu len jedna strana, ktorá rozhoduje o všetkom sama.

Prosperita západného sveta, ktorého sme súčasťou, myslím EÚ, bola založená na ideovej a politickej bipolarite po 2. svetovej vojne, ktorá sa začala odvíjať v demokratických politických systémoch už pred 2. svetovou vojnou a dodnes funguje v zásadných ekonomikách ako je Nemecko, Anglicko, Francúzsko a Taliansko. Dokonca Spojené štáty majú štandardný ideovo bipolárny politický systém, kde vždy rozhoduje jedna strana. Buď sú to ľaví – socialisti, alebo praví – konzervatívci. U nás je pozícia jedného politického subjektu stále napĺňaná, niekedy aj zámerne a manipulatívne, odkazom na roky pred 1989, keď sa ľudia v roku ’89 vyrovnávali so silou jednej komunistickej strany, ktorá autoritatívnym spôsobom spravovala krajinu. Takéto názory ja odmietam. My sa aj s predsedom Smeru-SD netajíme tým, že nám prekáža, že na druhej strane spektra tiež nie je silný politický subjekt a že je tam rozdrobenosť.

– Prečo vám to tak prekáža?

Pretože pre vyvážené demokratické politické systémy je dobré, ak medzi sebou vedú zápas o myšlienky a riešenia silné stabilné politické strany s jasne definovaným a čitateľným politickým programom. Rozdrobenosť politickej scény nikdy nikomu a žiadnej krajine neprospievala. A pokiaľ niekto narieka nad tým, že sme silná strana, tak moja otázka je, či to nie je slabosťou stredopravých subjektov, že nie sú schopní vytvoriť stabilnú ideu k udržaniu svojich politických cieľov.

– Oni majú iný názor, podľa nich je ich pluralita názorov dobrá. Opozícia sa skôr sťažuje na to, že ju ignorujete a že zavádzate totalitu. V podstate aj vy ste mali v minulom volebnom období podobné vyjadrenia na adresu vtedajšej koalície…

Veď to patrí k tomu. Ale myslím si, že tá situácia v parlamente je úplne iná, je nová, funguje to a ten názor patrí k oponencii. Mohol by som tu začať vymenovávať množstvo aktov vtedajšej väčšiny, ktoré by som mohol označiť za zneužívanie moci, autoritárstvo… Jednoducho rešpektovanie rozhodnutia väčšiny musí byť. Ale nepoužívajme silné slová o mocenskom zneužívaní a o deštrukcii demokratického politického systému. To nikomu nič neprinesie. Fungujeme úplne normálne. Niekedy sa musím dokonca pousmiať, keď si zoberiem do rúk štatistiku prijatých pozmeňujúcich návrhov a zákonov, ktoré sa prijímajú spolu s opozíciou a za tých krátkych sedem mesiacov je toho viac ako za predchádzajúce funkčné obdobia dokopy. Čo samo o sebe o niečom svedčí. Možno sa dnes časovo viac diskutuje o opozičných návrhoch ako o vládnych. A sú aj prijímané ich návrhy. Ale nech si nikto nemyslí, že prejav vyššej miery spolupráce znamená, že opozícia bude vládnuť. My máme zodpovednosť, veľmi silný mandát, tak nemôže niekto z opozície plakať, že čo si to tá väčšina dovoľuje, že nás nerešpektuje.

– Opozícia neraz kritizuje aj to, že im väčšina návrhov neprechádza, hoci sú dobré. Podľa Smeru-SD sú všetky také zlé, že nemôžu prejsť?

Nie sú, niektoré aj prijímame, ale je to naša zodpovednosť a je to náš program, naše myšlienky, naše videnie sveta. Parlament je dnes ideovo, programovo veľmi zrozumiteľne rozdelený. Na jednej strane je silná sociálna demokracia a oproti stojí stredopravá opozícia, ktorá má diametrálne odlišné názory, čo je štandardné. Tak prečo by sme my mali prijímať ich návrhy na riešenia? Veď my sa nikdy s pravičiarmi nezhodneme na tom, aké má mať postavenie štát, či aká má byť miera solidarity… Z druhej strany budete stále počúvať žiadne dane, odvody, nech sa stará každý o seba, podnikaj, buď milionár, všetci budú chodiť na jachtách, lietať na tých veľkých Boeingoch. Ja nemôžem brať vážne návrhy zrušiť sociálne dávky, zobrať podporu nezamestnaným, znížiť dane, odvody. Nie, nebudeme prijímať takéto návrhy, a to preto, lebo sme dostali od ľudí mandát na sociálnodemokratický typ vlády, ktorý aj realizujeme.

– Ešte sa vrátim k mimoriadnym schôdzam o stave justície a odvolaní ministra Boreca. Opozícia hovorila o zneužívaní moci v súvislosti s tým, že ste im nedovolili hovoriť o stave justície a tiež to, že ste neotvorili schôdzu k Borecovi preto, že opozícia nebola na schôdzi kompletná. Nebolo to ale predsa 67 poslancov, ktorí žiadali odvolanie ministra. Žiadali to len tri poslanecké kluby, ktoré boli okrem ospravedlnených poslancov prítomné. Prečo ste žiadali aj prítomnosť poslancov, ktorí s návrhom na odvolanie nemali nič spoločné?

Lebo žiadali odvolať pána ministra a matematika je veľmi jasná. Na odvolanie je vždy potrebných 76 hlasov. Ak je 67 hlasov v opozícii, je možno aj oprávnená otázka, či to vyjde matematicky bez ohľadu na dôvody. Nevyjde, keďže väčšina vždy disponuje väčším hlasom. Ale v minulosti aj pri komplikovaných opozíciách vždy opozícia pristupovala spoločne a razantne s cieľom preukázať pochybenie a argumentovať, prečo ten človek má odísť. To, o čom sa bavíme, bolo obrazom politickej slabosti, rozdrobenosti opozície. Navyše, urobili to spôsobom, ktorý tiež nie je obvyklý. Položiť v piatok poobede návrh na zvolanie schôdze bez toho, aby sa niekto snažil aspoň trošku komunikovať s vedením parlamentu, aký je program a kedy to môžeme zaradiť, považujem za krajne nekorektné.

– Opozícia tu ale nie je na to, aby sa s vládnou väčšinou dohadovala na predkladaní jej návrhov a na programe schôdzí, ktoré navrhne zvolať…

Na jednej strane sa bavíme o tom, aká je situácia a ako kooperuje koalícia s opozíciou. Ja hovorím, že kooperujeme. A potom sa ma spýtate, prečo by mala opozícia s nami kooperovať. No a prečo by som ja mal kooperovať s opozíciou? Mojou veľkou snahou je, aby sme tieto štyri roky prežili v normálnom politickom súžití. Konflikt v parlamente považujem za normálny, patrí sem. Toto nie je partia priateľov, ktorí sa zišli na čaj o piatej. Toto je politická aréna, kde má prebiehať konflikt – názorový, hodnotový, ideový. A radšej tu ako na ulici. Je inou otázkou, či nájdeme iné rámce, napríklad slušnosť, spôsob argumentácie, vyjadrovania, alebo budeme po sebe bliakať, hádzať veci, používať nielen pejoratívne slová, ale aj fyzické skutky, ako sa to deje v niektorých demokratických parlamentoch. Urobím všetko pre to, aby situácia, vzťahy a atmosféra v parlamente bola dobrá. Budem rešpektovať akýkoľvek atak od opozície, ale chcem, aby aj opozícia rešpektovala, že budeme s väčšinou narábať v záujme naplnenia našich cieľov, splnenia vládneho programu. Určite sa ale neznížime k niečomu, čo by sa dalo naplniť tým expresívnym nábojom o mocenskej totalite, o rozvrate politického systému, o nerešpektovaní občianskych, ľudských práv a slobôd.

– Opozícii ste sľúbili NKÚ, jeho nový šéf ale doteraz nie je zvolený. Opozícii neprešiel ani Krnáč, ani Klimeš. Dostane opozícia post šéfa NKÚ, ako to Smer-SD avizoval, alebo ho chce Smer-SD pre seba?

Určite to bude kandidát opozície. Smer nemá ambíciu na post šéfa NKÚ, čaká na skutočného kandidáta, na ktorom sa zhodnú všetky opozičné strany.

– A ako je to s predsedom Správnej rady ÚPN? Obsadí tento post nominant Smeru?

Myslím si, že áno. Z hľadiska prerozdelenia vplyvu. Nebude to priamo stranícky kandidát. Mal by to byť človek, ktorý predsa len vzhľadom na špecifické postavenie tejto inštitúcie musí niečo vedieť nielen o histórii. Sú tam aj veľmi citlivé akty s dôvernými tajnými materiálmi, archívmi. Ten človek by mal mať primárnu skúsenosť.

– František Mikloško, ktorého podporovala väčšina opozície, to nespĺňal?

Voľby ukázali, že nie.

– Nedávno ste povedali, že kompetencie prezidenta nezodpovedajú mandátu priamo voleného ústavného činiteľa. Ako by mali vyzerať právomoci prezidenta?

To, čo som povedal, nevychádzalo ako primárny názor potreby riešiť postavenie pána prezidenta a jeho funkcie. Hovoril som to v kontexte politického systému ako takého, kde aj teraz vedieme rozhovory o tom, čo so súdnictvom. Hovoríme aj o postavení Súdnej rady a tiež o mandáte prezidenta. Všetko vychádza zo základných ústavných princípov, kde funkcie ako zákonodarná, kontrolná a reprezentatívna sú piliere, ktoré fungujú všade vo svete. A jediné, čo ich ako mechanizmus definuje, je spôsob voľby. A môj výrok v tomto kontexte znel, či je kompetencia prezidenta, ktorý má nespochybniteľne veľmi silný mandát tým, že ho volia ľudia na Slovensku, dostatočná alebo nie. Nič som tým nesledoval, ani stranícky zámer. Je to ústavný problém a Smer nemá ústavnú väčšinu.

– Ale chýba len sedem poslancov. S OĽaNO sa vraj dá dohodnúť, hovorí sa v kuloároch…

Myslíte?

– Počula som…

Myslím si, že sú iné ústavné veci, pre ktoré by som rád získal podporu v opozícii, ako je mandát a rozsah kompetencií pána prezidenta.

– Napríklad?

Ústavný súd. Som presvedčený, že na 13 sudcov je rozhodovanie v merite tisícov prípadov veľmi veľa. Súdy v Nemecku či inde vynesú maximálne niekoľko desiatok nálezov ročne, kvalita je potom nespochybniteľná. Ďalej fungovanie volebného systému. O tom hovoríme už dlho, či by sa našiel model, ktorým by sa výrazne posilnilo postavenie regiónov a silných osobností. Sú tu debaty o kandidovaní nezávislých osobností. To sú veci, ktoré sa bez ústavného zákona nedajú robiť. Ale mandát pána prezidenta je taký, aký je. Sme parlamentná demokracia.

– Veď práve, sme parlamentná demokracia a keby došlo k posilneniu prezidentských kompetencií, čím by sme potom boli?

No ale o tom sa mohlo hovoriť vtedy, keď došlo k rozhodnutiu o presune voľby prezidenta z priestoru parlamentu do verejného. Ale nie teraz. Je úplne oprávnené baviť sa o tom, aká je miera kompetencií toho či onoho. To sú také scholastické debaty, keď opozícia hovorí, že parlament je len bábkou v rukách vlády, pričom ju má kontrolovať, je jej nadriadený. No áno, ústavne áno. Ale princípom je väčšina. Na to, aby mohla vláda vládnuť, potrebuje v parlamente väčšinu. Nie je možné hrať sa na to, kto má ústavne iné postavenie a kto nemá.

– Ak rozhoduje väčšina, tak je potom v poriadku, keď jednotlivec rozhodnutie väčšiny nerešpektuje? Narážam na postup pána prezidenta, ktorý doteraz nevymenoval parlamentnou väčšinou zvoleného kandidáta na šéfa Generálnej prokuratúry.

Ale to sú ústavou stanovené mechanizmy. Mne sa tisíckrát nepáči niečo, čo sa tu deje. Tiež mám ústavou definované kompetencie a možno by som prijal väčšiu mieru kompetencií v prípade riadenia, zasahovania. Možno by sa mi páčilo byť predsedom parlamentu, ktorý nebude len prvý medzi rovnými, ale bude aj niečo viac. A kompetencie pána prezidenta sú v tomto prípade také, napokon ÚS potvrdil, že môže vymenovať, aj nemusí.

– To áno, ale ak nevymenuje, musí vysvetliť, prečo a zatiaľ nevysvetlil…

Nuž, tak nevysvetlil, vysvetlí.

– Vy by ste ako konali na jeho mieste?

Tak isto. Keby som sa dostal do situácie, kedy by bola pochybnosť. Voľba GP bývalou vládnou väčšinou bola politicky manipulovaná. Existujú o tom dôkazy, je množstvo výpovedí na prokuratúre, ako bol porušený zákon, ako sa fotili volebné lístky, ako sa označovali, skartovali, ako sa narýchlo menil spôsob voľby, zákon…

– Ale napokon bol zvolený tajne, ako sa to robilo dovtedy.

Ja len narážam na to, že ak pán prezident má z Ústavy právo vyjadriť pochybnosť, tak minimálne z pohľadu tejto veľmi neobvyklej a politicky manipulovanej voľby GP takáto pochybnosť vzniká. Ale to je kompetencia pána prezidenta.

– Nechce Smer-SD vyriešiť túto situáciu novou voľbou?

Ja osobne nie som zástanca takýchto riešení. Riešenie musí byť ústavné. Vypísať novú voľbu môžem len vtedy, ak ma o to požiada pán prezident a on musí zase v zmysle nálezu ÚS svoje stanovisko zaujať. Bývalá väčšina, ktorá teraz hovorí o narúšaní demokratických princípov, nemala problém politicky zmanipulovať voľbu GP. Napriek tomu, že vedela, že na druhý deň bude publikovaný nález ÚS, ktorý nechcel, aby sa voľba uskutočnila. Taká je pravda, dokonca s oficiálnym priznaním, že vedeli, že existuje taký nález, ale ešte nebol publikovaný, teda podľa nich to nebolo nezákonné. Dnes všetci plačú a obviňujú pána prezidenta, ktorý nechce nič iné, len rozhodnúť na základe svojho presvedčenia a kritérií, ktoré mu dáva Ústava, či má vymenovať človeka, ktorý bol zvolený takýmto divným spôsobom. Chcel by som vidieť ten frmol, keby som zajtra vypísal voľbu a keby sme tu niekoho navrhli a nedajbože zvolili. Nebudeme postupovať tak, ako väčšina v predchádzajúcom volebnom období, ktorá nerešpektovala síce ešte vtedy nepublikovaný, ale všeobecne známy nález Ústavného súdu.