Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. júna (TASR) – Veľmi bežnou presviedčacou metódou komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) pri získavaní spolupráce kňazov bolo vydieranie za ich vlastné prehrešky, alebo chyby ich blízkych. Mohlo ísť o dopravnú nehodu, alkohol, zlyhanie pri dodržiavaní celibátu, ale aj o porušenie totalitných zákonov, ktoré by sa dnes ako pochybenie vôbec nebralo. Po dnešnej prezentácii knihy Pavla Jakubčina z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Pastieri v osídlach moci s podtitulom Katolícki kňazi a totalitný režim v rokoch 1948 – 1968, to pre TASR povedal autor monografie.
"Často to boli veci, ktoré boli vnímané ako trestné len z pohľadu pokrivenej socialistickej zákonnosti. Kňaz napríklad slúžil svätú omšu niekde, kde nemal štátny súhlas, napríklad v rodine. Keď sa o tom ŠtB dozvedela, túto skutočnosť použila na vydieranie. Pokiaľ nezačne spolupracovať, zavrú ho do väzenia a skončil," konštatuje Jakubčin. Hoci boli aj kňazi, ktorí podpísali spoluprácu kvôli kariére, získaniu lepšej fary, alebo iných výhod, väčšina tak urobila pod nátlakom. Aj po podpise spolupráce sa snažili ŠtB vyhýbať a neposkytovať jej informácie, ktoré by mohli poškodiť iných kňazov, alebo farníkov. "Na základe tých spisov, ktoré som prešiel, si dovolím tvrdiť, že väčšina kňazov, ktorá podpísala spoluprácu, sa snažila ísť touto cestou. Snažili sa z toho vycúvať tak, že sa vyhýbali kontaktom so svojim styčným dôstojníkom, alebo sa snažili podávať len také správy, ktoré boli vymyslené, alebo si mysleli, že nikomu neublížia," dodal. Ak však ŠtB takéto správanie identifikovala, nasledovala represia.
"Štátna bezpečnosť sa osobitne snažila dostať do okruhu biskupov. Preto sa jej na každom biskupskom úrade podarilo získať niektorého z blízkych spolupracovníkov biskupa," poznamenal Jakubčin. V knihe preto spomína viacerých biskupských tajomníkov, alebo riaditeľov biskupských úradov, ktorí "spadli do pasce" komunistickej tajnej polície.
Snahy využiť cirkev na politické ciele sa podľa neho v priebehu posledných storočí objavovali opakovane, totalitný systém sa však vzhľadom na využívanie svojho vplyvu prenikajúceho cez všetky vrstvy spoločnosti dostal v tomto smere asi najďalej. Nešlo pritom len o priamy brutálny nátlak prostredníctvom ŠtB.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli všetci katolícki kňazi povinne členmi tzv. Mierového hnutia katolíckych duchovných. Hoci sa zasadnutí tejto inštitúcie zúčastňovali povinne, len okolo päť percent kňazov aktívne pôsobilo v štruktúrach hnutia.
Okrem toho na Národných výboroch sedeli štátni úradníci, tzv. cirkevní tajomníci, ktorí mali agendu kňazov na starosti. "Bolo na každom kňazovi, ako plní požiadavky tohto cirkevného tajomníka, či už okresného, alebo krajského," povedal Jakubčin s tým, že úplná ignorácia úradníka znamenala stratu pastorácie a preto s nimi do istej miery kooperovala väčšina duchovných. "Drvivá väčšina sa držala určitej hranice. Nezájsť príliš ďaleko pri vychádzaní v ústrety štátnej správe a zároveň neodmietať všetko, aby mohli ostať v pastorácii," dodal.
Vlastnú monografiu vníma Jakubčin ako príspevok k lepšiemu chápaniu cieľov komunistickej štátnej moci, ako aj prostriedkov, ktoré používala na to, aby prinútila kňazov napĺňať jej ciele. "Táto kniha má za cieľ opísať a zhodnotiť, akým spôsobom sa komunistická moc snažila získať katolíckych kňazov, či už to bolo prostredníctvom ŠtB, alebo vytvorením skupiny loajálnych kňazov," reagoval predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. "Je to vedecká monografia, ale jej cieľom je podať túto problematiku cez príbehy jednotlivých kňazov a ukázať komunistický režim v jeho skutočnej a zločinnej podstate. ÚPN sa v rámci projektu Štát a cirkvi 1945 – 1989 doteraz venoval najmä otázke perzekúcií katolíckej cirkvi, ale táto publikácia sa na tento problém pozerá z iného pohľadu. Sleduje citlivú tému, do akej miery boli samotní katolícki kňazi ochotní podriadiť sa komunistickému režimu," uzavrel Petranský.
