P.DEMEŠ: Cyril a Metod sú svätcami, na ktorých sa kresťania zhodnú

Bratislava 21. júla (TASR) – Slovensko v tomto roku ovládlo 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Dokumentuje to nebývalé množstvo podujatí na rôznych miestach a z rôznych aspektov. Jedným z nich je aj fotografické curriculum vitae patrónov Európy, ktoré je pod názvom Po stopách sv. Cyrila a Metoda vystavené na Bratislavskom hrade. Jeho autorom je medzinárodne uznávaný expert na zahraničnú politiku a občiansku spoločnosť Pavol Demeš, ktorý fotografie z ciest so sprievodným textom pravidelne publikuje na spravodajskom portáli TASR, www.teraz.sk. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky povedal, že hoci sv. Cyril a Metod neboli Slovania, sme jedinou krajinou, ktorá ich spomína v preambule základného zákona štátu – v Ústave.

-Ako vznikla myšlienka projektu, ktorý fotograficky mapuje život sv. Cyrila a Metoda?-

Pred troma rokmi som robil na fotografickom projekte Slovenské stopy v Ríme. Pri ich hľadaní som narazil aj na mnohé pamätihodnosti týkajúce sa práve sv. Cyrila a Metoda. Rím je jedno z kľúčových miest životnej dráhy oboch byzantských bratov. Zároveň som si uvedomil, že viem o nich málo. Tak trochu symbolicky na začiatku projektu bol iný Cyril, arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorého som sa počas pobytu v Ríme pýtal na osudy solúnskych bratov. Jeho rozprávanie bolo veľmi zaujímavé a tak som si povedal, že skúsim zmapovať život oboch mužov. Rozhodol som sa použiť metódu fotografického curriculum vitae, ktorú som uplatnil, keď som mapoval život Pavla z Tarzu. Najprv som si naštudoval dostupné informácie o ich živote, zohnal si mapy a vydal sa s fotoaparátom postupne zachytiť miesta spojené s ich životnými osudmi.

-So solúnskymi bratmi sa na Slovensku spája množstvo pamiatok, sú aj súčasťou Ústavy SR. Myslíte si, že informácie a povedomie o nich sú v slovenskej spoločnosti dostatočné?-

Je skutočne pozoruhodné, že hoci šlo o byzantských Grékov, teda ľudí, ktorí etnicky nepatrili k našim predkom, tak sa u nás dostali na taký vysoký piedestál. Slovensko je jediná krajina, kde sa spomínajú v preambule základného zákona štátu, v Ústave. Dvojkríž v štátnom znaku je grafickým vyjadrením cyrilo-metodského dedičstva, máme deň sv. Cyrila a Metoda, sú po nich pomenované chrámy, dve univerzity a mnohé cirkevné či svetské inštitúcie. Slováci v emigrácii im tiež venujú veľkú pozornosť. V priebehu dejín Slovákov sa vynárali a inšpirovali. Do skutočne širokého povedomia sa u nás dostali až po roku 1989. Dovtedy boli vo vzdelávacom systéme takmer neprítomní, pretože išlo o svätcov a počas socializmu sa o tom veľa nehovorilo. Výrazná zmena nastala so vznikom Slovenskej republiky a diskusiou, na aké historické korene má nadviazať ako nový štát. Poslanci počas debaty o podobe Ústavy SR dospeli ku konsenzu, že Cyril a Metod a Veľká Morava predstavujú kľúčové štátotvorné dedičstvo, s ktorým sa môžeme identifikovať. To, že vedomosti o nich nie sú dostatočné nielen medzi obyvateľmi, ale aj politickými predstaviteľmi, nie je až také prekvapujúce. Stále ide len o dve dekády, počas ktorých sa môže o dejinách, a teda aj o nich voľne rozprávať a diskutovať.

-Môže byť jubileum 1150 rokov od príchodu solúnskych bratov na naše územie impulzom, aby sa povedomie o nich zvýšilo?-

V jubilejnom roku došlo k explózii záujmu o týchto vzdelancov a ich dopadu na nás. Organizuje sa množstvo podujatí, ktoré s nimi súvisia, či už to boli štátne a cirkevné oslavy, ale aj kultúrne a vedecké akcie. Záujem o týchto mužov a o dedičstvo, ktoré sa s nimi spája, je obrovský. Je zrejmé, že tento rok bude impulzom pre oveľa hlbšie skúmanie, jednak toho, kto boli Cyril a Metod a jednak toho, čo z ich dedičstva je dôležité pre nás zo štátotvorného, kultúrneho alebo duchovného hľadiska.

-V tomto roku si ich dedičstvo prišiel na Slovensko pripomenúť ekumenický patriarcha Bartolomej I., hlava východnej cirkvi. Nový pápež František k nám neprišiel. Znamená to, že cyrilo-metodské dedičstvo je významnejšie skôr pre východnú časť kresťanstva?-

Sv. Cyril a Metod sú uctievaní na východe i západe, samozrejme najmä medzi slovanskými národmi. Je skutočne významné, že konštantínopolský patriarcha Bartolomej I. navštívil v jubilejnom cyrilo-metodskom roku Slovensko i Českú republiku. Nový pápež František sa len ujímal úradu po náhlom odstúpení svojho predchodcu. Pre dejiny i dnešok je veľmi dôležité, že to bol práve slovanský pápež Ján Pavol II. ktorý v roku 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, čím chcel zvýrazniť nutnosť hľadania jednoty medzi východnými a západnými kresťanmi. Cyril a Metod sú svätcami, na ktorých sa kresťania zhodnú. Na Slovensku je im napríklad zasvätených takmer osemdesiat kostolov. A ide pritom o chrámy rímskokatolícke, gréckokatolícke i pravoslávne.

-Je potom Slovensko mostom medzi oboma časťami kresťanstva?-

Slovensko je súčasťou západu, no leží v dotyku s východným kresťanstvom. Napriek tomu, že Veľká Morava zahŕňala územie viacerých súčasných stredoeurópskych štátov, len na Slovensku a v Českej republike sme si jubileum príchodu solúnskych bratov pripomenuli štátnymi oslavami. Obaja muži sú pre našu národnú a štátnu identitu veľmi dôležití. Nie je mi pritom úplne zrejmé, prečo cirkevné a štátne reprezentácie nehľadali i spôsob spoločných osláv. Mohol to byť ďalší pekný česko-slovenský projekt.

-Keď sa vrátim k vášmu projektu a k metóde fotografického curriculum vitae, znamená to, že ste začínali v Solúne, v rodisku oboch bratov?-

Najskôr som si naštudoval životopisy oboch bratov, či už od ich žiakov, alebo od renomovaných teológov a historikov, akými sú napríklad Michal Lacko, Richard Marsina, Viliam Judák, Matúš Kučera a ďalší. Mám už o tejto téme pomerne slušnú literatúru. No nešiel som nejako chronologicky, tak ako sa odvíjal život Cyrila a Metoda. Do niektorých krajín som išiel aj v súvislosti s mojou profesiou, keďže tam boli konferencie a podujatia, na ktorých som sa zúčastnil. Niektoré miesta boli pre mňa málo dostupné a navštívil som ich len za výdatnej pomoci iných.

-Asi máte na mysli Irak, kde navyše na prvý pohľad nemusí byť jasné, ako súvisí s obomi vierozvestcami. Hovoríme o kresťanstve a táto krajina bola pred viac ako tisíc rokmi súčasťou Arabskej ríše.-

Keď som spoznal bližšie životné dráhy Cyrila a Metoda, tak som si uvedomil, že budem musieť obsiahnuť široký geografický priestor. Absolvovali totiž z poverenia cisára tri ďaleké misie. Prvou z nich bola návšteva Arabskej ríše, kde bol Cyril, v tom čase ešte Konštantín, sám a mal len 24 rokov. Na ďalších dvoch misiách, do Chazarskej a Veľkomoravskej ríše, ho už sprevádzal starší brat Metod. Očakával som napríklad, že v mieste ich rodiska, v Solúne, existuje niečo, ako ich kult. Lenže tomu tak nie je. V Grécku o nich vedia ľudia málo a sú im zasvätené len dva nové kostoly – v Solúne a Aténach. Záujem o nich však v posledných rokoch rastie, aj vďaka Slovákom, ktorí často navštevujú Solún. Zásluhou našej diplomacie, veľvyslanca Petra Michalka a honorárneho konzula Konstantinosa Mavridisa, bol 25. mája v tomto roku park v okolí chrámu sv. Cyrila a Metoda v Solúne premenovaný na Park Slovensko.

-Obaja bratia boli Byzantínci a keď ich stôp je v rodisku málo, tak v sídle bývalej Byzantskej ríše, v súčasnom Istanbule, ich je zrejme ešte menej…-

Hľadať pozostatky cisárskeho paláca nebolo jednoduché. V rámci paláca bola aj univerzita Magnaura, na ktorej vyštudoval a následne učil Konštantín filozofiu. Na rovnakej škole študoval aj cisár Michal III., ktorý ho posielal na diplomatické misie. Tureckí byzantológovia mi pomohli lokalizovať zvyšky paláca, ktoré sú v podzemí jednej reštaurácie. V časoch života vierozvestcov to bol najväčší palác na svete. Mnoho ľudí však v Istanbule navštevuje impozantnú Hagiu Sofiu, čo bol byzantský chrám a tam chodievali aj obaja bratia.

-Ďalšie stopy potom viedli do Arabskej ríše, teda súčasného Iraku…-

Toto bola najkomplikovanejšia cesta v rámci môjho projektu. Do Iraku sa dnes nedá ísť turisticky a musel som sa spoľahnúť na pomoc slovenskej ambasády a veľvyslanca Miloslava Naďa. Samarra, bývalé sídlo kalifa, najvyššieho vládcu Arabskej ríše, je asi 130 kilometrov severne do Bagdadu. Keď som išiel fotografovať mešitu a minaret, ktoré sú dnes súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, z čias, keď ich navštívil Konštantín-Cyril, tak som musel mať nepriestrelnú vestu. Sprevádzali nás aj miestne ozbrojené sily. Miestny archeológ mi ukázal i zvyšky vtedajšieho paláca kalifa Al Muttawakila. Tam prijal byzantskú delegáciu, v ktorej bol aj Konštantín.

-Slovenskí diplomati vám viackrát v projekte pomohli. Zverejnili ste i článok o aktivitách slovenskej diplomacie pri šírení cyrilo-metodského dedičstva vo svete. Ktoré z týchto podujatí považujete za najvýznamnejšie?-

Slovenskí diplomati zorganizovali tento rok mnohé výstavy, prednášky a kultúrne podujatia. Z môjho pohľadu má osobitné miesto odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v maďarskom Zalaváre, bývalom Blatnohrade, čiže sídle kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa. Na dvore Koceľa solúnski bratia pobudli. Polovičnú bronzovú repliku súsošia Ľudmily Cvengrošovej, ktoré stojí v Nitre, zhotovili v Maďarsku. Knieža Pribinu vyhnali z Nitry a svoje nové sídlo vybudoval v Blatnohrade. Na oboch miestach dnes stojí rovnaké súsošie, ktoré ich symbolicky spája.

-Konštantín-Cyril bol za svojho života na troch diplomatických misiách, kam ho vyslal byzantský cisár. Bol filozof a teológ a tieto misie boli viac o politike a obchode. Čím si vyslúžil takú dôveru?-

Konštantín mal už od detstva výnimočné nadanie. Jeho otec skoro zomrel, no želal si, aby študoval na najlepších školách v hlavnom meste ríše, v Konštantínopole. Počas štúdia sa ukázalo, že je to výnimočne talentovaný muž na jazyky a filozofiu. Študoval u najlepších učencov, spomedzi ktorých je najznámejší Fotios, neskorší patriarcha. Na univerzite učil aj budúceho cisára Michala III.

-Dnešným videním by sme mohli povedať, že cisár neskôr svojho bývalého spolužiaka protežoval…-

Cisár a patriarcha Fotios si predovšetkým cenili jeho vedomosti a schopnosti. Už od mladého veku ho zaraďovali do delegácií, ktoré mali dôležité diplomatické poslanie. Počas rokovaní sa neobjavovali len otázky vojny a mieru alebo obchodnej spolupráce, ale aj teologické a vieroučné témy. V susedných ríšach, Arabskej a Chazarskej, dominovali iné náboženstvá, islam a judaizmus. Konštantín, výborný diskutér a znalec filozofie, sa sústreďoval práve na tieto témy. Už na prvej misii v Arabskej ríši sa ukázalo, že ho arabskí učenci nedokázali argumentačne zdolať a dokonca sa ho pokúsili otráviť. Na ďalšiu misiu do Chazarskej ríše ho už sprevádzal aj jeho starší a praktickejší brat Metod, vyštudovaný právnik.

-Keď sme spomínali prvé dve misie, do Arabskej a Chazarskej ríše, tak záujmy Byzantskej ríše boli zjavné. Išlo o silných susedov. V prípade Veľkej Moravy to bolo inak. Išlo o vzdialené územie, štát s malým mocenským vplyvom. Prečo tam vyslala Byzancia svojich významných učencov?-

Knieža Rastislav najskôr požiadal o vyslanie učencov Rím. Pápež dostal žiadosť o vyslanie učencov, ktorí by umožnili zaviesť liturgiu v zrozumiteľnej reči a zároveň pomohli vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu vo Veľkej Morave. Rastislav si uvedomoval, že bez samostatnej cirkevnej hierarchie sa nevymaní spod mocenského vplyvu Východofranskej ríše, ktorej kňazi slúžili bohoslužby v latinčine a sledovali záujmy svojho vladára. Keď v Ríme nepochodil, obrátil sa s rovnakou požiadavkou na byzantského cisára, ktorý mu vyhovel. Pravdepodobne nielen z náboženských, ale najmä politických dôvodov, aby demonštroval silu a vplyv Byzantskej ríše.

-Solúnski bratia okrem toho, že vytvorili písmo hlaholiku a viedli liturgie v staroslovienčine, čím kultivovali prostredie Veľkej Moravy, dosiahli aj merané pohľadom súčasnosti obrovský diplomatický úspech. Ich zásluhou sa stala staroslovienčina štvrtým uznaným liturgickým jazykom po latinčine, hebrejčine a gréčtine…-

To bol obrovský úspech, že sa im podarilo len asi po troch rokoch pedagogického a vieroučného pôsobenia na Veľkej Morave ísť do Ríma a požiadať pápeža Hadriána II. o uznanie nového liturgického jazyka. Pre Rím to nebolo jednoduché rozhodnutie, pretože vplyvná Východofranská ríša bola zásadne proti. Bratom však pomohlo to, že na misii do Chazarskej ríše objavili v Chersonesose ostatky štvrtého pápeža svätého Klimenta, ktorý tam zahynul mučeníckou smrťou. No aj tak bolo potrebné, aby mesiace vyjednávali, kým došlo v bazilike Santa Maria Maggiore k potvrdeniu staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka. Tým mala byť misia naplnená. Krátko na to však Cyril v roku 869 umiera a na smrteľnej posteli požiadal svojho brata, aby sa vrátil na Veľkú Moravu a dokončil ich dielo. Metoda v Ríme čoskoro vysvätili za arcibiskupa a napokon po peripetiách, vrátane trojročného väznenia v nemeckom kláštore, mohol pôsobiť na čele cirkevnej organizácie na Veľkej Morave.

-Tento diplomatický úspech však nemal potrebné politické pokračovanie, pretože cirkevná organizácia neprežila Metoda. Jeho smrťou došlo k vyhnaniu jeho pokračovateľov. Bolo to nevyhnutné?-

Metod bol počas svojho pôsobenia vystavený neustálym problémom, najmä zo strany nitrianskeho biskupa Vichinga. Ten mu výrazne strpčoval život tým, že spochybňoval staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Mal výrazne bližšie ku kniežaťu Svätoplukovi ako Metod. Po jeho smrti v roku 885 Viching víťazí a presadí vyhnanie Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Tí sa uchýlili k južným Slovanom, kde ďalej pokračovali v odovzdávaní a kultivovaní odkazu solúnskych bratov.

-Na území Veľkej Moravy, teda i medzi našimi predkami, pôsobili Cyril, Metod a ich žiaci len veľmi krátko, asi dve desaťročia, čo je v histórii veľmi krátky čas. Napriek tomu v povedomí nášho národa je ich stopa veľmi hlboká. V čom to tkvie?-

Je to fascinujúce a hodné objavovania. Bratia Konštantín-Cyril a Metod evidentne reprezentovali v oblasti hodnôt, kultúry, vzdelanosti a právneho štátu čosi zásadné a trvácne. V úvode som spomenul arcibiskupa Cyrila Vasiľa, ktorý stál na začiatku mojej cesty za Cyrilom a Metodom. Zaujala ma jeho svieža interpretácia odkazu oboch mužov pre dnešok a najmä Slovensko, odkiaľ pochádza. Jeho verejné vystúpenia na bohoslužbách na sviatok sv. Cyrila a Metoda pred dvoma rokmi v Nitre a tento rok v Terchovej akcentovali nielen historicko-náboženské aspekty, ale aj otázky práva a správania sa mocných tohto sveta. Cyril Vasiľ sa pri cyrilo-metodských úvahách otvorene a kriticky vyjadruje k stavu vecí verejných vrátane vymožiteľnosti práva na Slovensku.

Rozhovor s Pavlom Demešom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k rozhovoru fotoreportáž a zvukové záznamy.