Praha/Bratislava 24. novembra (TASR) – Vzájomné vzťahy Českej a Slovenskej republiky 20 rokov po rozpade spoločného štátu vzbudzujú vo svete obdiv a úctu. Napriek spojeneckej blízkosti ostávajú stále rezervy, napríklad v ekonomickej oblasti, ktorá má však zároveň významný potenciál do budúcnosti. Povedal v rozhovore pre TASR slovenský veľvyslanec v Prahe Peter Brňo.

-Nie je to paradox, že sme si po dvadsiatich rokoch rozdelenia ČSFR bližší než kedykoľvek predtým? Čím si to vysvetľujete?-

Myslím, že sa zmenila kvalita vzťahov, na ktoré pôsobilo v uplynulých rokoch mnoho faktorov. Možno je hlbšia analýza v rozsahu pre interview tohto charakteru ťažko dosiahnuteľná a prílišná stručnosť nemôže vystihnúť hĺbku a širšie spektrum faktov. Navyše, som presvedčený o rozdielnosti individuálneho hodnotenia vzájomných vzťahov v závislosti od subjektívnych pocitov či skúseností. Konštatovania obsiahnuté v otázke ma tešia, ale nemusia reprezentovať všeobecný názor občanov oboch krajín. Verím ale, že je prevažujúci a to je nepochybne dobrý trend. Obe krajiny prešli fundamentálnymi zmenami politického, ekonomického systému a konzekventne kultúrneho i hodnotového. Som presvedčený, že v spoločnom štáte by boli procesy premeny zložitejšie a trecích plôch rozdielnosti názorov na reformy by bolo oveľa viac ako v prípade riešení dvoch samostatných štátov. Takže radikálne ubudlo konfliktných alebo potenciálne konfliktných situácií. Za dvadsať rokov mali obe krajiny podobný, ale nie rovnaký vývoj a samotné skúsenosti nás postavili na partnerskú úroveň a umožnili vzájomnú nekonfrontačnú komunikáciu. Navyše, spoločne naplnené ambície členstva vo veľkom celku si prirodzene vyžiadali hľadanie spojencov a tento element zblíženie nepochybne podporil a bude podporovať. Napätie po rozdelení, našťastie, rýchlo ustúpilo napriek citeľnej frustrácii mnohých občanov v oboch krajinách. Snaha politických špičiek udržať úzku spoluprácu dodnes vo svete vzbudzuje obdiv a úctu. Slováci si naplnili svoje storočia nenaplnené emancipačné ambície svojbytnosti a sebaurčenia a oba národy spontánne pocítili vzájomnú blízkosť.

-Ako hodnotíte uplynulú dobu, ľudsky a z pozície diplomata? Z čoho ste mali najväčšiu radosť a čo vás naopak zarmútilo?-

Myslím si, že pre naše krajiny to bola doba bezprecedentných premien a výziev, ktoré zostanú neopakovateľné. Tak zásadné zmeny v spoločnosti, ktoré sa udiali za posledných dvadsať rokov, sa už, myslím aspoň v blízkej budúcnosti, nebudú opakovať. Každý občan bol osobne i spoločensky konfrontovaný s novou situáciou prakticky vo všetkých oblastiach. Boli sme svedkami znovu vytvárania demokratických pilierov spoločnosti, reštauroval sa kapitalistický ekonomický systém, vzniklo množstvo nových inštitúcií a spoločností, vybudoval sa tretí sektor a podobne. Doba priniesla znovu spoločenské i osobné slobody a s nimi súvisiace pozitíva, ale aj negatíva. Osobne som mal najväčšiu radosť z nadobudnutých slobôd, obzvlášť sloboda cestovať mi umožnila napĺňať moje ambície poznávať svet – krajiny, ľudí, kultúru, prírodu. Najviac ma zarmucuje nastúpivšia kriminalita, drogy, nezamestnanosť. Smutný som tiež z odchodu mnohých schopných mladých ľudí do zahraničia.

-Čo chýba našim krajinám k ešte väčšiemu zblíženiu v ekonomike?-

Napriek relatívne silným ekonomickým väzbám nedosahuje súčasná spolupráca hraničné limity a nepochybne existujú rezervy a určitý potenciál. Táto situácia má svoje pozadie. Dôležitým faktom je skutočnosť, že podstatná časť našej priemyselnej produkcie je v rukách nadnárodných spoločností, ktoré majú svoju nezávislú výrobnú, investičnú a proexportnú politiku. Tým sú limitované aj možnosti ovplyvniť toky tovarov a služieb medzi našimi krajinami. Investičná politika týchto nadnárodných spoločností ďaleko presahuje naše absorpčné schopnosti, a preto sú rozhodnutia závislé viac od globálnych trhov. Podobne sú na tom aj služby – bankové a poisťovacie. Obe krajiny sú vysoko závislé od nemeckej ekonomiky, ČR tridsať percent a SR o desať menej. Priestor, ktorý zostáva na prehlbovanie hospodárskej spolupráce, samozrejme, existuje. Perspektívu vidím v energetike, stavebníctve, doprave a službách. Taktiež v cestovnom ruchu. Avšak je potrebné poznamenať, že potenciál je využiteľný zlepšovaním podnikateľského prostredia, daňovou politikou a ďalšími perspektívami, ktoré budú atraktívnejšie ako v iných krajinách.  

-Pred sedemnástimi rokmi vznikol v Košiciach festival Dni českej kultúry na Slovensku. Koná sa niečo podobné aj v Česku?-

Prezentácia slovenskej kultúry v Českej republike je pre nás dôležitou súčasťou aktivít a špeciálne pre Slovenský inštitút v Prahe každodennou prácou. Samozrejme, dni slovenskej kultúry alebo česko-slovenské dni sú súčasťou každoročného programu. Podobné festivaly sa tradične organizujú v Plzni, Českých Budějoviciach, Moravskej Třebovej, aktívni sú krajania v Hradci Králové, ktorí organizujú podujatie vo svojej réžii.

-Košice budú v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK) a pre ďalšie obdobie to bude mesto Plzeň. Zapájate sa do týchto projektov?-

Túto príležitosť vnímame pochopiteľne ako jedinečnú a všeobecne sa tejto problematike venujú Zastupiteľský úrad, Slovenská agentúra pre cestovný trh (SACR) a Slovenský inštitút. Využívame všetky vhodné príležitosti na adekvátnu prezentáciu Košíc. V spolupráci s naším Zastupiteľským úradom realizovalo zahraničné zastúpenie SACR v ČR na prezentáciu projektu Košice 2013 celý rad aktivít, hlavne v tomto roku, keď sa uskutočnilo viacero podujatí. Pre ilustráciu vymenujem najdôležitejšie z nich: účasť Košice EHMK 2013 na veľtrhu Go Regiontour Brno, Holiday World Praha, množstvo tlačových konferencií, plánujeme niekoľko ďalších presstripov pre českých novinárov do Košíc. Nemali by sme zabúdať ani na podporu projektu v iných médiách, v rádiu Čas, Blaník, Českom rozhlase a v televízii. V budúcom roku sa plánuje v spolupráci s OZ AVOID celosezónna prezentácia Košíc na Náplavke pod Rašínovým nábrežím.

-Samostatnou kapitolou je rómske etnikum. Ste i na tomto poli v kontakte s príslušnými českými úradmi?-

Spolupráca medzi oboma štátmi nie je formalizovaná. ČR je však náš prirodzene najbližší partner, s ktorým nás spája kus spoločnej histórie v rámci jedného štátneho zriadenia. Napriek tomu, že situácia Rómov v našich krajinách nie je úplne identická, riešenia na jednej alebo druhej strane sú vždy inšpiratívne. Rómska populácia žijúca na Slovensku, ale aj v Česku sa podľa výskumov pravidelne objavuje medzi skupinami najviac ohrozenými chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou. Pri tomto etniku sa kombinujú viaceré znevýhodnenia. Vyskytuje sa u nich chudoba previazaná s demografickými podmienkami, chudoba vytváraná nezamestnanosťou, chudoba zapríčinená vykonávaním nízko kvalifikovanej a nízko platenej práce či nedostatkom vzdelania a diskrimináciou. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Prahe pozorne sleduje legislatívne a iné opatrenia prijímané českou vládou v danej oblasti. Sprostredkováva výmenu skúseností medzi oboma našimi krajinami. V konkrétnych prípadoch komunikuje s príslušnými odbormi rezortu zahraničných vecí i Úradu vlády, so splnomocnenkyňou vlády ČR pre ľudské práva.

-Tento problém sa dlhodobo týka aj ďalších krajín. Nemyslíte si, že situácia v tejto oblasti stagnuje?-

Okrem toho, že rómskou problematikou sa zaoberajú mnohé medzinárodné organizácie, v záujme zlepšovať postavenie Rómov a vymieňať si skúsenosti boli vytvorené aj spoločné iniciatívy vlád krajín so značným počtom rómskej populácie ako napríklad Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015. ČR a SR boli jednými zo zakladajúcich štátov Dekády, ktorá má ďalších 14 členov. Z iniciatívy Medzinárodného vyšehradského fondu bolo zriadené Fórum starostov pre inklúziu Rómov. Do Fóra je zapojených 13 starostov nielen z Česka a Slovenska, ale aj Maďarska, Poľska, z miest a obcí, ktoré čelia problémom sociálne vylúčených lokalít obývaných prevažne Rómami. Fórum poskytuje priestor na výmenu skúseností starostom a príkladov dobrej praxe z krajín V4, ktorí vo svojich mestách a obciach zvolili alebo iniciovali progresívny prístup v problematike integrácie rómskych sociálne vylúčených, chudobných či znevýhodnených obyvateľov. Existujúce iniciatívy a realizované programy poskytujú určitý priestor na diskusiu, výmenu skúseností a príkladov dobrej praxe v otázkach integrácie Rómov s cieľom hľadať účinné riešenia smerujúce k zlepšeniu ich postavenia. Snažíme sa efektívne využívať existujúce programy a platformy na výmenu skúseností a príkladov úspešných riešení predovšetkým v kontexte rámca EÚ.

-Pripravujete v súvislosti s 20. výročím vzniku samostatnej SR nejakú významnú diplomatickú akciu?-

V januári 2013 sa pripravuje v spolupráci národných múzeí spoločná výstava českých a slovenských miest v priestoroch bývalého Federálneho zhromaždenia a v súčasnosti Českého národného múzea, ktorá by mala byť otvorená za prítomnosti predsedov Senátu ČR a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Taktiež bude v Senáte ČR diskusné fórum politikov oboch krajín, ktorí boli v čase rozdelenia v aktívnej politike.