Oživili tradície, ktoré pretrvávajú dodnes

Bratislava 7. decembra 2021 (PR článok/Foto:Carpathia Etno)

História ukazuje, že juhovýchodné hranice Poľska mnohokrát zmenili svoju polohu. Rotácie spôsobili, že územia obývali rôzne národy. Niektorí tu zostávali dlhšie, iní zas tu nestrávili príliš veľa času. Každý z nich však zanechal po sebe nejakú stopu. Doteraz pri prechádzaní chodníkmi v Nízkych Beskydách, Sądeckých Beskydách a Bieszczadoch sa dá nájsť pozostatky každodenného života ľudí, ktorí tam žili, mali rodiny, zabávali sa, varili a tvorili rôzne umenie. Vydajte sa s nami na cestu históriou tohto malebného územia a možno u Vás vyklíči chuť vidieť tieto miesta na vlastné oči!

Lemkovia sú etnická skupina, ktorá sa kultúrou, jazykom a náboženstvom odlišovala tak od Poliakov, ako aj Slovákov. Dlhé roky túlali sa medzi mocnosťami, čo im znemožňovalo vytvoriť si vlastnú vlasť. Absencia konkrétneho územia, ktoré by trvalo obývali, im však nebránila vo vytváraní vlastnej histórie a tradícií, ktoré v legendách pretrvali roky. Osud lemkovskej komunity historici úplne nešpecifikujú a rôzne zdroje uvádzajú protichodné informácie tak o ich pôvode, ako aj o samotnom vzniku pomenovania Lemkovia.

Každodennosť pod lupou

Vyzerali Lemkovia inak ako súčasní obyvatelia regiónu Bieszczad? Samozrejme. Boli nízki, tmavovlasí a mali olivovú pleť. Vo všedný deň nosili chołośnie (ľanové košele), na ktoré si obliekali lajbiky (modré vesty) a huńky (bundy). Ich jazyk sa opieral o jeden z ukrajinských dialektov so silnými vplyvmi jazyka: poľského, slovenského, maďarského a rumunského. Dialekt sa na druhej strane líšil v závislosti od konkrétnej geografickej polohy.

Každodennosť Lemkov sa točila okolo práce na gazdovstve a na roli. Geografická poloha si často od obyvateľov vynucovala byť sebestačný a rytmus ich života riadili ročné obdobia. Živili sa hlavne roľníctvom, výrubom stromov a chovom dobytka. Kravy, husi, ošípané a sliepky boli hlavným zdrojom nielen príjmov, ale aj obživy. Na poľanách pásli aj ovce a kozy, z ich mlieka sa vyrábal syr. Svoju stravu dopĺňali sezónnou zeleninou, ovocím a lesnými pochutinami, napr. hubami. Hornaté pôdy neboli veľmi úrodné, a preto úroda ich nie vždy dokázala uživiť. Z tohto dôvodu často pracovali na nížinách, kde ich odmeňovali napr. hotovým jedlom alebo obilím. Ženy sa zaoberali spracovaním ľanu, z ktorého sa neskôr tkalo plátno. V neskorších rokoch si začali privyrábať aj kamennými a drevenými výrobkami. Pod ich rukami vznikali napr. tĺčiky na zemiaky, valčeky na cesto, ale aj figúrky a hračky pre deti.

Keď budete v okolí Komańcze, určite navštívte pamätnú izbu, v ktorej môžete dodnes vidieť zbierku lemkovských pamiatok. Výstava je súkromnou zbierkou rodiny Boiwkovcov Boiwek. Kolekcia obsahuje o. i.: predmety dennodenne používané v domácnosti, ako sú kolovrátok, miska, zvlnený hrebeň, kosa, maselnica, mlynček na kávu, vozík či žehlička s dušou. V obklopení toľkými starodávnymi predmetmi má človek naozaj pocit cesty v čase!

Chudobní, ale… veselí!

Nielen samotnou prácou žije človek a Lemkovia to veľmi dobre vedeli! Museli žiť v neľahkých časoch, a predsa sa ich povaha opisuje ako veselá a pohodová. Kultúra Lemkov oplýva početnými piesňami, ktoré sú napriek plynutiu času stále pamätané a odovzdávané ďalším generáciám. Ich štýl možno opísať ako zmes ľudových melódií Poľska, Slovenska, Maďarska a Ukrajiny. Najcharakteristickejšie skladby sú vykonávané dvojhlasne, čo im dodáva nezvyčajne dojemný charakter.

Lemkovia nepotrebovali špecifickú príležitosť na spievanie. Užívali si chvíle tak počas oddychu, ako aj práce. Hrali vo všedný i sviatočný deň, ale aj pri mnohých spoločenských udalostiach, ako sú narodeniny, zásnuby, svadby či pohreby. Typickú lemkovskú kapelu tvorili husle, basa a cimbal. Vo svojom repertoári mali skladby na každú príležitosť a možno v ňom nájsť lyrické, ako aj humorné piesne. Texty sa zvyčajne týkali každodennosti, práce na poli či lásky medzi mladými milencami. Vzniklo aj mnoho cirkevných piesní. Niet teda miesta na pochybnosti o pohostinnosti a kladnom naladení tejto etnickej skupiny.

Mýty a povery Lemkov

Okrem viery hlásanej cirkvou zohrávali v živote Lemkov veľkú úlohu predsudky a povery a v ich kultúre možno nájsť množstvo pohanských rituálov. Verili v existenciu zjavení, démonov, ako aj dobrých a zlých duchov, ktorí ovplyvňujú udalosti ľudského života. V lemkovských legendách sú nočné mory, ktoré navštevovali spiace osoby, bohynky unášajúce malé deti či utopenci napádajúci ľudí kúpajúcich sa v jazerách. Bezmála ľudské vlastnosti sa pripisovali prírode a celému jej svetu. Medzi Lemkami sa verilo aj v kult rastlín a stromov. Dôležitú úlohu zohrával oheň, ktorý mal podľa ich názoru čistiace, ako aj ochranné vlastnosti. Veľký význam mala voda, slúžiaca na „umývanie“ – avšak nielen vo fyzickom, ale aj duchovnom rozmere.

Na lemkovských územiach existuje veľa legiend správ o zázrakoch alebo zjaveniach. Jedno z nich sa týka obce Radoszyce. Podľa zachovanej ľudovej legendy na tomto mieste, pri sútoku dvoch lesných potôčikov, zažilo dievča postihnuté smrteľnou chorobou po umytí vodou z miestneho prameňa zázrak uzdravenia. Odvtedy sa tejto vode pripisovala liečivá sila a k prameňu sa organizovali početné púte. Keď sa vyberiete na prechádzku hľadať tento nezvyčajný potok, nezabudnite si do batohu vložiť prázdnu fľašu, do ktorej si budete môcť naliať svoju porciu čarovného nápoja.

A čo tak zanechať všetko…

Pri písaní o lemkovskej kultúre nemožno ignorovať krásu prírody horských oblastí. Husté lesy, prázdne chodníky, vodopády, rieky, bystriny či malebné skaly spôsobujú, že moderný človek, ktorý tam cestuje môže hoci len na chvíľu odpútať myseľ od veľkomestského naháňania a stratiť sa vo svete prírody. Neoddeliteľným prvkom krajiny sú drevené cerkvi, ktoré nezvyčajne harmonicky dopĺňajú okolie. Najpopulárnejšie sú tie, ktoré sa nachádzajú v Powroźniku, Owczaroch a v Kwiatoni – boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Charakteristická je aj vidiecka zástavba, domy sa nazývajú chyže. Steny domov boli často natreté bielou alebo modrou farbou, zárubne dverí zdobili ľudové vzory a rastlinné maľby. V súčasnosti tento typ stavieb možno vidieť len v skanzenoch. Jedným z najcharakteristickejších turistických miest nadväzujúcich na kultúru Lemkov je Chata nad Wisłokom vo Wisłoku Weľkom.

Na pamiatku kultúry Lemkov

V r. 2005 boli Lemkovia oficiálne uznaní za jednu zo štyroch etnických menšín v Poľsku. Potomkovia dávnych národov sa určite líšia od tých spred rokov, no napriek tomu si zachovali svoju kultúrnu, jazykovú, ako aj náboženskú identitu. Dnes existuje množstvo združení, ktoré dbajú o kultivovanie a propagovanie ich tradícií. Veľkú silu majú tiež tanečné skupiny a ľudové kapely, ktoré šíria čaro folklóru interpretovaním alebo tvorbou diel odkazujúcich na lemkovské melódie. Každoročný festival Watra je udalosťou, ktorá spája obyvateľstvo roztrúsené po celom svete. Ide o jedno z najväčších podujatí konaných na území Nízkych Beskýd, pretože tento región je známy svojou malebnou scenériou, ktorá sama o sebe je hodná obdivu. Voňavé lesy, potoky, rozľahlé polia a hory, ktoré nenahradí dokonca ani najlepšie zorganizovaná turistická atrakcia.

Článok vznikol v rámci projektu EtnoCarpathia, spolufinancovaného z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020 a Národným inštitútom slobody – Centrum rozvoja občianskej spoločnosti z prostriedkov Programu rozvoja občianskych organizácií na roky 2018 – 2030.

Ideou projektu je rozvíjať a propagovať kultúrne dedičstvo poľsko-slovenského pohraničia.

Viac informácií o kultúre Lemkov a projekte: etno.visitcarpathia. com