Môj profil 
Predplatné
Článok na českom portáli odkazuje na nedávnu diskusiu o klasickej hudbe vo francúzskej tlači. Profesor l’Université du Québec v Montreale, Paul May, pre denník Le Figaro povedal, že “klasická hudba je dnes obviňovaná z toho, že nie je vhodná pre rastúcu etnickú rozmanitosť obyvateľstva krajiny”.
Autori článku na českom portáli porovnávajú situáciu, v ktorej sa nachádza klasická hudba v USA, s kultúrnou revolúciou v Číne.
“Rovnako ako Maova kultúrna revolúcia v Číne zakázala vážnu hudbu, aj podľa jeho súčasného amerického variantu má ‘na kahánku‘. Jej interpretácia je nedostatočne multikultúrna a dokonca je vraj klasická hudba ‘zo svojej podstaty rasistická’. ”
Potom poskytujú štatistiku, podľa ktorej je vážna hudba fakticky už roky konfrontovaná neustálym poklesom publika a priťahuje čoraz menej a menej mladých poslucháčov.
“Štúdia Národnej nadácie pre umenie uvádza, že počet Američanov, ktorí sa zúčastnili koncertu klasickej hudby, sa z 13% v roku 1982 znížil v roku 2017 na 8,6%. Podiel poslucháčov mladších ako 30 rokov klesol v rovnakom období z 27 na 9%. Klesajúci záujem o vážnu hudbu je však vlastný aj iným krajinám ako USA,” uvádza sa v článku.
Druhou vecou, z ktorej je obviňovaná klasická hudba, je zloženie hudobníkov, v ktorom takmer neexistuje miesto pre rasovú rozmanitosť: “Medzi hudobníkmi bolo totiž podľa správy Ligy amerických orchestrov z roku 2016 iba 1,8% černochov a 2,5 percenta latinoameričanov.”
Podľa protestujúcich z toho vyplýva, že “klasická hudba je príliš ‘biela’ a ‘zo svojej podstaty rasistická'”.
Reakcia prezidentského hovorcu: Som päť minút po dvanástej
K veci sa vyjadril aj hradný hovorca Jiří Ovčáček, ktorý v tejto správe vidí alarmujúci trend naznačujúci strašné dôsledky.
“Cieľom spolupatričnosti ‘liberálov’ a nadnárodných korporácií je nové zotročenie človeka. Prúdy nenávisti sa zliali v mohutnú rieku, ktorá začína strhávať mosty a časom zaplaví i celé územia. Som päť minút po dvanástej,” napísal Ovčáček na Facebooku.
Vojna s pamiatkami
Protirasistické nálady (nálady proti bielym – pozn. red.) prenikli do mnohých oblastí umenia. Ako prvé sa dotkli pamiatok a sôch. V rámci protestných akcií protirasistického – teda hlavne protibelošského hnutia Black Lives Matter otriasajú demonštrácie už nielen Amerikou, ale aj Európou.
Rovnako vzrástla trvalá tendencia búrania sôch. Demonštranti totiž požadujú odstránenie pamiatok tých historických osobností, ktorých činnosť a presvedčenia sú dnešným pohľadom vnímané ako rasistické.
