Text poznám a tak Vám musím napísať moje odborné stanovisko aspoň k niektorým myšlienkam. Ide skutočne o to, ako funguje ekonomický systém SR a teda aj EÚ.Giganti národohospodárskej vedy v posledných 200 rokoch boli ľuďmi, ktorí sa zaujímali o aktuálne politické otázky svojej doby. Študovali chod hospodárskeho života, aby mohli zabezpečiť lepšiu hospodársku politiku. I napriek záujmu o politiku, neboli nikdy politikmi, boli mysliteľmi, ktorí nám zanechali neocenteľné vedomosti. I napriek tomu, keď si pozriete ekonomickú databázu o krajinách EÚ musí Vás zaraziť veľká nedôslednosť vo vykazovaní fungovania ekonomík a to priamo v bázickom ukazovateľovi HDP. V prílohje Vám posielam tabuľku makroekonomických ukazovateľov, ktorú moji doktorandi pravideľne zostavili z oficiálnych údajov zo systému národných účtov a aj z input-output tabuliek, ktoré zostavuje Eurostat. Ak poznáte základné zákonitosti, napr.  matematickú formuláciu rovnováhy ekonomiky, narazíte v realite databázy EÚ na nepochopiteľné nezrovnalisti. Pritom podotýkam, že som nepostrehol, aby parlament EÚ aspoň raz ročne využil tabuľky I/O na hodnotenie ekonomickej situácie krajín EÚ. Na čo sa potom zostavujú? Iba, aby sa vynaložili obrovské prostriedky na ich konštrukciu?

Ale vzhľadom na úvahy novinárov v SME v posledných 3 dňoch musím ozaj začať hlbším výkladom. Lebo ekonomické enigmy robili problém už veľmi dávno. D. Ricardo (1772) sa stal členom britskej Dolnej snemovne, kde jeho hlas sa zasadzoval za poltické slobody a obchod. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Pokúsil sa vysvetliť a objasniť možno ten najrozporuplnejší princíp politickej ekonómie. Údajne vraj nedobytný prírodovedec kedysi požiadal Ricarda, aby mnu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Vraj to bol Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov. Dilema v zahraničnom obchode! Veľká.  Slobodný obchod  spôsobí, že všetky krajiny, ktoré sa ho zúčastnia, budú mať benefit. Ale politici sa nechcú riadiť týmto jeho rozborom, žiaľ ani dnes. A dovolím si povedať, že mu nerozumejú.

Súčasné diela iba zriedka spomínajú zásadné a rozhodujúce slovo Keynesa pri ekonomickom usporiadaní ekonomického sveta po prvej aj po druhej svetovej vojne. Najzásadnejšie o tom píše R. Lekachmen v diele The Age of Keynes. Má 270 strán. Problémy po prvej svetovej vojen opisuje v časti Versailles and After. Už hneď na začiatku jeho služieb pre Paríž Keynes s depresiou hodnotil povojnové výhliadky. Bol presvedčený, že eminentní negociátori Lloyd George, Woodrow Wilson a Georges Clemenceau, boli už veľmi ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefunkčnej zmluve. Počas dvoch mesiacov v lete 1919 naformuloval obžalobu Versailleského riešenia v diele Economic Consequences of the Peace. Obvinili ho z pro-Nemeckej sympatie. Keynes napísal, že Wilson nebol iba „slepý a hluchý Don Quixote“, ale, žiaľ, súčasne bol nonkomformný minister, možno prezbitarián. Reparačná komisia zaťažila Nemecko takými platbami, že by to nebolo schopné splatiť. Keynes dôkladne vyčíslil reparácie a podľa neho Belgicko malo dostať 750 miliónov dolárov, okolo 4 bilióny (to sú milardy v našich jednotkách) dolárov Francúzsko, 2,85 bilióna Veľká Británia a 1,25 bilióna ostatní spojenci. Bolo to menej ako 1/4 hodnoty Reparačnej komisie!! Robia to dnes v EÚ? Neviem.

Situáciu po druhej svetovej vojne opisuje Lekachman v časti Keynes in the Post-war World. Vtedy už mal Keynes napísané najslávnejšie ekonomické dielo The General Theory. Keynes zohral centrálnu úlohu v Bretton – Woodskych rokovaniach (dnes takú úlohu politici nezveria ekonómom). Už sa však opieral aj o svoje vzácne dielo Tract on Monetary Reform z roku 1920, kde sa sústredil na ekonomické opatrenia v spojitosti s problémami zlata, ako základu mien krajín. Keynes nesúhlasil s koncepciou International Monetary Fund-u ( a aké problémy nám vyrába dodnes). Jeho riešením bola International Clearing Union. Bol to prístup k riešeniu medzinárodnej meny a  medzinárodnej banky. ICU určil 6 úloh. Spomeniem dve:

• Potrebujeme inštrument medzinárodnej meny, ktorá bude všeobecne akceptovaná národmi, lebo medzinárodné clearingy sú nevyhnutné…
• Potrebujeme usporiadanú a odsúhlasenú metódu určenia relatívnych výmenných hodnôt národných mien tak, aby unilaterálne aktivity a  konkurenčné depreciácie boli zamedzené (zabránené).

V jeho 6 pregnantných požiadavkách a tvrdeniach sa ukázala Keynesova dlhoročná zahĺbenosť do ekonomického sveta, v ktorom by medzinárodný obchod so slobodnou domácou politikou boli v súlade a nie v protiklade, v konfliktoch. Totiž Keynes bol aj členom Royal Commission on Indian Currency and Finance (1913-14). Treba mu závidieť. Už tento krátky opis úlohy Keynesa v praktickom ekonomickom živote ukazuje, že opierajúc sa o svoje teoretické poznatky, ktoré vytvoril, dokázal presadiť na medzinárodnej úrovni. Dnes sa, žiaľ, spoliehame na politikov. Odborníkov akosi nepotrebujeme. A tak sa stáva, že nám padajú nielen mosty v Kurimanoch, ale aj ekonomická diaľnica má svoje nástojčivé úlohy pre ekonomické prepočty. Ekonomika nie je turistická atrakcia. A Keynes sa vlastne pýtal, či sme skutočne pánmi svojich ekonomických životov, alebo iba obeťami systému.

Ekonomické zákony sa týkajú spoločnosti, sú hlbokým preniknutím mysle do správania sa ľudí, tí môžu morálne zlyhať. Možno aj Vaši novinári.

Nemôžem nepovedať Vašim novinárom, že ekonomická veda poskytla neoceniteľný ekonomický mikroskop a politici ho nevyužívajú. Zaslúžil sa o to prof. V.V. Leontieva.  Jeho model znamenal prevrat v chápaní ekonomického sveta – ekonomiky. Jeho poňatie zobrazenia ekonomiky v I/O tabuľke a matematickým modelom je komplexným a najvhodnejším nástrojom tvorby hospodárskej politiky.

Klasické riešenie modelu Leontieva je x = (I – A)^-1y, teda zistíme produkciu odvetví, ktorú vyžaduje vektor y. Nositeľ Nobelovej ceny, prof. G. Myrdal presadil, aby sa využíval na komparáciu krajín regiónu EHK. Zúčastnil som sa ako riešiteľ tejto úlohy v EHK v Ženeve. V analýze niekoľkých ekonomík som sa však stretol s problémami zahraničného obchodu, hlavne náročnými problémami dovozu. Stále vyvolával nejasnosti ako za čias Ricarda, čo som už spomenul vyššie. A tak som začal uvažovať o jeho hlbšom ekonomickom rozbore, a to vďaka maticovej algebre. Prišiel som na myšlienku a publikoval aj v Ženeve, že ak pripustíme, že matica A = A^d + Aⁱ  (d= domáca výroba, i = import),  a následne aj to, že aj vektor  y je súčtom dvoch vektorov, potom riešenie pre vektor x má takúto nepopierateľnú matematickú podobu x = (I – A^d)^-1(y – yⁱ). Ale ako ho získať, za akých predpokladov. Podarilo sa mi to vyriešiť, teda matematicky dokázať. Je to tá úroveň domácej výroby jednotlivých odvetví, ktorá je konzistentná s projektovanou finálnou spotrebou. Potrebujeme ešte určiť implikovaný dovoz reprodukčného materiálu (výrobnej spotreby) štrukturovaný podľa druhov dovozu, ktorý spolu s prognózovaným dovozom pre finálnu spotrebu určí celkový potrebný dovoz. Asi náročnejšie vyjadrenie, ale nech to Vaši novinári akceptujú. Novinárov, ktorí sa hlbšie zaujímajú o túto vážnu ekonomickú problematiku odporúčam na Ekonomický časopis z roku 1970. Môj model dovoľuje do hĺbky skúmať substitúciu dovozu (mimoriadne dôležitá vec pre ekonomiku) a to systematickým spôsobom. Uvažovali o týchto problémoch Vaši novinári? O týchto problémoch neuvažovali „revolucionári“ (svojou kvalifikáciou neboli na to pripravení) p. Havel, Gál, Budaj, či Kňažko. Ich to ani nemohlo napadnúť. Ba dovolím si povedať, že ani p. V. Klaus. Bol som na nejakých seminároch, ktoré v čase socializmu organizovali na VSS/OSN (hoc načierno, mal som „prajníkov“) za účasti p. Klausa. Tam sa riešili problémy, ktoré ja volám bolo by, by bolo. Syndróm, teda súbor príznakov charakterizujúci chorobný stav, v tomto prípade chorobný stav ekonomickej vedy. Rozhodovanie o ekonomike však žiada hlboký vhľad do jej  útrob. Do ekonomického motora. Aj ho nakresliť.

Vážená pani šúfredaktorka,

zaujíma našich politikov spomenutá substitúcia v zahraničnom obchode v hĺbke, ktorú som naznačil, hlavne v spojistosti s automobilovým priemyslom? A zaujíma EÚ problematika zahraničného obchodu a riešenie ťaživých ekonomických problémov, ktoré vyplývajú zo spomenutých I/O tabuliek, keď sú zahltení riešením migrácie? A pričinili sa Vaši novinári o riešenie problémov ekonomiky Slovenska tak ako podpísaní autori vyhlásenia NEF? Prečo nazvali hlboké myšlienky vyhlásenia za konšpiračné bez dôkladného pochopenia obsahu jednotlivých myšlienok. Opäť povrchnosť. A, žiaľ, chce zvíťaziť.

S pozdravom Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.