Vo výzve z roku 2011, adresovanej poslancom NR SR, uverejnenej na stránke   sme apelovali na poslancov, aby bol návrh na zrušenie Mečiarových amnestií doplnený aj o zrušenie amnestií, ktorými bývalý prezident Slovenskej republiky Michal  Kováč udelil amnestie vlastnému synovi a dodávam, že aj spolupáchateľom trestnej činnosti  na ktorej sa podieľal Michal Kováč mladší.

Vyzvali sme  všetkých poslancov koalície ako aj opozície, aby sa zachovali ako skutoční zástupcovia občanov – svojich voličov, ktorých traumatizuje kauza štátneho terorizmu aký nemá obdobu v demokratických krajinách Európy  ku ktorej princípom sa hlási aj Slovenská republika.

Či  bude Slovensko skutočne právnym štátom, v ktorom platí zákon rovnako pre každého, alebo či ostane  naďalej len kreatúrou  právneho štátu, v ktorom sa zločin a zneužívanie právomoci verejných činiteľov stáva súčasťou vládnej politiky, je v rukách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Zakrývanie trestnej činnosti politických prominentov amnestiami nemôže mať  v civilizovanej spoločnosti v čase mieru žiadne právne, morálne a etické opodstatnenie.

Uviedli sme v tejto výzve.

V súvislosti s Vašim nedávnym návrhom na zrušenie amnestií ste okrem iného uviedli, že medzi Mečiarovými a Kováčovými amnestiami je priepastný rozdiel. V mnohom čo ste uviedli s Vami súhlasím ale nemôžem zo zásady súhlasiť s Vaším tvrdením, že amnestia udelená synovi exprezidenta nemala žiadne dôsledky na charakter štátu.

Uvádzate, že rozdiel medzi týmito dvomi amnestiami je vecne, eticky, aj politicky – priepastný.

Na rozdiel od Vás som presvedčený, že amnestie exprezidenta Kováča mali dôsledky na charakter štátu a potvrdili, to čo vy nechcete počuť. Slovenská republika sa po novembri 1989 stala štátom zločineckým a mafiánskym, v ktorom sa rozkradli miliardy, ktoré sa presunuli na   súkromné účty v drvivej miere ľudí spojených s bývalým komunistickým režimom.  Nepredpokladám, že budete natoľko sebakritický a schopný reflexie, aby ste priznali, že tzv. „Nežnárevolúcia“ bola totálnym zlyhaním a stal sa z nej len falošný mýtus a najlepší obchod, aký komunisti urobili od februára 1948.

A práve na tomto charaktere štátu sa podieľal medzi stovkami ekonomických dobrodruhov a zločincov pod ochranou politikov aj syn exprezidenta  Michal Kováč mladší, spolu s Mariánom Kočnerom a ďalšími.

Ste na omyle ak si namýšľate, že občania vnímali len politicky rozmer únosu prezidentovho syna, ako im to dnes servírujú poplatné média. Z rozhovorov s mnohými ľuďmi  som počul niečo úplne iné.  Michala Kováča v čase zlatokopov 90. rokov, kedy sa rozkrádalo všetko čo sa vytvorilo za desaťročia, vnímali ľudia ako prominentného podvodníka o ktorého sa v tom čase zaujímal Interpol a ktorý bol  chránený jeho otcom -prezidentom.  Zbabraná akcia SIS, ktorá ho podhodila pred policajnou stanicou v Rakúsku, bola Mečiarovov a Lexovou chybou, a paradoxne sa stala záchranou pre Kováča juniora, ktorému pre kauzu Technopol horelo pod zadkom.  Keby mladého Kováča vydali do Rakúska alebo Nemecka štandardným postupom, mal by problém. Takto sa z páchateľa stala obeť, ktorú pseudopravica po nástupe k moci odškodnila diplomatickou imunitou a dobre plateným flekom v Indii, neskôr v Austrálii a nakoniec na Taivane, kde sa zaplietol do ďalšieho podvodu v kauze akcii Chirany, ktoré sa pokútne dostali na Americkú burzu ako sa uvádza na stránke .

Diplomatická imunita ho takto  chráni aj pred odsúdením v Nemecku.  Okrádaný občan v čase tejto zbabranej akcie, na ktorú stačilo namiesto SIS najať zopár grázlov, čo by splnilo účel a mladý Kováč by skončil v base, občan však viac sympatizoval s podhodením podvodníka rakúskym policajtom ako s mediálne vyrobenou obeťou mladým Kováčom.

Vážený pán Budaj, toto nebol klasický únos z filmov pri ktorom sa  požaduje  výkupné, toto bola paródia aktu  spravodlivosti.  Aj Izrael používal neštandardné metódy pri  stíhaní nacistických zločincov. Ekonomické zločiny spáchané po novembri 1989, majú na svedomí tisíce občanov, ktorí spáchali sociálnu samovraždu, ďalšie  obete sú z radov tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti,  kde sa Slovensko smutne umiestňuje na najnižších miestach štatistík. Už aj oficiálne sa priznáva, že tisíce ľudí mohlo žiť, keby sa nerozkrádalo zdravotníctvo.  Ak by sa viedli tieto smutné štatistiky ľudských tragédií som presvedčený, že počet obetí po novembri 1989 by prečíslil počet Židovských občanov, ktorých zo Slovenska deportovali do koncentračných táborov.

Položte si ruku na srdce, čo sa viac bytostne dotklo zbedačeného a orabovaného občana, únos podvodníka a jeho neportovanie na policajnú stanicu, teda tam kam podľa zákona patril, alebo zakrývanie ekonomickej trestnej činnosti prezidentom Kováčom?

Keďže Michal Kováč je už po smrti, nechcem sa vyjadrovať k jeho osobe a skutkom, keďže som tak už urobil v mene našej organizácie politických väzňov v otvorenom liste adresovanom exprezidentovi, ktorý je uverejnený na stránke.

Pokiaľ by Vás zaujímali podrobnosti o niektorých Kováčových amnestiách, sú uvedené na stránke v príspevku s názvom

KEĎ ZLODEJ KRIČÍ CHYŤTE ZLODEJA ALEBO KOMÉDIA PRE CHUDOBU NA SLOVENSKÝ SPÔSOB

Informatívne uvádzam čiastočné znenie amnestií udelených Michalom Kováčom, keďže Kancelária prezidenta republiky SR Andreja Kisku nám kompletné znenie  odmietla sprístupniť.       

Čiastočne znenie amnestií exprezidenta

Amnestie, ktoré boli v súčasnosti uskutočňované, sú veľmi zaujímavé, a nie je vôbec žiadna náhoda, že sa konajú v časovej a vecnej nadväznosti na odvolávanie generálneho prokurátora. To je proste súkolie, ktoré je spriahnuté a spolu súvisí a svojím spôsobom je logické. Preto neprekvapuje, že súčasne úradujúci zastupujúci prezident a predseda vlády Mikuláš Dzurinda vybral špeciálny rozsah rušenia amnestií. Uvediem jednu amnestiu prezidenta republiky. Na osvieženie pamäti je to zo 17. júla 1996 pod číslom Kancelárie 1616/96-72-980, a je to rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného Mariána Kočnera.
A rozhodol takto, vynechávam úvodné pasáže: „Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené“, a teraz počúvajte veľmi pozorne, „po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby.

Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk.“ Záver – „aby sa nepokračovalo a bolo zastavené“.

Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky.

František Bednár, Poprad