Pollák zdôraznil, že Európania si práve minulý víkend pripomenuli 35. výročie podpísania Schengenského dohovoru. „Žiaľ v čase, kedy celý priestor Schengenu ešte nie je celkom otvorený, a to z dôvodu ochrany zdravia a životov pred následkami koronavírusu,“ povedal. On sám súhlasí a podporuje postoj, že k obnove ekonomík i v oblasti cestovného ruchu a dopravy je nutné hranice otvoriť. Štefanec víta otváranie hraníc, ktoré je aj podľa neho nevyhnutným predpokladom na naštartovanie ekonomiky. „Musí však prebiehať koordinovane a transparentne tak, aby občania mali pri cestovaní všetky potrebné informácie,“ dodal. Pri otváraní vonkajších hraníc EÚ očakáva rýchlu dohodu vlád na spoločnom zozname bezpečných krajín, s ktorými sa obnoví cezhraničný styk. „Zdravotné hľadisko a bezpečnosť občanov pritom musí byť na prvom mieste,“ upozornil.
Hajšel si myslí, že pri opätovnom otváraní vnútorných hraníc medzi členskými štátmi treba viac koordinácie a spolupráce, aby nemohlo dochádzať ku diskriminácii. „Tak ako pri zatváraní, tak aj pri otváraní hraníc niektoré štáty prijali nekoordinované kroky a niektoré hranice otvorili, iné nechali zatvorené a to napriek odporúčaniam zo strany Európskej komisie,” zdôraznil. Podľa neho však ešte potrvá nejaký čas, pokiaľ sa naplno obnoví celý schengenský priestor bez kontroly na hraniciach. „Treba sa pripraviť aj na to, aby v prípade prepuknutia druhej vlny šírenia koronavírusu štáty svoje kroky čo najviac koordinovali a vopred o nich ostatných informovali,“ konštatoval.
Jurzyca nesúhlasí s kritikou Európskej únie (EÚ) pre obmedzenia voľného pohybu osôb v schengenskom priestore, ktoré v reakcii na pandémiu prijali členské štáty. Podľa neho dokázali rýchlejšie reagovať na vzniknutú situáciu, okrem toho uzatvárali svoje hranice až v čase, keď sa nákaza šírila vo vnútri EÚ. „Zároveň majú v oblasti verejného zdravia viac kompetencií, a teda aj zodpovednosti za zvládnutie krízovej situácie,“ vysvetlil.
Šimečka pripomenul, že Slováci si na EÚ najviac cenia otvorené hranice, čo vyplýva z oficiálnych prieskumov. „Štyridsať rokov za železnou oponou nám hodnotu slobodného pohybu uložilo hlboko do kolektívnej pamäti,“ povedal s tým, že v EP budú hlasovať o rezolúcii, ktorá tlačí na znovuzavedenie plne fungujúceho Schengenu. „Pandémia Covid-19 nás postavila pred nečakané situácie a je celkom prirodzené, že sa členské štáty spočiatku uzavreli do seba. Tento stav ale nesmie trvať dlhšie, ako je nevyhnutné,“ uzavrel.



















