Európska únia zháňa „drobné“ na financovanie zbrojenia a zelenej agendy

EÚ mala v roku 2028 ukončiť colné oslobodenie pre balíky s nízkou hodnotou. Nárast dovozu balíkov na 4,6 miliardy v roku 2024 vyvolal tlak na Európsku komisiu, aby konala rýchlejšie. EÚ sa tiež zaoberá poplatkom za spracovanie balíkov v elektronickom obchode. Aký to bude mať dopad na občanov členských krajín a aká bude reakcia Číny?

Podľa informácie agentúry Reuters sa ministri financií Európskej únie v piatok dohodli na zavedení cla vo výške viac ako 3 eurá (3,52 USD) na balíky s nízkou hodnotou dovážané do únie, čo je súčasťou snáh o potlačenie lacného čínskeho dovozu v rámci elektronického obchodu, napríklad od online predajcov Shein, Alibaba či Temu. Clo sa bude uplatňovať na každý typ tovaru od 1. júla 2026 a bude platiť dovtedy, kým sa nenájde trvalé riešenie na odstránenie oslobodenia od cla „de minimis“ pre online nákupy do 150 eur, uviedla vo vyhlásení Rada EÚ zložená z 27 vlád.

Únia mala zrušiť oslobodenie od cla v roku 2028 v rámci reformy svojho colného systému, ale tlak na rýchlejšie konanie vzrástol v dôsledku obáv z dumpingu čínskeho tovaru v Európe. Toto dočasné opatrenie reaguje na skutočnosť, že takéto zásielky v súčasnosti vstupujú do EÚ bez cla, čo vedie k nekalému konkurenčnému boju pre predajcov v EÚ, zdravotným a bezpečnostným rizikám pre spotrebiteľov, vysokej miere podvodov a environmentálnym obavám,“ tvrdí Rada.

Zdroj z Rady uviedol, že clo sa bude uplatňovať na každý typ výrobku na základe šesťmiestnych colných kódov. To znamená, že 10 párov ponožiek rovnakého typu by podliehalo poplatku 3 eurá, ale päť párov ponožiek z vlny a päť z bavlny by sa počítalo ako dva typy tovaru a podliehalo by poplatku 6 eur. Írsky poslanec EÚ Barry Andrews, ktorý predtým požadoval poplatok 5 eur za balík, uviedol, že víta dohodu o clu 3 eurá za položku a že krajiny EÚ by ho mali zvýšiť, ak sa nezastaví prílev lacných zásielok. Online platformy ako Shein, Temu, AliExpress a Amazon Haul posielajú oblečenie, doplnky a prístroje z čínskych tovární priamo nakupujúcim za (podľa EÚ) mimoriadne nízke ceny. Vďaka colnému oslobodeniu sa počet balíkov s nízkou hodnotou doručených do EÚ v minulom roku zdvojnásobil na 4,6 miliardy, z toho viac ako 90 % pochádzalo z Číny. Tohtoročný dovoz bude ešte vyšší. Európski maloobchodníci vo všeobecnosti privítali zavedenie cla na balíky s nízkou hodnotou a uviedli, že ide o krok smerom k spravodlivejšej konkurencii. EÚ tiež zvažuje zavedenie samostatného manipulačného poplatku, ktorý by podľa návrhu Európskej komisie mal byť stanovený na 2 eurá za balík. Nie je jasné, kedy by mal byť zavedený.

Dopad na občanov EÚ

Čo tieto nové poplatky znamenajú pre občanov EÚ, ktorí čoraz aktívnejšie využívajú služby týchto zahraničných online predajných platforiem, ktoré využívajú nielen lacnú pracovnú silu a energie (o ktoré sa EÚ nezmyselnou zelenou politikou a sankciami pripravila), ale často aj kvalitnejšie technológie a nižšie výrobné a distribučné marže? Predovšetkým samozrejme vyššie ceny. Očakávajte vyššie ceny alebo poplatky za dopravu, keďže platformy prenesú nový poplatok 3 € za položku colného sadzobníka a prípadné clá/DPH do cien.

Aké sú reakcie Číny na obvinenia Európskej únie?

Čína dôrazne spochybňuje tvrdenia EÚ, že čínske tovary rovnako ako predchádzajúce obvinenia ohľadom elektrických vozidiel sú nespravodlivo lacné vďaka nelegálnym štátnym dotáciám a že vývoz na európsky trh je „dumpingový“. Podľa Global Chinadaily Peking tvrdí, že jeho výrobný sektor sa stal konkurencieschopným hlavne vďaka trhovým silám, inováciám a priemyselným kapacitám, a nie vďaka zakázaným dotáciám. Čínski predstavitelia a štátne médiá vykresľujú obchodné opatrenia EÚ (vrátane ciel na EV) ako protekcionistické a diskriminačné, ktorých cieľom je chrániť európskych výrobcov, a nie zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž.

V kauze elektromobilov Čína už podnikla formálne kroky a podala sťažnosť vo WTO proti protisubvenčným clám EÚ na čínske elektromobily s tvrdením, že tieto opatrenia nemajú právny a faktický základ a porušujú medzinárodné obchodné pravidlá. V niektorých odvetviach Čína začala antidumpingové alebo antisubvenčné vyšetrovania určitých produktov EÚ (napr. bravčové mäso, alkohol) ako súčasť širších obchodných napätí súvisiacich so sporom o elektrické vozidlá.

Čína jednoducho trvá na tom, že jej výrobcovia elektrických vozidiel sú jednoducho efektívnejší a inovatívnejší, čo im umožňuje ponúkať nižšie ceny bez nekalých vládnych podpôr. Komentáre čínskej vlády často označujú kroky EÚ za skrytý protekcionizmus, ktorý by mohol narušiť globálne dodávateľské reťazce a poškodiť širšie ekonomické väzby. Zatiaľ lacný čínsky dovoz okrem elektrických vozidiel – od elektroniky po priemyselné tovary – naďalej ovplyvňuje európske trhy a politické diskusie.

Smutné je však to, že keď sa pozrieme na návrh rozpočtu Európskej únie, vidíme, že získané prostriedky zjavne nebudú využité na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ s Čínou a USA či ekonomické vyrovnávanie členkých krajín, ale skôr na nákup predražených energií, zbrojenie, zelenú agendu či podporu ukrajinského režimu.