Brusel udáva smer, Slovensko preberá dôsledky

Keď Európsky parlament prijal smernicu EPBD4, viaceré štáty otvorili diskusiu o tom, čo znamená bývanie budúcnosti. Na Slovensku však zazneli len slogany o zelenšom bývaní, akoby išlo o dobrovoľné opatrenia. V skutočnosti ide o zásadný zásah do spôsobu výstavby aj obnovy.

Minulý týždeň sme upozornili, že smernica môže priniesť zásadné zásahy do vlastníckeho práva a nové náklady pre domácnosti. Ministerstvo dopravy nám teraz potvrdilo, že pripravilo nový zákon, centrálnu databázu energetických údajov, nové triedy budov aj tzv. pasporty obnovy. A že verejnosť stále nemá jasné informácie o dôsledkoch.

Nulové emisie na papieri, vysoké náklady v realite

Najvýraznejšou zmenou je požiadavka, aby nové budovy spĺňali definíciu budovy s nulovými emisiami (ZEB). Znie to jednoducho, no ani tvorcom novely nie je jasné, či sa tým myslia len priame emisie, alebo aj nepriame emisie z výroby elektriny. Pri slovenskej energetickej štruktúre ide o zásadný rozdiel. Pripomienky verejnosti upozorňujú, že pri nesprávnom výklade sa môžu dostať mimo hry technológie, ktoré dnes používajú státisíce domácností.

Projektanti ani vlastníci dnes nevedia, podľa čoho budú posudzovaní. Nejasné pravidlá môžu vyradiť technológie, ktoré dnes používajú státisíce domácností, a zvýhodniť riešenia, ktoré sú výrazne drahšie. To je pre Slovensko s chladnejším podnebím osobitný problém, pretože jednotné pravidlá vyhovujú skôr južným štátom.

Nesplniteľná podmienka pre projektantov

Jednou z najkritizovanejších častí návrhu je ustanovenie, podľa ktorého má projektant navrhovať budovu tak, aby dosiahla nákladovo optimálnu úroveň. Ide o ekonomickú kategóriu, ktorú projektant nemôže presne určiť. Nevlastní ekonomické modely, nepozná cenové predikcie, nevie vyčísliť investičné cykly ani budúcu návratnosť. V praxi bude podpisovať dokument, ktorý právne nesie zodpovednosť, ale technicky je nevypočítateľný.

Takto formulovaná povinnosť je potenciálnym zdrojom sporov, sankcií aj korupčných tlakov, pretože otvára priestor na subjektívne posudzovanie zo strany úradov. Nie je náhoda, že viaceré pripomienky verejnosti žiadajú túto časť vypustiť.

Dokument, ktorý zásadne ovplyvní vlastníkov bytov

Ministerstvo zároveň potvrdilo prípravu povinného pasportu obnovy, dokumentu, ktorý má určovať tempo a rozsah rekonštrukcie. Pasport môže byť podmienkou pri čerpaní dotácií a časom aj pri ďalších právnych úkonoch, čo z neho robí novú nákladovú povinnosť pre majiteľov bytov.

Obsah pasportu ešte nepoznáme. Rozhodne o ňom až vyhláška, ktorá má vzniknúť v roku 2026. Vzniká riziko monopolu odborníkov, ktorí budú oprávnení pasport vydávať, a tým aj riziko vysokých cien. Vlastníci tak žijú v dlhodobej právnej neistote. Na mieste je otázka, či si niekto nechystá nový štátom garantovaný biznis.

Nemáme dáta, nerozumieme kritériám, nepoznáme dopady

Slovensko zatiaľ nemá v rukách dáta, ktoré by ukázali, koľko budov môže po novelizácii spadnúť do tried F a G. Ministerstvo to priznáva. Jednotlivé triedy sa budú určovať podľa percentuálneho rozloženia budov na Slovensku. Ak sa hranice upravia, mnohé byty sa môžu na papieri zhoršiť, aj keď ich technický stav zostane rovnaký.

Preklasifikovanie vytvorí tlak na rekonštrukcie, zhorší pozíciu pri financovaní a môže zvýšiť poistné. Vo Francúzsku dnes platia obmedzenia, ktoré zakazujú prenajímať budovy s najhoršou energetickou triedou. Ide o dramatický zásah do trhu bývania a vo verejnej diskusii je často uvádzaný ako model, ktorý môžu prebrať aj iné štáty. Slovenská legislatíva takéto obmedzenie zatiaľ neobsahuje, ale smernica vytvára priestor, aby sa podobné riešenia objavili v ďalšej fáze. A keďže ministerstvo zvolilo pri implementácii najprísnejší možný postup, vylúčiť to nemožno.

Historické budovy a kultúrne objekty dostali len formálnu výnimku

Pripomienky verejnosti upozorňujú, že novela mení definíciu historickej budovy a môže rozšíriť okruh objektov, ktoré budú podliehať novým energetickým povinnostiam. Pamiatkovo chránené stavby majú špecifické potreby a jednotná metodika je pre ne často neaplikovateľná. Zlepšenie energetickej hospodárnosti je v mnohých prípadoch technicky nemožné bez zásahu, ktorý naruší vzhľad alebo samotnú konštrukciu.

Návrh zákona obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa pri obnove historických budov môžu navrhovať iba také opatrenia, ktoré neprijateľne nezmenia ich vzhľad alebo hodnotu. Ide však len o čiastočnú ochranu. Smernica EPBD4 umožňuje oveľa širšiu výnimku aj v prípadoch, keď je splnenie energetických požiadaviek technicky nemožné alebo ekonomicky neúnosné. Slovenský návrh zákona túto možnosť zatiaľ nevyužíva a obmedzuje sa len na estetickú rovinu.

Výsledkom je, že historická budova môže zostať formálne chránená pre svoj vzhľad, ale zároveň môže byť vystavená požiadavkám, ktoré objektívne nemôže splniť. V praxi to môže viesť k tlaku na rekonštrukcie, ktoré sú mimo reálnych možností vlastníkov. Pri pamiatkach je pritom zásadné, aby výnimka z energetických štandardov zohľadňovala aj technické limity a finančnú únosnosť, nie iba vizuálny charakter budovy.

V európskej debate o renovácii pamiatok sa dlhodobo zdôrazňuje, že tieto objekty si vyžadujú odlišný režim a individuálne posudzovanie. Odborné analýzy opakovane upozorňujú, že univerzálne energetické normy nemožno aplikovať na historické budovy bez rizika poškodenia kultúrneho dedičstva. Aj preto smernica výslovne pripúšťa širší rámec výnimiek. Kľúčovou otázkou je, či Slovensko tento priestor využije, alebo ponechá vlastníkov týchto budov v neistote.

Neexistujúca vyhláška určí všetko dôležité

Zákon je len rámec. Skutočné povinnosti, dopady aj náklady určí až vykonávacia vyhláška, ktorá má byť predmetom pripomienkového konania až v roku 2026. Práve tá rozhodne o tom, aké transformačné faktory energií sa budú používať, kde sa určia presné hranice energetických tried od A po G, čo bude obsahom pasportu obnovy, aké podmienky bude musieť spĺňať energetický certifikát a aké poplatky zaplatia občania za prístup k pripravovanej centrálnej databáze energetických údajov.

Inými slovami, parlament bude prijímať zákon, ktorý ešte nemá vypracované najpodstatnejšie časti. Ide o nebezpečnú legislatívnu prax, ktorá oslabuje právnu istotu a vytvára priestor na dopĺňanie pravidiel až v teréne, mimo verejnej kontroly a bez toho, aby mali občania alebo vlastníci budov predstavu, čo ich bude v skutočnosti stáť.

Za najprísnejšie pravidlá lobuje organizácia podporovaná Bruselom

V prebiehajúcom legislatívnom procese zohráva v debate významnú úlohu organizácia Budovy pre budúcnosť. Zastrešuje výrobcov technológií, stavebné firmy a zelené mimovládky. Má prepojenia na európske zelené platformy a je financované kombináciou európskych grantov, firemných partnerstiev a projektov s ministerstvami a pôsobí ako odborná autorita, hoci reprezentuje sektor, ktorý bude profitovať zo sprísnenia pravidiel.

V minulosti výrazne ovplyvňovala komunikáciu obnovy budov, často bez upozornenia na sociálne a finančné dôsledky pre domácnosti. Jej aktuálne pripomienky k návrhu zákona presadzujú čo najprísnejšiu transpozíciu smernice. Vyššie technické štandardy, širšie povinnosti a rýchle zavedenie nových pravidiel však znamenajú vyššie náklady najmä pre občanov.

V tak citlivej téme nesmie mať monopol na výklad lobistická skupina, ale verejnosť. Aj preto si táto organizácia zaslúži kritickú verejnú kontrolu.

Slovensko potrebuje vlastnú politiku bývania, nie len preklad bruselských dokumentov

Návrh zákona na transpozíciu EPBD4 ukazuje, že ministerstvo dopravy nemá dostatočnú ambíciu prispôsobiť európske pravidlá slovenským špecifikám. Chýbajú dáta, nie sú jasné definície, nepoznáme dopady na domácnosti a vyhláška, ktorá má rozhodnúť o konkrétnych povinnostiach, ešte neexistuje. Ešte aj budovy kultúrneho dedičstva vystavuje návrh zbytočnému tlaku.

Takto sa nerobí politika bývania. Takto vzniká chaos, rast cien a strata dôvery občanov vo vlastný štát.

Slovensko potrebuje transparentnú diskusiu, presné dáta a vlastnú stratégiu obnovy budov. V opačnom prípade potichu preberie agendu, z ktorej budú profitovať zelené lobistické skupiny. A jej dôsledky zaplatia tí, ktorí o nej vôbec nerozhodovali. Vlastníci domov a bytov.