„Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky a ak ide o overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, určí aj obsah a rozsah prijímacej skúšky, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium,“ uviedli z rezortu školstva.

„Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy,“ dodalo.

Riaditelia stredných odborných škôl teda budú môcť zvoliť formu prijímacej skúšky ako kombináciu jednotnej prijímacej skúšky a overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Podľa ministerstva jednotná prijímacia skúška zabezpečí spravodlivejší, objektívnejší a transparentnejší proces prijímania študentov na stredné školy. Inšpiráciu našlo aj v dobrých skúsenostiach okolitých štátov ako je Česko alebo Poľsko.

Jednotnú prijímaciu skúšku vítajú i ďalší.

„Jednotnú prijímaciu skúšku sme navrhovali ministerstvu my pred dvoma rokmi ako kľúčový nástroj transparentnosti pri prijímacom konaní, keďže roky je tu tlak, aby sa niečo urobilo s tým, že si každá škola nastavuje meranie základných vedomostí z učiva MAT a SJL po svojom a subjektívne,“ uviedol pre agentúru SITA Viktor Križo zo Sekcie demokratizácie a participácie v školách Slovenskej komory učiteľov (SKU).

Poukázal, že v susednom Česku funguje takýto systém už dlhšie, a hoci má svoje pre aj proti, aktuálny systém je podľa Križových slov neudržateľný a natoľko netransparentný, že to snáď už ani horšie nemôže byť. Poznamenal, že na problém opakovane upozorňovala aj Štátna školská inšpekcia (ŠŠI).

„Naši žiaci sú aktuálne dvakrát testovaní z toho istého učiva v priebehu jedného, dvoch mesiacov – napríklad počas testovania 9 a následne prijímacie pohovory. Je to teda dvojitý stres pre žiakov,“ vysvetľuje Križo.

Podotkol, že stredné školy Testovanie 9 pomerne málo akceptujú ako kritérium hodnotenia. Tým sa znižuje jeho celková hodnota, štát tak podľa zástupcu SKU vyhadzuje nemalé peniaze so slabými výsledkami a dopadom takéhoto testovania.

„Veľkým prínosom jednotnej prijímacej skúšky bude aj to, že pre desaťtisíce detí cudzincov sa bude môcť test zo SJL nahradiť iným testom zo slovenského jazyka ako druhého jazyka na úrovni A2, čo pomôže mnohým talentovaným deťom uspieť podľa svojho potenciálu a nebudú diskriminovaní v súťaži so slovenskými deťmi o to, v akej kvalite ovládajú štátny jazyk. Je to dlhodobo diskriminácia voči týmto deťom cudzincov, ktorí nemajú rovnakú štartovaciu čiaru. A to mnohé deti utiekli z vojny a ich duševné zdravie je veľmi nalomené,“ dodal Križo.

Podotkol ale, že nebude stačiť iba nastavovať kritéria a prijímacie pohovory, potrebné je podľa nich aj dobudovanie kapacít stredných škôl tak, aby sa nestávalo, že šikovné deti v niektorých regiónoch nemajú šancu dostať sa na dobrú školu, spomenul napríklad Bratislavský kraj. „Konkurencia je násobne väčšia ako v iných krajoch a štát tak mrhá talentami, ktoré následne utekajú do zahraničia alebo ich kariéra končí na nižšom stupni a tak aj ekonomicky prinesú krajine menej financií. Čo by malo štát rozhodne trápiť,“ uzavrel Križo.

Hovorkyňa ŠŠI Katarína Matejková pre SITA uviedla, že ŠŠI dlhodobo poukazuje na potrebu zvýšiť transparentnosť, férovosť a porovnateľnosť prijímacích konaní na stredné školy.

„V tejto súvislosti vnímame zámer zaviesť jednotnú prijímaciu skúšku ako krok, ktorý môže výrazne prispieť k posilneniu rovnosti príležitostí pre všetkých žiakov bez ohľadu na školu, región alebo sociálne prostredie,“ uviedla.

Pozitíva navrhovaného riešenia vníma školská inšpekcia najmä v zvýšení objektívnosti a porovnateľnosti výsledkov, keďže jednotná skúška eliminuje rozdiely v náročnosti a forme testov medzi školami. Zároveň by mala umožniť transparentnejšie posudzovanie schopností žiakov. ŠŠI poukazuje aj na zníženie priestoru pre nesystémové postupy, opakované zistenia školských inšpektorov totiž upozorňovali na nejednotné kritériá prijímania či nejasné postupy jednotlivých škôl.

„Centrálne nastavený systém môže tieto riziká výrazne minimalizovať,“ uviedla Matejková.

Poukázala aj na benefit v podobe lepšej spätnej väzby pre základné školy, keďže jednotná skúška môže poskytnúť relevantné údaje o napĺňaní vzdelávacích cieľov. Podporiť môže aj rovnosti šancí, rovnaké podmienky pri prijímacích skúškach podľa ŠŠI pomáhajú zmierňovať regionálne rozdiely a sociálne nerovnosti.

Školskí inšpektori ale upozorňujú aj na možné riziká. Medzi nimi je riziko nadmernej orientácie na testovanie, ak by školy prispôsobili výučbu primárne príprave na test, mohlo by to mať za následok zúženie vzdelávacích cieľov. ŠŠI akcentuje aj potrebu vysokej kvality testov. Ich obsah, metodika aj nastavenie úloh musia byť odborne vyvážené a pravidelne overované, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu či znevýhodňovaniu určitých skupín žiakov. Poukazuje aj na technickú a organizačnú pripravenosť škôl, úspešná realizácia jednotnej skúšky si podľa inšpekcie vyžiada jednotné a spoľahlivé postupy, a to tak v papierovej forme, ako aj pri elektronickom testovaní. Za potrebné považuje aj vyváženie jednotnej skúšky s autonómiou škôl, upozorňuje na dôležitosť definovania, aký priestor zostane školám pri posudzovaní ďalších kritérií, napríklad špecifického zamerania odboru.

„Očakávame, že jednotná prijímacia skúška prispeje k väčšej spravodlivosti, k transparentnému výberu uchádzačov a k zlepšeniu kvality prijímacieho procesu. Zároveň predpokladáme, že zavedenie systému bude sprevádzané jasnými metodickými usmerneniami pre školy, pravidelným vyhodnocovaním kvality testov a efektívnou komunikáciou so školami, rodičmi aj širokou verejnosťou. Štátna školská inšpekcia bude priebeh implementácie sledovať a v prípade potreby poskytne zistenia a odporúčania na úpravy tak, aby nový systém zabezpečil rovnaké šance pre všetkých žiakov a podporoval kvalitu vzdelávania na Slovensku,“ uzavrela Matejková.