Budovy pre budúcnosť sa na verejnosti prezentujú ako odborný hlas, ktorý má Slovensku pomôcť modernizovať bývanie a znižovať energetickú náročnosť budov. Spolu so Slovenskou klimatickou iniciatívou patria dnes medzi najsilnejšie hlasy, ktoré vstupujú do diskusie o tom, ako budeme na Slovensku bývať a aké povinnosti z toho pre ľudí vyplynú.

Pri bližšom pohľade na štruktúru týchto organizácií, ich financovanie a prepojenia vyvstáva otázka, či ide len o odborné poradenstvo pre štát, alebo o súčasť širšej siete, ktorá má dlhodobo silný vplyv na podobu verejných politík v oblasti bývania a energetiky.

Priemyselná platforma s občianskym názvom

Platforma Budovy pre budúcnosť sa na verejnosti prezentuje ako odborný hlas stavebníctva a energetiky. Nie je teda občianskym združením v zmysle zastupovania jednotlivcov či domácností. Združuje profesné organizácie, priemyselné asociácie a firmy pôsobiace v oblasti výstavby, obnovy budov a energetických technológií. Je hlasom výrobcov izolácií, producentov okien, firiem poskytujúcich energetické služby, tepelných čerpadiel, klimatizačných systémov a ďalších ekonomických beneficientov zelenej transformácie. Jej základňu dopĺňajú technické univerzity a partneri zo stavebného trhu. To je legitímne a v rámci záujmovej demokracie aj prirodzené.

Problémom nie je samotné zloženie platformy, ale rozsah jej vplyvu a ciele, ktoré si sama stanovila. Budovy pre budúcnosť majú ambíciu aktívne formovať verejné politiky a legislatívu v oblasti bývania a energetickej hospodárnosti budov. Vystupujú ako autoritatívny expert v procesoch, ktoré majú zásadný dopad na vlastníkov domov, bytov a celé domácnosti, hoci tieto skupiny v platforme nemajú žiadne zastúpenie ani protiváhu.

Bežný občan tak vníma návrhy prezentované v mene odbornosti ako neutrálne riešenia, bez toho, aby mal jasnú informáciu o tom, že ide o pozície priemyselných výrobcov a dodávateľov technológií s priamym ekonomickým záujmom na rozširovaní regulácií a povinných renovácií.

Najlepším dôkazom tejto nerovnováhy ukazuje pohľad na financovanie.  Príjmy z dvoch percent dane, ktoré sú indikátorom verejnej podpory, tvoria len zanedbateľnú časť jej rozpočtu. V rokoch 2022 až 2024 nepresiahli dve percentá celkových príjmov. Prevažná časť financovania pochádza z dotácií, grantov a príspevkov priemyselných partnerov.

Platforma, ktorá sa v politickej debate prezentuje ako odborný garant riešení v oblasti bývania a energetiky, je tak financovaná najmä z verejných zdrojov, európskych grantov a stavebného priemyslu. Jej hlas má v politike výraznú váhu, hoci nemá členskú ani mandátnu oporu medzi vlastníkmi nehnuteľností a domácnosťami, ktorých sa prijímané opatrenia bezprostredne týkajú.

Prepojenia na európsky klimaticko-priemyselný komplex

Skutočný vplyv Budov pre budúcnosť sa ukáže až pri pohľade na ich zahraničné prepojenia. Platforma nepôsobí ako izolovaný domáci aktér, ale je súčasťou širšej európskej siete organizácií, ktoré dlhodobo formujú klimatické a energetické politiky v celej Európskej únii.

Budovy pre budúcnosť sú zapojené do iniciatívy Renovate Europe a spolupracujú s organizáciou BPIE, jedným z najvplyvnejších európskych think-tankov v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Tieto organizácie nevznikli ako neutrálne akademické projekty. Sú financované silnými nadáciami a fondmi, ktoré presadzujú ambicióznu zelenú transformáciu naprieč Európou.

Kľúčovým uzlom tejto siete je European Climate Foundation. Za touto organizáciou stoja silné filantropické nadácie a fondy, ako Bloomberg Philanthropies, Rockefeller Brothers Fund, IKEA Foundation, ClimateWorks Foundation a ďalší aktéri s výrazným finančným zázemím. Ich cieľom je presadzovať jednotnú klimatickú politiku bez ohľadu na rozdielne ekonomické a sociálne podmienky jednotlivých krajín.

Práve z týchto zdrojov prúdia peniaze aj k národným partnerom, ktorí následne na domácej úrovni presadzujú rovnaké politické ciele. Agenda slovenskej platformy tak nie je výsledkom čisto domáceho dialógu. Slovensko v tomto modeli vystupuje ako jeden z článkov širšieho reťazca, v ktorom sa európske priority prenášajú do národného prostredia prostredníctvom financovania, analytických podkladov, mediálnych partnerstiev a politických kontaktov.

Súčasťou tohto prepojenia je aj Slovenská klimatická iniciatíva. Jej výkonný výbor vedie predseda správnej rady Budov pre budúcnosť, čo ešte viac stiera hranicu medzi jednotlivými aktérmi tejto siete. Iniciatíva produkuje komunikačné materiály, ktoré sa prezentujú ako dokumenty na „rozbíjanie mýtov“, no v skutočnosti ide o jednostranné advokačné texty v prospech európskej klimatickej legislatívy. Sociálne dopady navrhovaných opatrení sú v týchto materiáloch zľahčované alebo odsúvané na okraj.

Takýto spôsob komunikácie neprispieva k otvorenej diskusii, ale skôr k vytváraniu dojmu, že o smerovaní krajiny v oblasti bývania a energetiky už bolo rozhodnuté inde.

Od odbornosti k moci bez mandátu

Ak organizácia presadzuje legislatívne zmeny, z ktorých majú jej členovia priamy ekonomický prospech, ide o štandardnú lobby. Problém nastáva vtedy, keď sa takáto lobby prezentuje ako odborná nezávislosť. V prípade Budov pre budúcnosť a ich partnerov nejde len o to, aké návrhy presadzujú, ale akú pozíciu si v politickom procese vybudovali.

Dokumenty Slovenskej klimatickej iniciatívy k systému ETS2 ukazujú, ako sa vytvára jednostranný obraz reality. Náklady a sociálne dopady sú zľahčované, reálne scenáre pre domácnosti ustupujú idealizovaným výpočtom a kritické otázky sú označované za nepochopenie alebo šírenie mýtov. Namiesto otvorenej diskusie sa verejnosti ponúka jednoduché posolstvo o nevyhnutnosti opatrení.

Rovnaký princíp platí aj pri komunikácii Budov pre budúcnosť. Platforma svoje návrhy prezentuje ako expertné odporúčania, hoci ide o presadzovanie konkrétnych priemyselných záujmov. Najambicióznejší výklad smernice EPBD je podávaný ako technická nevyhnutnosť, nie ako politická voľba s významnými ekonomickými dôsledkami pre domácnosti.

Skutočný vplyv platformy sa však prejavuje v tom, ako systematicky vstupuje do tvorby verejných politík a legislatívy. Budovy pre budúcnosť dlhodobo vystupujú ako odborný partner štátu a ich odporúčania sa premietajú do zákonov, vyhlášok a strategických dokumentov.

Platforma sa aktívne zapája do pripomienkových konaní, pôsobí v pracovných skupinách a udržiava pravidelnú komunikáciu s ministerstvami a úradníkmi. To jej umožňuje ovplyvňovať podobu regulácií ešte predtým, než sa dostanú do verejnej diskusie. Výsledkom sú pravidlá, ktoré často neprešli širšou spoločenskou debatou a preberajú európsku politickú líniu presadzovanú advokačnými sieťami so silným finančným zázemím.

Vplyv platformy sa neobmedzil len na nastavovanie pravidiel. Z výročných správ Budov pre budúcnosť vyplýva, že vstúpila aj do nastavovania programov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti. Inými slovami, nepôsobila len pri tvorbe povinností, ale aj pri rozhodovaní o tom, kam pôjdu stovky miliónov eur z verejných zdrojov.

Obnova budov, energetická efektívnosť a nové technológie sú pritom oblasti, v ktorých pôsobia členovia platformy ako výrobcovia, dodávatelia a poskytovatelia služieb. Budovy pre budúcnosť tak pomáhali nastavovať programy, z ktorých následne profitujú sektory, ktoré sama združuje. Štát garantuje dopyt a financovanie, realizáciu zabezpečuje trh, ktorý platforma zastupuje.

Vzniká tým situácia, v ktorej má úzka skupina aktérov schopnosť súčasne formovať pravidlá aj tok verejných financií. Tento vplyv presahuje bežnú úlohu profesnej platformy a dostáva sa na hranicu, kde sa odborné poradenstvo mení na systematické spoluvytváranie verejných politík bez primeranej demokratickej protiváhy.

Mediálna moc ako súčasť ekosystému

Celý systém je upevnený mediálnymi partnerstvami. Euractiv, SME konferencie a ďalšie médiá poskytujú platformám priestor na prezentáciu ich posolstiev. Keď sa budujú koalície medzi advokačnými skupinami a médiami, vzniká informačné prostredie, v ktorom je len jedna interpretácia reality považovaná za odbornú a legitímnu.

Tento mechanizmus dobre poznáme aj z iných oblastí. Vytvorí sa monopolný rámec, ktorý definuje, čo je „fakt“ a čo je „dezinformácia“. Komplex financovaný filantropickými nadáciami a priemyselnými výrobcami tak dokáže ovplyvňovať nielen politiku, ale aj to, ako ľudia o týchto témach premýšľajú. Kritické otázky, ktoré by mali zaznievať prirodzene, nemajú priestor. To neznamená, že odpor pochádza z extrému. Znamená to, že verejná debata nie je symetrická.

Slovensko potrebuje pravdivú diskusiu o nákladoch, nie o ambíciách

Zelená transformácia je vážna téma. Ak má byť úspešná, musí byť postavená na dôvere občanov. Tá však končí v systéme, ktorý ich informuje len o výhodách, ale zamlčuje náklady. Pravda je jednoduchá. Slovensko je súčasťou európskej klimatickej politiky, ktorej smer určujú veľké nadácie, think-tanky a priemyselné siete. Domáci aktéri sú len jej predĺženou rukou.

Ak sa má obnoviť rovnováha, diskusiu musia viesť aj ľudia, ktorých sa opatrenia dotýkajú najviac. A tí zatiaľ pri stole nesedia.