Davidov príbeh

Všetko to začalo jedného dňa v júni 2007 náhlym zvýšením teploty a silným zvracaním, spomína David Hancock. Mal okamžite ísť do nemocnice. Ale neurobil to – myslel si: Ak je to bežná infekcia, prekonám to. Potom si uvedomil, že to nie je bežná infekcia, ale lekári potrebovali 10 dní, aby stanovili spoľahlivú diagnózu. Počas týchto 10 dní vtedy 49-ročný muž upadol do kómy a viackrát  mu zlyhávalo srdce. Pľúca sa mu naplnili tekutinou a mozog sa mu zapálil. Bol už takpovediac jednou nohou v inom svete. David sa nakazil vírusom západného Nílu po uštipnutí komárom priamo pred svojím domom v Glendale, meste neďaleko Phoenixu v americkom štáte Arizona.

Perfektná spolupráca

Na rozdiel od malárie, dengue, žltej zimnice alebo vírusu Zika, západonílsky vírus (ZNV) nie je prenášaný invazívnymi komármi, ktoré pricestovali na sever z tropických oblastí. ZNV je prenášaný hlavne pôvodnými komármi rodu Culex. ZNV však pochádza z tropických oblastí. Bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1937 v oblasti Západného Nílu v severnej Ugande a pomenovaný podľa miesta, kde bol objavený. Sťahovavé vtáky potom preniesli ZNV do Európy a USA, kde bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1999. Dnes je hlavnou príčinou chorôb prenášaných komármi v USA. Tropický ZNV prenáša Culex pipiens, bežný komár. Je pôvodným druhom v Európe a Severnej Amerike a je obzvlášť dobrým „vektorom“ vírusu. V biológii a medicíne sa pod pojmom „vektor“ (vektorový prenášač) rozumie organizmus (často hmyz, napríklad komár alebo kliešť), ktorý prenáša infekčný patogén (baktérie, vírus) z infikovanej osoby na zdravú. Ak napríklad komár uštipne vtáka infikovaného vírusom ZNV a sám sa nakazí, vírus sa v komárovi rozmnoží a komár potom prenesie vírus na iné zviera, keď sa nakŕmi jeho krvou. Môže to byť iný vták alebo kôň. Alebo človek, ako to bolo v prípade Davida. Infekcia ZNV môže prebiehať bez príznakov ako asymptomatická infekcia, ale v USA každý rok ochorie na ZNV v priemere 1 300 ľudí. A 130 z nich zomrie, teda každý desiaty.

Irónia osudu

Jeho brat Bob je výskumník komárov. Okrem horúčky a zvracania David navyše stratil schopnosť prehĺtať. Nakoniec sa jeho manželka Teri rozhodla odviezť ho do nemocnice čo bola veľká chyba. Mali zavolať sanitku,  lebo v nemocnici čakal hodiny a to ho takmer stálo život. V určitom momente Teri odišla domov nakŕmiť psa. Keď sa vrátila do nemocnice, dozvedela sa, že Davidovo srdce sa dvakrát zastavilo a že je na ventilátore na jednotke intenzívnej starostlivosti. David mal vysokú horúčku. Jeho lekári očakávali, že zomrie. Teri preto zvolala celú rodinu vrátane jeho brata Boba. Bob Hancock je biológ a – ironicky – už desaťročia sa venuje výskumu správania komárov. Keď sa rozniesla správa, že David ochorel na západonílsku horúčku, všetci sa pýtali, či  je to naozaj David a nie Bob. Veď predsa to bol Bob, kto bol v juhoamerickej džungli vždy obklopený komármi. „Naozaj obdivujem svoj predmet výskumu,“ povedal Bob. „Neštudujem komáre, pretože by som ich chcel zničiť. Zaujímajú ma.“

Zmena klímy

Lepšie podmienky pre rozmnožovanie komárov a vírusov vytvorila zmena klímy. Väčšina komárích štipnutí je neškodná. Počítajú sa len klinické prípady „to znamená, keď niekto musí ísť k lekárovi alebo do nemocnice, alebo ak sa infekcia stane smrteľnou,“ povedal Bob. To sú prípady, o ktorých vieme. Počet nehlásených prípadov, teda ľudí, ktorí sa nakazili, bez toho aby si to uvedomili, je pravdepodobne dosť vysoký. Tieto prípady sa nezaznamenávajú. Nebezpečenstvo infekcie je však veľmi reálne. Davidova choroba bola traumatickou skúsenosťou pre neho aj pre jeho manželku Teri. Bobov život sa po chorobe jeho brata tiež zmenil. Od infekcie svojho brata sa Bobov záujem obrátil na prenos chorôb prenášaných komármi. „Stal som sa lekárskym entomológom,“ povedal Bob. V súčasnosti pozorne sleduje vývoj v USA. Klimatické zmeny poskytujú tropickým komárom a vírusom stále lepšie životné podmienky v severných klimatických pásmach. Napríklad komárom druhu Aedes bude trvať 10 rokov, kým premigrujú z južnej Kalifornie do San Francisca – vzdialenosť približne 643 kilometrov. Komáre Aedes, ktoré pôvodne pochádzajú z trópov, sú silnými prenášačmi chorôb, vrátane horúčky dengue, žltej zimnice a Zika. „Nemáme dôvod veriť, že komáre prídu a choroba nie,“ povedal Bob.

Komáre nie sú nebezpečné, vírusy áno

Davidov život sa od infekcie zmenil. Keď sa prebral z kómy, nemohol dýchať ani hovoriť. Bol vychudnutý a nemohol chodiť. Trvalo mu deväť mesiacov, kým sa naučil znova chodiť. Stále nie je schopný prehltnúť bez pomoci. Teri hovorí, že David sa stal introvertným, na rozdiel od muža, za ktorého sa vydala. Je iný. Predpokladajú, že vírus poškodil Davidov mozog. Jedna vec sa však nezmenila: Davida stále štípu komáre. Jediné, čo pomáha, je repelent proti komárom, a to vo veľkom množstve. „Hrozne nenávidím komáre,“ povedal David. A Teri ich tiež nenávidí. Kto môže tento pár obviňovať? A čo Bob? „Chápem komáre. Len sa snažia získať potravu a vychovať potomstvo,“ povedal. „Ale nenávidím vírus. Mohol by som nenávidieť aj vtáky, však? Lebo komár, ktorý nakazil môjho brata, sa nakazil od vtáka.“

Čo je vírus západného Nílu a ako sa šíri

ZNV je vírus prenášaný komármi (rod Flavivirus), ktorý sa šíri medzi komármi a vtákmi. Ľudia a cicavce (napríklad kone) sú slepými hostiteľmi, môžu sa nakaziť, ale nedokážu vírus efektívne preniesť späť na komáre. Prenáša ho predovšetkým komár Culex, ktorý sa rozmnožuje v stojatých vodách a štípe najmä za úsvitu a súmraku. Väčšina infekcií u ľudí je bezpríznaková (~80 %). Približne 20 % má horúčku a u malej časti sa môže vyvinúť závažné neurologické ochorenie (encefalitída/meningitída).

Nedávne šírenie v Európe

ZNV sa v Európe vyskytuje od polovice 20. storočia, ale v posledných rokoch sa počet prípadov zvýšil a rozšíril sa aj geograficky. V sezóne prenosu v roku 2025 boli hlásené lokálne získané prípady u ľudí v mnohých európskych krajinách, vrátane Talianska, Grécka, Francúzska, Španielska, Rumunska, Maďarska, Srbska, Albánska a Bulharska, uviedlol portál euronews. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín  údaje za sezónu 2025 z monitorovania ukazujú stovky prípadov vo viacerých krajinách, pričom boli zaznamenané aj tisíce ohnísk u vtákov a kopytníkov.

Ohniská v európskych krajinách

Taliansko: Jedna z najviac postihnutých krajín v roku 2025, s niekoľkými stovkami potvrdených prípadov infekcie u ľudí a viacerými úmrtiami. Prípady sa vyskytli v regiónoch vrátane Lazio, Kampánia a ďalších.

Francúzsko: V roku 2025 bolo hlásených viac prípadov ako v predchádzajúcich rokoch, pričom v niektorých regiónoch došlo k ohniskom nákazy po prvýkrát.

Belgicko: v roku 2025 po prvýkrát zaznamenalo ohniská ZNV u voľne žijúcich vtákov, čo signalizuje šírenie na sever.

Cyprus: v roku 2025 zaznamenal svoje prvé ohnisko u zvierat (vtákov).

Prečo sa vírus šíri a rozmnožuje

Podnebie a životné prostredie: Teplejšie teploty, dlhšie letá, miernejšie zimy a zmenené vzorce zrážok predlžujú sezónu komárov a umožňujú populáciám rozmnožovať sa ďalej na sever a vo vyšších zemepisných šírkach.

Vlhké počasie a stojatá voda po daždi alebo povodniach zvyšujú počet miest vhodných na rozmnožovanie.

Ekológia komárov: Hlavný prenášač vírusu, komár Culex, je pôvodný v Európe a teplejšie podmienky zvyšujú počet uštipnutí komárov a inkubačnú dobu vírusu v komároch.

Iné druhy komárov: (napr. Aedes albopictus a Aedes aegypti), ktoré môžu prenášať iné arbovírusy (ako dengue a chikungunya), tiež rozširujú svoj areál výskytu v Európe v dôsledku otepľovania.

Migrácia a pohyb vtákov: Vtáky sú prirodzenými rezervoármi: infikované sťahovavé vtáky môžu prenášať vírus medzi regiónmi a zavádzať ho do nových oblastí, kde ho môžu zachytiť miestne komáre a ďalej šíriť.

Sezóna a sledovacie vzorce

Sezóna ZNV v Európe trvá zvyčajne od júna do novembra, s vrcholom na konci leta (august/september). Sledovanie agentúrami ako Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) monitoruje prípady u ľudí, infikovaných vtákov a kopytníkov a pravidelne vydáva aktualizácie. Správy poukazujú na nadpriemerný počet prípadov v posledných sezónach, s výraznými ohniskami v južnej a strednej Európe. Ťažké ochorenia a úmrtia sa vyskytujú najčastejšie u starších dospelých alebo osôb s oslabeným imunitným systémom. Európa sa čoraz viac dostáva do fázy, v ktorej sú choroby prenášané komármi, ako je ZNV, častejšie, rozšírenejšie a trvajú dlhšie ako v minulých desaťročiach. ZNV je vo veľkej časti Európy endemický a v posledných rokoch sa rozšíril do nových regiónov.

A ako je na tom Česko a Slovensko?

V posledných rokoch boli zaznamenané prípady vírusu západného Nílu na Slovensku aj v Českej republike, hoci sú vzácne a vyskytujú sa oveľa menej často ako v južných európskych ohniskách, ako je Taliansko, Grécko alebo Rumunsko.

Slovensko: Údaje z monitorovania európskych zdravotných orgánov ukazujú, že Slovensko v roku 2022 hlásilo aspoň jeden prípad lokálneho nakazenia vírusom západonílskej horúčky u človeka. Výskum dokumentoval prítomnosť a súčasnú cirkuláciu vírusu ZNV línie 2 v populáciách komárov v juhozápadnom Slovensku, čo naznačuje, že vírus je prítomný vo vektoroch aj napriek tomu, že ochorenie u ľudí je naďalej zriedkavé.

Česko: Historické údaje zo sledovania naznačujú, že Česko hlásilo v minulých sezónach malý počet prípadov infekcie vírusom ZNV u ľudí. Napríklad v roku 2018 bolo v Česku hlásených 5 prípadov u ľudí a v roku 2019 1 prípad. V sezóne 2025 oficiálny celoeurópsky dohľad nezaradil Česko medzi krajiny s známymi prípadmi nákazy u ľudí získanými lokálne. Orgány v strednej a východnej Európe zahrnuli ZNV do svojich systémov monitorovania chorôb prenášaných vektormi, aby zachytili a reagovali na akékoľvek nové ohniska.