Otvára sa nové Overtonovo okno? Rozprávajú sa Slováci už aj o ekonomickej demokracii a neokolonializme?

Bratislava 11. augusta 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

 

O čom sa rozpráva v slovenskej krčme? Niektoré reči sú naozaj buričské. Vypočuli sme si jeden rozhovor, v ktorom chlapi obhajujú… to sa človek až bojí napísať. Radšej si to prečítajte sami

Ilustračné foto

Bol to obyčajný krčmový rozhovor, ktorý sa odohral v jeden letný sobotňajší podvečer. Vlastne ani nebol krčmový, lebo dnes už to väčšinou nie sú krčmy, ale picérie, kebabárne či reštaurácie. Skrátka, na terase pri pive sa rozprávali dvaja muži, asi päťdesiatnici. Jeden menší, nakrátko ostrihaný, druhý vyšší, tmavovlasý, chudý. Mená sú neznáme, a tak si ich pracovne nazvime trebárs Jano a Jožo. Rozprávali sa dosť nahlas, takže som si (spočiatku nechtiac a áno, priznám sa, potom už zámerne) vypočul časť ich rozhovoru. Bol natoľko zaujímavý, že vám prinášame jeho podstatu.

 

Jožo: „Po voľbách možno už konečne pôjdu tí zlodeji preč.“

Jano: „Kiež by si mal pravdu, ale žiaľ, to sa už z princípu nemôže stať.“

 

Jožo: „Myslíš, že nemôžu prísť lepší, než títo?“

Jano: „Trochu lepší, či trochu horší… či to bude viac fialkové alebo viac ružovkasté, na tom vlastne až tak nezáleží. Tu ide o to, že systém je nastavený tak, že veci skrátka nemôžu fungovať inak, než fungujú teraz.“

 

Jožo: „Prečo myslíš? Podľa mňa je šanca, že sa tam konečne dostanú ľudia, ktorí nebudú takí skorumpovaní.“

Jano: „Pozri, ty nadávaš na konkrétnych ľudí, ale po tých tridsiatich rokoch, čo tu budujeme kapitalizmus, nezdá sa ti to byť trochu podozrivá náhoda, že zlodej za zlodejom, ako ich ty nazývaš, sa striedajú a je to stále to isté? Ja ti hovorím, že to náhoda nie je a nič sa nezmení, ak sa nezmení podstata fungovania systému.“

 

Jožo: „To chceš aby sa zase vrátil komunizmus? To bolo ešte horšie.“

Jano: „Nepovedal som, že komunizmus. Ale mohla by prísť naozajstná demokracia.“

 

Jožo: „No veď demokraciu tu máme teraz, a tá sa ti nepáči. Tak čo vlastne chceš?“

Jano: „Práve naopak, toto nie je demokracia, ale kapitalizmus. To sú dve veci, ktoré sú v priamom rozpore.“

 

Jožo: „??“

Jano: „No presne tak ako hovorím. Je podľa teba demokracia u vás vo firme, keď prídeš do práce? Ani náhodou, tam panuje jednoznačná totalita, lebo tam stopercentne platí, čo ti povie majiteľ. A keď sa ti nepáči, môžeš ísť ind, lenže tam to bude rovnaké. Alebo môžeš ísť na ulicu, ale potom si outsider. A teraz si zober, čo sme sa učili v škole: že všetka moc pochádza z ľudu. A v demokracii ľud by túto moc mal bezo zvyšku odovzdávať svojim voleným zástupcom, aby oni rozhodovali podľa želania väčšiny. Lenže najdôležitejší druh moci je ekonomická moc, a tú má v kapitalizme kapitalista. Teda vidíš, že tu je priamy rozpor: čím je viac kapitalizmu, tým je menej demokracie, a naopak.“

 

Jožo: „Ale veď presne toto hovorili komunisti. Myslel som si, že s týmto sme už skončili.“

Jano: „Neboj sa, nie som komunista. Sú aj iné teórie. Toto, o čom hovorím, sa volá ekonomická demokracia. Ak chceš, pošlem ti nejaké linky. Ale nakoniec, mne je jedno, kto čo hovorí, mňa zaujíma iba to, či je to pravda alebo nie. A toto, čo ti hovorím, je fakt. Hoci podľa toho klasického rozdelenia máme moc výkonnú, súdnu a zákonodarnú, reálne má moc v rukách ten, kto drží v rukách ekonomiku. Môžeš politizovať, hovoriť o čom chceš, ale v praxi, keď nemáš peniaze, nemáš čo jesť, kde bývať, tak ti ani sudca, ani pekný zákon, ani premiér nepomôže, nemáš ako robiť politiku, ovplyvňovať spoločenské dianie, si nula.“

 

Jožo: „No, to je taká teoretická poučka, ale stále neviem, kam tým mieriš.“

Jano: „Teoretická? Lenže z nej však vyplýva jeden veľmi závažný praktický fakt: dnes reálnu ekonomickú moc u nás majú v rukách cudzinci, buď priamo, alebo prostredníctvom kompradorov, to sú miestni oligarchovia. Toto je veľmi dôležité si uvedomiť. Keďže ovládajú krajinu ekonomicky, tak viac či menej kontrolujú aj politiku, súdnictvo, legislatívu, médiá… veď sám vidíš ako sa stále hovorí o tom, že za všetkými politikmi sú nejakí oligarchovia a nejaké lobistické skupiny. A nikto s tým nič nevie urobiť, lebo je to principiálna chyba systému, práve tak ako korupcia, čo je vlastne len trochu iná forma toho istého fenoménu.“

 

Jožo: „Stále neviem, o čo ti ide. Stále to nedokazuje, že by do politiky nemohli prísť ľudia, ktorí by neboli korupční.“

Jano: „Teoreticky by samozrejme mohli prísť. Lenže neprídu, tak ako nikdy nikde neprišli, v žiadnej reálnej krajine počas celej histórie. Naozaj stále veríš tej propagande, že doteraz sa kradlo a odteraz sa nebude? Snažím sa ti vysvetliť, že tu nejde o náhody, ale o systémovú vec, a systémové musia byť aj riešenia, ak naozaj chceme dosiahnuť zmenu.“

 

Jožo: „A aké by teda podľa teba mali byť tie skutočné riešenia?“

Jano: „No dostali sme sa k tomu, že skutočná demokracia je plná a zvrchovaná moc ľudí nad svojou krajinou, čo znamená slobodnú diskusiu a rozhodovanie väčšiny o všetkom, aj o ekonomike svojej krajiny, a teda aj o základných princípoch jej fungovania, čo sa týka aj úplných základov systému, aj takých ekonomických kategórií ako je existencia peňazí alebo inštitút súkromného vlastníctva. To sú tiež iba nejaké dohodnuté pravidlá hry: nie žiadna vyššia moc, ale sami ľudia si zvolili systém, že chcú obchodovať, že budú používať peniaze, že budú mať nejaké zákony, nejaké pravidlá spolužitia.“

Jožo: „No snáď by si nechcel spochybňovať používanie peňazí alebo právo mať dom. To sa chceš vrátiť do praveku?“

Jano. „Vôbec nie. Chcem sa vrátiť iba k podstate fungovania demokracie, k skutočne slobodnému systému na prospech veľkej väčšiny ľudí, tak ako to bolo kedysi dávno vymyslené, ale v histórii sa to podarilo určitým skupinám pokriviť a prispôsobiť si to v svoj prospech. Dôležité je uvedomovať si, že aj peniaze, aj súkromné vlastníctvo sú iba nástroje, ktoré boli zriadené výlučne preto, aby spoločnosť mohla lepšie fungovať, v záujme ľudí. Zopakujme si, že v demokracii je prvoradý záujem väčšiny. Teda v prípade, že to bude na prospech väčšiny, dokonca aj tieto základné ekonomické kategórie je možné v demokracii rozhodnutím väčšiny zrušiť alebo zmeniť, prípadne vyhlásiť reštart systému, že sa začína opäť od nuly.“

 

Jožo: „Veď to je anarchia. Vieš si predstaviť ako by to v praxi dopadlo? Ani nechcem hovoriť.“

Jano: „Neboj sa, nechcem robiť totálnu revolúciu, ani zaviesť anarchiu. Ak ti v aute niečo nefunguje, tiež ho nemusíš nechať vybuchnúť – stačí, keď porozmýšľaš, vyberieš pokazenú súčiastku a opravíš ju. Ja som preto odbočil k týmto teoretickým základom, lebo sa chcem vrátiť k začiatku nášho rozhovoru. Začali sme tým, či v systéme bezo zmeny jeho nastavenia pomôže, ak namiesto jedných politikov prídu iní.“

 

Jožo: „No, dobre, snažím sa sledovať tvoje myšlienky.“

Jano: „Veď už sa blížim k pointe. Najskôr si pomenujme situáciu pravým menom: žijeme v krajine, ktorej fungovanie je pokrivené v tom zmysle, že ekonomická moc, a teda reálne skutočná podstata moci nepatrí ľuďom tejto krajiny, ale cudzincom. Napriek tomu, že zdrojom moci by mal byť tu žijúci ľud, nie je to tak, a tomuto stavu sa hovorí neokolonializmus. Je to stav nespravodlivý, nedemokratický, a teda je legitímne sa usilovať o jeho odstránenie. Konkrétne, vrátiť ekonomickú moc naspäť do rúk občanom tohto štátu. A to aj siahnutím na tie pojmy, ktoré nám dnes pripadajú ako úplne základné a nedotknuteľné.“

 

Jožo: „Máš na mysli znárodnenie? Neblbni, toto už naozaj preháňaš.“

Jano: „Aj znárodnenie by bol demokratický spôsob, ako veci riešiť.“

 

Jožo: „Neblázni. Znárodnenie sme tu mali. Bolo to nespravodlivé a vidíš, kam to dospelo. To nie je dobrá cesta. A hovoríš, že by to bolo demokratické? Naozaj? Čo na tom vidíš ako demokratické?“

Jano: „Vidieť stopercentnú príčinnú súvislosť medzi znárodnením a výsledkom vývoja socialistickej ČSSR je pritiahnuté za vlasy, tie historické procesy predsa boli oveľa zložitejšie. A na druhej strane, vo svete je veľa pozitívnych príkladov, kde štátne či iné spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov je lepšie ako súkromné. A či by ďalšie znárodnenie bolo spravodlivé? Určite by nebolo spravodlivé, bez debaty s tebou súhlasím. Lenže čo je spravodlivé? Toto tu teraz je spravodlivé? A demokratické by to bolo, ak by to bolo demokraticky prijaté väčšinou.“

 

Jožo: „Ale naozaj používaš slovo ,demokratické‘? Podľa teba bolo napríklad znárodnenie v roku 1948 demokratické?“

Jano: „Neviem ako to vtedy prebehlo, to asi nie. Demokratické by bolo, ak by si to vtedy želala väčšina obyvateľstva. Ale netreba si pliesť demokraciu so spravodlivosťou. Poviem to tak vulgárne: ak si väčšina ľudí odhlasuje hoci aj kanibalizmus, tak to bude demokratické. V takom prípade by sme boli demokratická kanibalistická republika – síce nehumánna, ale demokratická. Ale opäť sme odbočili. Ja som nemal na mysli znárodnenie, i keď svojím spôsobom som chcel hovoriť o niečom podobnom: smeroval som k tým zlodejom v politike, o ktorých sme túto debatu začali. Poviem ti, čo si o tom takzvanom kradnutí myslím. Ak jednotlivec niečo ukradne, tak je to zlodej. Ale ak celá politická scéna za tých tridsať rokov, čo tu budujeme kapitalizmus, si systematicky potajomky berie časť verejných statkov, a v cudzine je to úplne rovnaké, tak potom to je špeciálny fenomén, ktorý je jednoducho organickou súčasťou systému. A to by som pre lepšie odlíšenie radšej už ani nenazval kradnutím, ale nejako inak. Napríklad mimosystémovou daňou, lepšie slovo mi teraz nenapadá.“

 

Jožo: „No prepáč, ty chceš naozaj obhajovať kradnutie? To nemyslíš vážne!“

Jano: „Vôbec to nechcem obhajovať. Chcem len vysvetliť, že je to systémový prvok, a ako taký ho treba vidieť v určitom kontexte.“

 

Jožo: „No povedz v akom. To som zvedavý.“

Jano: „Vrátim sa ku konštatovaniu, že to čo tu dnes máme, je neokolonializmus, ekonomické otrokárstvo, diaľkové ovládanie krajiny hlavne prostredníctvom ekonomických nástrojov. Tento systém je nespravodlivý, ale my s ním nevieme nič urobiť, nech si zvolíme politikov akých chceme, lebo, ako som už hovoril, kľúčová je ekonomická moc, a tá nás nepustí k naozajstným riešeniam, nech si zvolíme akékoľvek politické figúrky.“

 

Jožo: „Nerozumiem o čom hovoríš. Sme súčasťou Európskej únie, súčasťou jednotného trhového priestoru, chceli sme to a je to jediná záruka životnej úrovne, ktorú tu dnes máme. A keď si zvolíme ľudí, ktorí budú slušní a budú robiť, to čo majú, tak to bude fungovať. Je to jednoduché.“

Jano: „Problém je v tom, že ľudia, a teda aj politici, prirodzene siahajú k riešeniam, ktoré systém ponúka. A tento systém im ponúka aj korupčné možnosti, tak ich jednoducho využívajú. A nielen že ich ponúka, ale on je dokonca nastavený tak, že kto ich nevyužíva, ten je von z hry. Kto ide do politiky, musí si najprv vyriešiť dilemu o účele, ktorý svätí prostriedky. Týka sa to politikov z každej strany politického spektra, ale zvlášť tých, ktorí nie sú predĺženou rukou zahraničia, ale viac či menej sú na strane svojich občanov. Tí sú totiž tlačení doslova do partizánskeho boja, vlastne nemajú inú šancu ako určité ciele dosiahnuť. Povedal by som to takto: neoddeliteľnou súčasťou neokolonializmu je partizánsky národnooslobodzovací boj.“

 

Jožo: „??“

Jano: „Pochopiteľne, nemyslím partizánsky odboj ako kedysi, ovešať sa granátmi a hodiť sa pod vlak. To bola samozrejme určitá symbolická nadsádzka. Ale ak naši volení zástupcovia zo svojej pozície politikov nemôžu zmeniť neokoloniálnu podstatu fungovania systému, tak niektorí robia v prospech občanov veci, ktoré sa dajú označiť ako partizánčina. Časť toho, čo médiá v minulosti označili ako ,rozkradnutie‘, v skutočnosti bola iba pokusom o partizánsky spôsob boja proti neokolonializmu.“

 

Jožo: „Existujú predsa nejaké zákony…“

Jano: „Áno. Ale sú aj vyššie zákony. Je také nepochopiteľné konanie politika, ktorý v duchu Jánošíka z nadnárodnej neokoloniálnej schémy uleje niečo pre svoju rodinu, ale tiež pre svoj región? Samozrejme, veľká časť tých, ktorých nazývaš zlodeji, sú naozaj zlodeji, pijavice, ktorých jediným plusom je, že sa narodili v tejto krajine. Samozrejme, tých potom treba tak aj hodnotiť.“

 

Jožo: „Vidím, že ty tých zlodejov predsa len obhajuješ.“

Jano: „Čo znamená obhajovať? Obhajujem susedovho psa, keď konštatujem, že je prirodzené, že inému susedovi zadrhol mačence? Psi to jednoducho robia, a keby tohto predal a kúpil si druhého, aj ten bude drhnúť mačence, keď bude príležitosť. Ani mne sa nepáči, čo sa deje, ale je to prirodzený chod vecí v takto nastavenom systéme. Navyše, tí zbohatlíci si za tie peniaze často nakúpia drahé výrobky z cudziny, pomíňajú ich v zahraničí, takže tie peniaze napokon tak aj tak ostanú vonku. Lenže ani tá druhá strana mince sa mi nepáči: že je táto krajina okrádaná, vyciciavaná neokolonializmom. Sú to dve tváre toho istého procesu a áno, ak mám priradiť jednému aj druhému nejaké znamienko na etickej škále, potom ti poviem rovno, že im dávam rovnaké mínus. Zlodej okráda zlodeja.“

 

Jožo: „No ale istý podstatný rozdiel tu je. A síce, že sú tu nejaké pravidlá. Veď bez pravidiel svet nemôže fungovať. Nie vždy sa nám musia páčiť, ale tak to musí byť, to je život.“

Jano: „Ten rozdiel nemusí byť taký veľký, ako si myslíš. Vráťme sa totiž k podstate. Čo sú pravidlá? Aj pravidlá sú iba určité nástroje na zabezpečenie toho, aby spoločnosť fungovala. A majú byť v prospech občanov. V demokracii by ľudia mali mať právo tie pravidlá zmeniť, ak nefungujú. A momentálne platné oficiálne pravidlá hry zjavne nefungujú v prospech ľudí v tejto krajine. A tak logicky tu popri nich fungujú iné, neformálne pravidlá: ak môžeš, prihraj zákazku, dotáciu, funkciu kamošovi, príbuznému, straníkovi.“

 

Jožo: „My si predsa nemôžeme sami vymyslieť úplne iné pravidlá hry. A navyše už sme nejaké pravidlá hry prijali, nie je možné ich meniť za pochodu. Žijeme v strednej Európe…“

Jano: „No veď práve že ako malá krajina si v praxi sami len tak meniť pravidlá nesmieme. Veď o tom hovorím: ak ľud a jeho volení zástupcovia nemajú moc pravidlá hry zmeniť oficiálne, tak zmenia tie pravidlá neformálne, partizánsky. V praxi vidíš, že neformálne pravidlá sú často silnejšie ako tie formálne. Je to schizofrenické, ale treba si uvedomiť, že ak takto vykonáva mandát od občanov celá politická reprezentácia, a nie iba jedna volebná generácia, ale všetci, potom už to nie je len obyčajné kradnutie, ale je to niekde uprostred medzi kradnutím a legálnym ekonomickým procesom. A opakujem, nehovorím, že sa mi to páči, len sa snažím to vnímať objektívne a z nadhľadu.“

 

Jožo: „V žiadnom prípade to neberiem. Kradnutie je kradnutie, zločin je zločin. Čo je proti pravidlám, to je protizákonné, trestné.“

Jano: „Trestné z pohľadu majiteľov pravidiel. A tými nie je ľud tejto krajiny. A trestné je to dokonca aj v prípadoch, keď to je na prospech ľudí. Žiaľ, takáto je situácia. Ale čuduješ sa tomu? Kto ustanovil tie pravidlá? Veď tie hrajú len v prospech mocných cudzincov. Od samého počiatku v roku 1989 to bolo neférové, a zrazu chceme byť féroví? Keď sa v 90. rokoch otvoril trh, na našej strane boli neskúsení slabí baránkovia, na druhej strane stáročiami vytrénovaní obrovskí vlci. Bolo vopred jasné ako to dopadne, a tak to aj dopadlo. Kde tam je spravodlivosť? Niekto povie, veď to je slobodný trh. Ja hovorím, masaker. Čo sme my skúpili v cudzine a čo skúpili cudzinci u nás? Ten pomer hovorí sám za seba. Spravodlivosť by bola, keby to bolo zhruba 50:50. Ak je ten pomer diametrálne iný, a on je diametrálne iný, potom je to podvod, zločin. Bolo to rovnako neetické ako to ,kradnutie‘, o ktorom hovoríš ty, lebo aj to bolo v skutočnosti kradnutie, len toto bolo posvätené pravidlami. A preto opakujem: aj pravidlá sú iba nástroj, a ak nástroj nefunguje, treba ho zmeniť.“

 

Jožo: „No dobre, ale čo bolo, to bolo. Dnes to už nevyriešime ani nenapravíme, situácia je, aká je.“

Jano: „Ako hovorí klasik, na nepráve nemôže byť postavené právo. Neokolonializmus je zločin a ako k takému sa k nemu treba stavať. A okrem toho, ešte nie je dobojované. Nie je ešte stále všetko ,rozkradnuté‘ a ani nie je všetko ,skonsolidované‘. Mimochodom, vieš, čo to slovo znamená v slovníku globalistov? Tak označujú stav, keď sa všetky majetky napokon zhromaždia v tých správnych rukách niekoľkých veľkých firiem, ktoré vytvoria zdanie konkurencie v danom odvetví. Teda stav, keď napokon všetko ukradnú tí veľkí. Niekto to nazýva aj korporátny fašizmus, totalita korporácií.“

 

Jožo: „Už ti celkom padla pena.“

Jano: „Na zdravie.“

 

Toľko rozhovor dvoch Slovákov pri pive. Pravda, trochu som ho vylepšil, niečo som si dovolil dopovedať vlastnými slovami, azda sa na mňa účastníci rozhovoru, ak náhodou budú tieto riadky čítať, nenahnevajú. Čo myslíte, boli to iba pivné reči? Alebo je na nich aj kus pravdy? Kto bol podľa vás bližšie k pravde, Jožo či Jano?

Ivan Lehotský

 

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

PODKASTY

 Odoberať kanál

NAJČÍTANEJŠIE

VYBRALI SME

V Bruseli na masovom proteste proti opatreniam použili vodné delá a slzotvorný plyn

0 icon

Brusel 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)   Približne 50.000 ľudí protestovalo v nedeľu v Bruseli proti epidemiologickým opatreniam. Na demonštrácii odohrávajúcej sa neďaleko budovy Európskej komisie došlo k násilnostiam a polícia zhromaždený dav rozháňala vodným delom aj slzovotvorným plynom. Informovala o tom agentúra Reuters Policajný hovorca uviedol, že ešte…

SHMÚ: Stred a východ SR môžu v noci zasiahnuť teploty okolo mínus 20 stupňov

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Na strednom a východnom Slovensku hrozia v noci z nedele na pondelok (24. 1.) teploty okolo mínus 20 stupňov Celzia, v niektorých okresoch mínus 15 až mínus 18 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal výstrahu prvého aj druhého stupňa. Informuje…

Proč mám slabost pro americké rednecky

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (HSP/Petr Hampl/Foto:Pixabay)   Článok z kategórie Česky   Praze na Novotného lávce dnes od 18 hodin proběhne setkání, kde mimo jiné připomeneme výročí narození jižanských generálů Roberta E. Lee a Stonewalla Jacksona, píše Petr Hampl Shodou okolností jsou to ti, jejichž sochy patřily v posledních letech…

K účelovej kriminalizácii sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (HSP/Pravnelisty/Foto:Pixabay)   Prinášame Vám reakciu Petra Šamka na kriminalizáciu sudcu, ktorý roz­ho­do­val o väz­be prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Článok zverejňujeme v plnom znení, ako vyšiel na stránke Právne listy Ako ohý­bať prá­vo pri tres­tnom či­ne ohý­ba­nia prá­va ale­bo ako kri­mi­na­li­zo­vať sud­cu za je­ho roz­hod­nu­tie Úvod  Pred pár týž­dňa­mi…

Fialková si vylepšila sezónne maximum, “masák” vyhrala Wiererová

0 icon

Anterselva 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)   Talianska biatlonistka Dorothea Wiererová triumfovala na domácej trati v Anterselve v nedeľných pretekoch s hromadným štartom. Na druhom mieste skončila Bieloruska Dzinara Alimbekavová s mankom 3,7 s, tretie miesto obsadila Francúzka Anais Chevalierová-Bouchetová s odstupom 11,6 s. Slovenka Paulína Fialková si vylepšila sezónne…

Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu zasiahne najmä dodávky a ceny obilnín

0 icon

Londýn 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Pixabay,Foto:TASR/AP-Stefan Sauer/dpa)   Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu sa odrazí na vývoji viacerých trhov, najviac sa však hovorí o energiách a agrokomoditách, v ich prípade najmä obilninách. Očakáva sa, že už teraz vysoké ceny potravín pôjdu omnoho vyššie, ak by vojnový konflikt zablokoval vývoz obilia z…

Arménsky prezident Sarkisjan oznámil svoju demisiu

0 icon

Jerevan 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Davit Hakobyan)   Arménsky prezident Armen Sarkisjan v nedeľu oznámil, že podáva demisiu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z pozície hlavy štátu nemôže dostatočne ovplyvňovať dianie v Arménsku, ktoré podľa neho prechádza ťažkým obdobím. Informovala o tom agentúra AFP "Rozmýšľal som o tom veľmi dlho a…

V Osle sa začali rozhovory medzi Talibanom a spojeneckými krajinami

0 icon

Oslo 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Sputnik-Stringer)   V Osle sa začali v nedeľu trojdňové rokovania medzi delegáciou afganského militantného hnutia Taliban a nórskymi predstaviteľmi i zástupcami afganskej občianskej spoločnosti. Venované sú nepriaznivej humanitárnej situácii a stavu dodržiavania ľudských práv v Afganistane, píše agentúra AP Delegácia Talibanu vedená talibanským ministrom zahraničných vecí…

Tajomstvo Porošenkovho návratu odhalené – Je osud Ukrajiny už spečatený?

0 icon

Moskva 23. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Piotr Molecki)   Politická neistota na Ukrajine je pre USA výhodná. Petro Porošenko prišiel do krajiny jednoznačne so západnými bezpečnostnými zárukami. Čo vážne oslabilo súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Zdá sa, že Washington sa pokúsi Moskvu „zaujať“ nejakým kompromisom na úkor Kyjeva. Článok vznikol na základe materiálov…

Američania protestujú proti očkovaniu. Ľudom sa prihovoril aj vedec Robert Malone, ktorý sa podieľal na vývoji mRNA vakcín

0 icon

Washington 23. januára 2022 (HSP/Foto:Screenshot Twitter)   Vo Washingtone DC sa dnes uskutočňuje protest proti očkovaniu proti Covidu-19. Protestu sa majú zúčastniť aj hasiči, učitelia, záchranári a ďalšie skupiny. Pochod je naplánovaný od Washingtonovho pamätníka k Lincolnovmu pamätníku, informuje Independent Počas pochodu sa uskutočnia hudobné vystúpenia, vystúpia aj známi kritici…

NAJNOVŠIE

BLOG

Andrej Biras

Kde je národ? Prečo nebolo včera v BA na proteste 50 tis. ľudí?

0icon

Dobrá otázka, ktorá zaznela včera na proteste od jedného z policajtov.  Odpoveď je veľmi jednoduchá.  Národ sa to nedozvedel a Bratislava je ďaleko. Naviac sa ľudia boja a nie sú si istí,  či sa v tejto situácii môže protestovať. Tu si môžete pozrieť dojmy zo včera a spomínanú otázku cca.…

Marek Bičík

Vojna za humnom.

0icon

  Ako som už písal aj vo svojich predchádzajúcich blogoch, vojna prichádza. Nie je otázka či bude, ale kedy bude. Európa sa od druhej svetovej vojny užívala dlhých 77 rokov bez vojny. Tomuto bude už čoskoro koniec. Väčšina európskych štátov vstúpila do NATO a pod vedením USA obkolesili zo všetkých…

René Pavlík

Za mier

0icon

To, že hrozí vojna medzi západom (USA , NATO) a východom (Rusko, +?) je takmer isté. Všetky rokovania medzi americkou a ruskou stranou končia patom. Teraz je loptička na americkej strane. Rusi čakajú odpoveď na niekoľko, z ich strany, bezpečnostných krokov zo strany USA . Okrem iného, Rusi žiadajú vrátiť…

Martin Bago

RODÍ SA NOVÝ TROJSPOLOK A DOHODA?

0icon

USA dodali v piatok večer ukrajinskej chunte prvú časť vojenskej "pomoci" vo forme 100 ton útočných zbraní a munície! Jedná sa o prvú z niekoľkých častí balíka, ktorý nedávno schv

Boris Mesár

Francúzsky dôstojník, bojujúci proti Ukrofašistom na Donbase, povedal ako NATO začne vojnu na Ukrajine

0icon

Osobitný spravodajca KP.ru sa stretol s francúzskym armádnym dôstojníkom vo výslužbe Erwanom Castelom, aby zistil, prečo vymenil amazonskú džungľu za zákopovú vojnu v doneckých stepiach. RODENÝ SEPARATISTAPri pohľade na Erwana ( E)začínate chápať, ako vyzerali Francúzi, keď pred stovkami rokov postavili v pieskoch Sý

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

FOTO DŇA

Na snímke príroda počas trasy na vrch Babky v Západných Tatrách

Autor: TASR - Erika Ďurčová

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

V Bruseli na masovom proteste proti opatreniam použili vodné delá a slzotvorný plyn

0 icon

Brusel 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)   Približne 50.000 ľudí protestovalo v nedeľu v Bruseli proti epidemiologickým opatreniam. Na demonštrácii odohrávajúcej sa neďaleko budovy Európskej komisie došlo k násilnostiam a polícia zhromaždený dav rozháňala vodným delom aj slzovotvorným plynom. Informovala o tom agentúra Reuters Policajný hovorca uviedol, že ešte…

SHMÚ: Stred a východ SR môžu v noci zasiahnuť teploty okolo mínus 20 stupňov

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Na strednom a východnom Slovensku hrozia v noci z nedele na pondelok (24. 1.) teploty okolo mínus 20 stupňov Celzia, v niektorých okresoch mínus 15 až mínus 18 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v tejto súvislosti vydal výstrahu prvého aj druhého stupňa. Informuje…

Proč mám slabost pro americké rednecky

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (HSP/Petr Hampl/Foto:Pixabay)   Článok z kategórie Česky   Praze na Novotného lávce dnes od 18 hodin proběhne setkání, kde mimo jiné připomeneme výročí narození jižanských generálů Roberta E. Lee a Stonewalla Jacksona, píše Petr Hampl Shodou okolností jsou to ti, jejichž sochy patřily v posledních letech…

K účelovej kriminalizácii sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva

0 icon

Bratislava 23. januára 2022 (HSP/Pravnelisty/Foto:Pixabay)   Prinášame Vám reakciu Petra Šamka na kriminalizáciu sudcu, ktorý roz­ho­do­val o väz­be prís­luš­ní­kov po­lí­cie. Článok zverejňujeme v plnom znení, ako vyšiel na stránke Právne listy Ako ohý­bať prá­vo pri tres­tnom či­ne ohý­ba­nia prá­va ale­bo ako kri­mi­na­li­zo­vať sud­cu za je­ho roz­hod­nu­tie Úvod  Pred pár týž­dňa­mi…

Fialková si vylepšila sezónne maximum, “masák” vyhrala Wiererová

0 icon

Anterselva 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Matthias Schrader)   Talianska biatlonistka Dorothea Wiererová triumfovala na domácej trati v Anterselve v nedeľných pretekoch s hromadným štartom. Na druhom mieste skončila Bieloruska Dzinara Alimbekavová s mankom 3,7 s, tretie miesto obsadila Francúzka Anais Chevalierová-Bouchetová s odstupom 11,6 s. Slovenka Paulína Fialková si vylepšila sezónne…

Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu zasiahne najmä dodávky a ceny obilnín

0 icon

Londýn 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Pixabay,Foto:TASR/AP-Stefan Sauer/dpa)   Prípadná invázia Ruska na Ukrajinu sa odrazí na vývoji viacerých trhov, najviac sa však hovorí o energiách a agrokomoditách, v ich prípade najmä obilninách. Očakáva sa, že už teraz vysoké ceny potravín pôjdu omnoho vyššie, ak by vojnový konflikt zablokoval vývoz obilia z…

Arménsky prezident Sarkisjan oznámil svoju demisiu

0 icon

Jerevan 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Davit Hakobyan)   Arménsky prezident Armen Sarkisjan v nedeľu oznámil, že podáva demisiu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že z pozície hlavy štátu nemôže dostatočne ovplyvňovať dianie v Arménsku, ktoré podľa neho prechádza ťažkým obdobím. Informovala o tom agentúra AFP "Rozmýšľal som o tom veľmi dlho a…

V Osle sa začali rozhovory medzi Talibanom a spojeneckými krajinami

0 icon

Oslo 23. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Sputnik-Stringer)   V Osle sa začali v nedeľu trojdňové rokovania medzi delegáciou afganského militantného hnutia Taliban a nórskymi predstaviteľmi i zástupcami afganskej občianskej spoločnosti. Venované sú nepriaznivej humanitárnej situácii a stavu dodržiavania ľudských práv v Afganistane, píše agentúra AP Delegácia Talibanu vedená talibanským ministrom zahraničných vecí…

Tajomstvo Porošenkovho návratu odhalené – Je osud Ukrajiny už spečatený?

0 icon

Moskva 23. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Piotr Molecki)   Politická neistota na Ukrajine je pre USA výhodná. Petro Porošenko prišiel do krajiny jednoznačne so západnými bezpečnostnými zárukami. Čo vážne oslabilo súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Zdá sa, že Washington sa pokúsi Moskvu „zaujať“ nejakým kompromisom na úkor Kyjeva. Článok vznikol na základe materiálov…

Američania protestujú proti očkovaniu. Ľudom sa prihovoril aj vedec Robert Malone, ktorý sa podieľal na vývoji mRNA vakcín

0 icon

Washington 23. januára 2022 (HSP/Foto:Screenshot Twitter)   Vo Washingtone DC sa dnes uskutočňuje protest proti očkovaniu proti Covidu-19. Protestu sa majú zúčastniť aj hasiči, učitelia, záchranári a ďalšie skupiny. Pochod je naplánovaný od Washingtonovho pamätníka k Lincolnovmu pamätníku, informuje Independent Počas pochodu sa uskutočnia hudobné vystúpenia, vystúpia aj známi kritici…

Podkasty

Ôsmi z desiatich Slovákov žijú v strese, ostatní v zahraničí – pokus o vtip či realita?

icon

Bratislava 22. januára 2022 (HSP/Foto:Pixabay) Už druhý rok nám obmedzujú život, deti nechodia do škôl a divočejú – viď Malinovo! Deti nesmú športovať a športovci v piatich najsledovanejších športoch môžu hrať pred prázdnymi hľadiskami, ostatní vôbec nie. Do sveta odchádza nielen veľké množstvo lekárov i zdravotných sestier, ale aj mladé športové talenty, lebo tu sa...

Oplatí sa byť kajúcnikom? Čo na to Fico, krstný otec knihy o ľuďoch zapredaných súčasnému režimu?

icon

Bratislava 21. januára 2022 (HSP/Foto:Michaela Kolimárová) V Bratislave uviedli do života knihu novinára, publicistu a literáta Ľudovíta Števka s názvom príznačným pre dobu, v ktorej žijeme. „Byť kajúcnikom sa oplatí“. Autor knihy, Ľudovít Števko, píše otvorene o veciach, pred ktorými si mnohí zakrývame oči. Kniha nie je o vine či nevine obvinených a zatknutých ľudí, žijúcich v podmienkach mnohomesačnej kolúznej či preventívnej väzby....

Šokujúce: Američania priznali, budú u nás cvičiť ukrajinských žoldnierov a budú ich „preklzávať“ cez hranice. Smutné: naši vládcovia to neberú vážne

icon

Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP) Predtým, ako vláda v stredu 12. januára odsúhlasila prijatie dohody o spolupráci so Spojenými štátmi v oblasti obrany, bola dohoda schválená Bezpečnostnou radou. Teraz ju ešte musí schváliť Národná rada a ratifikovať Grasalkovičov palác. A bude. Vypočuli sme si v poslednom čase veľa názorov. Na jednej strane takých, že o nič nejde, nič...

Je odsúdený biskup Vojtaššák kontroverznou osobou? Uplynulo 71 rokov od monsterprocesu s tromi slovenskými biskupmi

icon

Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš) Pravda je taká, že katolícka cirkev bola jedným z hlavných terčov represií počas bývalého režimu, opierajúceho sa o marxizmus. Zdá sa však, že aj v súčasnosti vidia liberáli jeden zo svojich hlavných terčov v kresťanstve vôbec. O čom inom svedčia útoky dvoch vychýrených „demokratov“ z denníka SME na speváčku Simu a momentálne na biskupa Haľka...

Zasmejme sa, aby sme sa nezbláznili

icon

Bratislava 17. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian) Má pravdu Dušan Jarjabek? Zvuk: Jarjabek (zbláznime sa…) Poslanec Jarjabek má asi pravdu, hrozí, že táto republika sa zblázni. Ale aby ju nemal, aby sme nehovorili len o covide, pozrime sa na dnešný svet a dnešných politikov z nadhľadu. Humoristicko-satirický Roháč už dávno zanikol, a ani Kocúrkovo už v stánkoch nevidieť, a tak sme sa pozreli...

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Andrej Biras

Kde je národ? Prečo nebolo včera v BA na proteste 50 tis. ľudí?

0icon

Dobrá otázka, ktorá zaznela včera na proteste od jedného z policajtov.  Odpoveď je veľmi jednoduchá.  Národ sa to nedozvedel a Bratislava je ďaleko. Naviac sa ľudia boja a nie sú si istí,  či sa v tejto situácii môže protestovať. Tu si môžete pozrieť dojmy zo včera a spomínanú otázku cca.…

Marek Bičík

Vojna za humnom.

0icon

  Ako som už písal aj vo svojich predchádzajúcich blogoch, vojna prichádza. Nie je otázka či bude, ale kedy bude. Európa sa od druhej svetovej vojny užívala dlhých 77 rokov bez vojny. Tomuto bude už čoskoro koniec. Väčšina európskych štátov vstúpila do NATO a pod vedením USA obkolesili zo všetkých…

René Pavlík

Za mier

0icon

To, že hrozí vojna medzi západom (USA , NATO) a východom (Rusko, +?) je takmer isté. Všetky rokovania medzi americkou a ruskou stranou končia patom. Teraz je loptička na americkej strane. Rusi čakajú odpoveď na niekoľko, z ich strany, bezpečnostných krokov zo strany USA . Okrem iného, Rusi žiadajú vrátiť…

Martin Bago

RODÍ SA NOVÝ TROJSPOLOK A DOHODA?

0icon

USA dodali v piatok večer ukrajinskej chunte prvú časť vojenskej "pomoci" vo forme 100 ton útočných zbraní a munície! Jedná sa o prvú z niekoľkých častí balíka, ktorý nedávno schv

Boris Mesár

Francúzsky dôstojník, bojujúci proti Ukrofašistom na Donbase, povedal ako NATO začne vojnu na Ukrajine

0icon

Osobitný spravodajca KP.ru sa stretol s francúzskym armádnym dôstojníkom vo výslužbe Erwanom Castelom, aby zistil, prečo vymenil amazonskú džungľu za zákopovú vojnu v doneckých stepiach. RODENÝ SEPARATISTAPri pohľade na Erwana ( E)začínate chápať, ako vyzerali Francúzi, keď pred stovkami rokov postavili v pieskoch Sý

TopDesať

Hrdinovia, ktorí boli v ten správny čas na tom správnom mieste

0 icon

Málo kto ráno vstane s pocitom, že dnes sa stane hrdinom, pretože niekomu zachráni život. Samozrejme sa nebavíme o hasičoch, záchranároch, policajtoch alebo vojakoch. Bavíme sa o obyčajných priemerných ľudí, ktorí urobia správnu vec v ten najvhodnejší čas. Sú to hrdinovia vo všetkých tvaroch, veľkostiach, veku a dokonca aj druhu. Áno,…

10 koláčov inšpirovaných popkultúrou, ktoré by bol hriech nakrájať

0 icon

V týchto dňoch je snáď dôležitejší vzhľad jedla ako jeho samotná chuť. Najmä ak ide o koláče. Jessica Leigh Clark-Bojinová je cukrárska umelkyňa, ktorá je zodpovedná za nasledujúcich 10 výtvorov dokazujúcich, že popkultúra a kuchyňa dokážu fungovať bok po boku. Jessica začala svoje koláčové dobrodružstvá s názvom "Koláče sú skvelé" v roku 2016…

Najdlhšie mosty na svete ťa prekvapia svojou dĺžkou

0 icon

Určiť presne najdlhší most na svete nie je až taká jednoduchá úloha. V posledných rokoch sa vyskytli početné "vojny", ktoré vznikli pri meraní tých najdlhších mostov. Hlavným dôvodom je to, že je ťažké definovať, čo je to presne most. Musí byť nad vodou? Sú vyvýšené cesty mostami? Čo ak sa…

Potála: Perla hlavného mesta Tibetu. 1. časť

0 icon

Potála, kedysi palác, pevnosť a cieľ zbožných pútnikov, sa vynára z tibetského oparu ako obrovský hrad. Jeho zlaté strechy, ktoré sa matne lesknú, pripomínajú vo svetle korunu z plameňov. Nazrite s nami do tejto ťažko dostupnej krajiny a rozšírte si svoj všeobecný prehľad vo svete. Lhasa, hlavné mesto Tibetu, ktoré…

Fascinujúce mesto Jeruzalem: 3. časť

0 icon

Pokračujeme treťou časťou článku o Jeruzaleme a jeho najimpozantnejších stavieb v nadväznosti na tri najväčšie vierovyznania. Jeruzalem má už stáročia veľký význam pre národy rôznych kultúr a náboženstiev. Na nemeckej rytine zo 16. storočia je mesto znázornené ako stred sveta, kde sa stretávajú tri kontinenty. Vráťme sa však naspät do…

Armádny Magazín

Českí ministri veria v mierové zakončenie krízy na Ukrajine. Chcú jej darovať delostrelecké granáty

0 icon

[caption id="attachment_42644" align="alignnone" width="680"] "Snímka urobená v prednej línii neďaleko Jasynuvata, Donecká ľudová republika. Západné médiá by vás presvedčili, že ide o vojakov ruskej armády. Nie sú. Všetci títo bojovníci sú miestni (z Donecka), ale odmietajú sa riadiť tým, čo rozhodnú „fašisti v Kyjeve“" - Dean O'Bri

Španielsko vysiela vojnovú loď do Čierneho mora na obranu Ukrajiny

0 icon

Španielsko, 23. januára 2022 (AM) - Ministerstvo obrany Španielska oznámilo vyslanie svojej vojnovej lode na pomoc Ukrajine.   Španielska ministerka obrany Margarita Roblesová oznámila, že v priebehu niekoľkých dní bude španielska vojnová loď ESPS Blas de Lezo vyslaná do Čierneho mora na podporu Ukrajiny. Bude to už druhá vojnová loď, ktorú…

Na Ukrajine rozbaľujú darčeky. Ďalšie zbrane od USA dorazili

0 icon

Ukrajina, 23. januára 2022 (AM, Sputnik) - Prvá zásielka novej vojenske

V Litve sa vytvára široký protiruský kybernetický front

0 icon

Litva, 23. januára 2022 (AM) - V roku 2022 sa kybernetická bezpečnosť stane jednou z hlavných priorít Litvy. Litovské ministerstvo obrany zriaďuje Národné koordinačné centrum (NCC), ktoré bude podporovať rozvoj kybernetickej bezpečnosti a posilňovať spoluprácu s EÚ v oblasti kybernetických aktivít. Vilnius verí, že toto je kľúčom k posilneniu interakcie v i

Nemci o tom, prečo nemali síl zvíťaziť nad Rusmi

0 icon

Nemecko, 22. januára 2022 (AM) - „Krach nemeckého plánu obkľúčenia a dobytia Moskvy.“ Takúto správu Sovinformbyra vyslal 13. 12. 1941 do sveta svetoznámy rozhlasový hlásateľ a podľa nemeckých zdrojov osobný nepriateľ Adolfa Hitlera Jurij B. Levitan. Čiže týždeň po začiatku protiútoku Červenej armády.   Pravdou je, že dátum

Svetlo sveta

Kde sa nachádzajú Traja králi dnes?

0 icon

Po narodení Ježiša nám Sväté písmo predkladá príbeh, ako králi alebo inak nazývaní aj mudrci z východu, prišli do Betlehema, aby sa Kristovi poklonili. Nový zákon kladie dôraz na skutočnosť, že na základe hviezdy na oblohe muži prišli až do Betlehema. Biblia nehovorí koľko týchto kráľov bolo ani z akej…

Arcibiskup Sheen: Matka Božia je Bohorodička

0 icon

Dnes Vám budem rozprávať o našej svätej Matke. A začnem Lurdami. Lurdy sú mestečkom na juhu Francúzska, kde sa v minulom storočí zjavila Panna Mária. Bol som tam 30 krát. Nikdy nezabudnem na prvú moju návštevu tohto pútnického mesta. V tom čase som študoval v Belgicku na univerzite, ako mladý…

Prečo si Cirkev na Vianoce pripomína sv. Štefana a evanjelistu Jána?

0 icon

Pre veriaci ľud je častokrát ťažko pochopiteľné, prečo počas oktávy na Vianoce hneď po oslávení Narodenia Pána, Cirkev predkladá na oslavu martýra sv. Štefana a evanjelistu sv. Jána. Ako prišlo k tomu, že najveselšie sviatky roku sa veľmi rýchlo menia na pripomienku umučenia človeka? Je opodstatnené, aby sv. Štefan ako…

26.12. Svätý Štefan, mučeník pri obhajobe pravého učenia Cirkvi

0 icon

Svätý Štefan je považovaný v Katolíckej Cirkvi sa prvého mučeníka, ktorého sviatok sa slávi 26.12. Tento deň boli totiž nájdene relikvie svätého Štefana. Stalo sa tak na základe videnia, ktoré mal v roku 415 kňaz menom Lucian. V roku 439 relikvi boli prenesené do nového kostola postaveného pri Damašskej bráne v Jeruzaleme. Krížiaci volali…

Narodenie Ježiša Krista – vianočné sviatky a okruh ich slávenia

0 icon

Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe…

FOTO DŇA

Na snímke príroda počas trasy na vrch Babky v Západných Tatrách

Autor: TASR - Erika Ďurčová

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali