Výskumníci to spozorovali aj u ľudí, ktorí mali mierny alebo asymptomatický priebeh ochorenia COVID-19. Či tieto bunky len ochraňujú ľudí alebo tiež bránia v prenose infekcie na druhých, zatiaľ nie je známe, informuje spravodajský portál BBC.
Vedci v rámci výskumu testovali 200 ľudí, u ktorých hľadali protilátky aj T-bunky. Niektorí z účastníkov boli darcovia krvi, ďalších vystopovali ku skupine prvých nakazených koronavírusom vo Švédsku. To by mohlo znamenať, že určitú úroveň imunity voči COVID-19 má rozsiahlejšia skupina ľudí, než ukazujú výsledky testov na protilátky. Podľa odborníkov je pravdepodobné, že si daní ľudia vytvorili protilátkovú reakciu, buď ale oslabla alebo sa nedala zistiť súčasnými testami. Títo ľudia by tiež mali byť chránení v prípade druhého vystavenia vírusu.
Podľa Marcusa Buggerta, ktorý je jedným z autorov štúdie, to však neznamená, že sú ľudia bližšie ku kolektívnej imunite. Na to, aby bolo jasné, či T-bunky poskytujú “sterilizačnú imunitu”, a teda kompletne zablokujú vírus, alebo bránia pred nákazou jednotlivcov, no dovoľujú prenos vírusu, sú potrebné ďalšie analýzy.
Vedci z Francis Crick Institute, King’s College London a Guy’s and St Thomas’ Hospital vo Veľkej Británii si u skupiny 60 vážne chorých pacientov všimli pokles v počte T-lymfocytov. Odborníci z Karolinska Institutet však tvrdia, že u nich, naopak, zistili, že čím viac bol pacient chorý, tým vyššiu úroveň tvorby protilátok a T-buniek mal.
V Británii testujú liek interleukin 7, ktorý posilňuje tvorbu T-lymfocytov, v snahe zistiť, či pomáha pri zotavovaní pacientov.