Môj profil 
Predplatné
Vysoký predstaviteľ UNHCR vyzval s naliehavosťou Európsku úniu, aby pomohla zlepšiť situáciu v líbyjských väzenských táboroch a zároveň zabránila návratu migrantov do týchto táborov. „Ľudia zachránení líbyjskou pobrežnou strážou v Stredozemnom mori by sa v žiadnom prípade nemali vracať do väzenských táborov v Líbyi,“ uviedol šéf UNHCR v Nemecku, Dominik Bartsch, pre Welt am Sonntag.
Bartsch ďalej upozornil, že krízu ďalej zhoršuje prebiehajúci konflikt a vyzval európske vlády, aby prestali kriminalizovať súkromné subjekty (nazvať ich záchranármi, či skôr pašerákmi?), ktoré odchytávajú člny s migrantmi v Stredozemnom mori a vyhlásil, že právne a logistické obmedzenia pre toto konanie sa musia zrušiť.
Prečo sa však predstaviteľ OSN obrátil opäť len na Európsku úniu, ktorá nesie už niekoľko rokov neúnosné bremeno migrácie z tretích krajín? Prečo sa neobrátil na iné africké krajiny, kde nie je žiadny konflikt, na bohaté blízkovýchodné krajiny, na bohaté krajiny juhovýchodnej Ázie, USA, Kanadu, Japonsko, Rusko, Juhoafrickú republiku, Austráliu, Nový Zéland? Ak sa zástupca celosvetovej organizácie OSN obracia len na EÚ s problémom, ktorý sa EÚ netýka o nič viac ako ktorejkoľvek inej krajiny sveta, potom je namieste otázka: komu a prečo záleží na tom, aby práve Európa bola miestom na umiestňovanie afrických migrantov?
Západnú časť európskeho svetadielu v uplynulých rokoch migrácia výrazne zmenila. Vzácne historické regióny, v ktorých vznikala moderná svetová civilizácia, strácajú svoju pôvodnú podobu, mení sa kultúra, sociálne systémy, ekonomika i demografia týchto krajín, kde prišelci na mnohých miestach začínajú potláčať pôvodnú populáciu, vznikajú getá – a to je stále ešte viac-menej reč o imigrantoch zo starších migračných vĺn, pretože veľká časť tých nových nemá ešte ani len stabilné miesto pobytu. Prišelci veľmi často nie sú kompatibilní s trhom práce, ba ani s európskymi normami spolunažívania a správania sa. Západná Európa stráca svoj pôvodný charakter, tento proces je masový a celkom zjavný. Napriek tomu je vidieť, že určité vplyvné kruhy, úradníkov OSN (autorov Globálneho kompaktu o migrácii) nevynímajúc, sa stále snažia o ešte väčšie zaplavenie Európy migrantmi z Afriky. A robia to až drzo otvorene, lebo vidia, že sa nikto už nad tým nezamýšľa.
Predstavme si napríklad, že by sa zúbožení Haiťania, obyvatelia jednej z najchudobnejších krajín sveta, púšťali na člnkoch smerom k pobrežiu Spojených štátov amerických a hneď po pár kilometroch od pobrežia by ich odchytávali lode a odvážali do USA. Myslíte si, že je to realistická predstava? Pri pomyslení na múr, ktorý USA stavajú proti prívalu utečencov, je asi každému jasné, že tam by sa niečo podobné nemohlo stať. Podobne ani v Austrálii, ktorá od svojho pobrežia loďky s votrelcami doslova odháňa. Migrantov neprijímajú ani bohaté krajiny Perzského zálivu, ktoré sú im pritom kultúrou a náboženstvom oveľa bližšie ako Európa. Zato v prípade Európskej únie je tak akosi samozrejmé, že v Únii sa nejaký ten milión ľudí stratí. Dokedy ešte budú Európania tolerovať tento šialený postoj?
Slovenskí zástancovia migrácie často argumentujú dvomi argumentmi, ktoré pritom naozaj ťažko nazvať inak ako, s prepáčením, debilnými. Prvý z nich: prečo vôbec stále riešime migrantov, keď tu na Slovensku predsa takmer žiadnych nemáme. Nuž, ani hasičov nevoláme až po požiari… A druhý nadväzuje na ten prvý: prečo by nás malo zaujímať, aký problém majú na západe, veď nás sa to netýka. To je úvaha padajúceho zo siedmeho poschodia, ktorý si hovorí, že veď to vôbec nie je také zlé, ako sa hovorí, veď už som na druhom poschodí a stále je to úplná pohoda.
Je úplný nezmysel tváriť sa, že prijímaním ľudí z regiónov, ktoré zažívajú populačnú explóziu bez toho, aby mali zdroje na jej vykrytie, by mohla Európa tieto regióny zachrániť. Pre Európsky sociálny systém je problém už milión ďalších poberateľov dávok – a milión nových duší, to je číslo, ktoré sa v súčasnosti v Afrike narodí za desať dní. Toto vysoký predstaviteľ OSN pre utečencov nevie? Druhá, a oveľa horšia možnosť je, že to vie…
Ivan Lehotský
