Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) tvrdí, že zmena klímy je jasne spôsobená ľuďmi a je „jednoznačná“. Jeho správa má presnejšie avšak aj teplejšie predpovede pre 21. storočie ako pri poslednom vydaní v roku 2013, uvádza agentúra AP.

Každý z piatich scenárov pre budúcnosť, ktoré sú založené na tom, ako veľmi sa znížia emisie uhlíka, prekračuje prísnejšiu z dvoch prahových hodnôt stanovených v parížskej klimatickej dohode z roku 2015. Svetoví lídri sa vtedy dohodli, že sa pokúsia udržať globálne otepľovanie na 1,5 stupni Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Každý scenár však ukazuje, že svet prekročí hranicu otepľovania 1,5 stupňa Celzia v 30. rokoch, čo je skôr, ako sa v minulosti predpokladalo. Údaje ukazujú, že sa otepľovanie v ostatných rokoch zvýšilo.

Svet by mohol zostať na hranici 1,5 stupňa Celzia, ak by extrémne a rýchlo pristúpil k zníženiu emisií. Aj v tom prípade by však otepľovanie dosiahlo 1,5 stupňa Celzia za desaťročie, trochu by stúplo a následne by kleslo, vysvetlila spoluautorka správy Maisia Rojas Corrada z Centra pre výskum klímy a odolnosti v Čile.

Tri scenáre podľa IPCC ukazujú, že Zem pravdepodobne prekročí hranicu otepľovania 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. To by prinieslo horšie vlny horúčav, suchá a lejaky so záplavami, „pokiaľ v nasledujúcich desaťročiach nenastane výrazné zníženie emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov“.

„Táto správa nám hovorí, že nedávne zmeny klímy sú rozsiahle, rýchle a zosilňujúce, bezprecedentné za tisícky rokov,“ povedala podpredsedníčka IPCC Ko Barrett z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA). „Zmeny, ktoré zažívame, s ďalším otepľovaním narastú,“ varovala.

Viac ako tritisícstranová správa od 234 vedcov uvádza, že otepľovanie už zrýchľuje zvyšovanie hladiny mora, úbytok ľadu a zhoršuje extrémne počasie ako vlny horúčav, suchá, povodne a búrky. Tropické cyklóny sú silnejšie a mokrejšie, ľad v Severnom ľadovom oceáne v lete ustupuje a permafrost sa roztápa. Všetky tieto trendy sa podľa odborníkov zhoršia. Napríklad vlna horúčav, ktorá prichádzala raz za 50 rokov, sa teraz objaví raz za desaťročie a ak sa svet oteplí ešte o jeden stupeň Celzia, bude sa to diať dvakrát za sedem rokov. S otepľovaním tiež hrozí, že krajiny budú čeliť nielen extrémnemu počasiu ale niekoľkým klimatickým katastrofám naraz.

Niektoré škody spôsobené klimatickou zmenou, ako napríklad zmenšovanie sa kontinentálnych ľadovcov, stúpanie hladiny mora a zmeny v oceánoch (úbytok kyslíka a okysľovanie, pozn. SITA), sú pritom „nezvrátiteľné po storočia až miléniá“, uvádza správa.

Takmer všetko otepľovanie možno pripísať emisiám skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý a metán. Podľa správy môžu prírodné sily ako slnko alebo jednoduchá náhodnosť vysvetliť jednu alebo dve desatiny stupňa otepľovania.

Ultra-katastrofické udalosti ako, ako napríklad kolapsy kontinentálnych ľadovcov či náhle spomalenie oceánskych prúdov, sú menej pravdepodobné, no nedajú sa podľa správy vylúčiť.

„S malou pravdepodobnosťou budeme mať šťastie a skončíme s menším otepľovaním, ako sme očakávali. Nebudeme schopní splniť ciele parížskej klimatickej dohody bez rýchleho krátkodobého zníženia emisií. Zároveň je však výrazne nižšia pravdepodobnosť, že ak znížime svoje emisie, skončíme oveľa horšie, ako sme očakávali,“ skonštatoval na margo spomenutých scenárov spoluautor správy a klimatológ Zeke Hausfather. Oba extrémy sú podľa neho menej pravdepodobné.

Uhlie musí odísť do minulosti, tvrdí premiér Johnson v reakcii na správu o stave klímy

Uhlie musí odísť do minulosti, pokiaľ sa má obmedziť globálne otepľovanie. Vyhlásil to v pondelok britský premiér Boris Johnson. Práve zverejnená správa o stave globálnej klímy podľa neho prináša „vytriezvenie“, informuje portál bbc.com.

Podľa premiéra je potrebné prejsť na obnoviteľné energie a poskytnúť financie krajinám, ktoré sú v „prvej línii“ dopadov klimatickej zmeny. V aktualizovanej správe Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC) pôsobiaceho pri OSN sa konštatuje, že za globálne otepľovanie „jednoznačne“ zodpovedá ľudská činnosť.

„Z dnešnej správy je jasné, že nasledujúce desaťročia budú pre zabezpečenie budúcnosti našej planéty kľúčové… Vieme, čo je potrebné spraviť, aby sme obmedzili globálne otepľovanie – odsunúť uhlie do histórie a prejsť na čisté zdroje energie, chrániť prírodu a poskytnúť klimatické financie krajinám v prvej línii,“ povedal Johnson.

Spojené kráľovstvo vlani prijalo plán znížiť do roku 2035 emisie oxidu uhličitého o 78 percent. Klimaticky neutrálnou krajinou by sa mala Veľká Británia stať do roku 2050.

Európski politici bijú na poplach. Správa IPCC je budíček pre celý svet

Svet musí konať a to ešte pred klimatickým summitom (COP26) v Glasgowe. Uviedli to v pondelok viaceré politické osobnosti Európy v reakcii na správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Vedci varovali, že k zvýšeniu globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia dôjde už do roku 2030.

Belgická televízna stanica RTBF zozbierala reakcie viacerých európskych politikov v súvislosti so “znepokojivou” správou IPCC.

Podľa oznámenia britskej vlády je to “vážne varovanie” o vplyve ľudskej činnosti na planétu.

“Dúfam, že správa IPCC bude budíčkom pre celý svet. Treba konať už teraz, ešte predtým, ako sa v novembri stretneme v Glasgowe na kľúčovom summite COP26,” vyhlásil predseda britskej vlády Boris Johnson.

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý je zodpovedný za Európsku zelenú dohodu, v reakcii na správu IPCC upozornil na “mimoriadnu naliehavosť konať okamžite”. Podľa neho však ešte ľudstvo môže zabrániť nekontrolovateľnému zvratu situácie.

“Ešte nie je neskoro zastaviť tento trend a zabrániť nekontrolovateľnému narušeniu klímy. Avšak za predpokladu, že budeme konať rázne teraz a spoločne,” odkázal Timmermans.

Aj francúzska ministerka životného prostredia Barbara Pompiliová uviedla, že je najvyšší čas na činy a rozhodnutia.

“V dobe, keď vlny horúčav, záplavy a extrémne požiare nadväzujú na seba po celom svete, IPCC varuje pred urýchlením klimatických zmien. Svet má len jednu možnosť: urýchliť koniec fosílnej civilizácie. COP26 nám ponúka túto príležitosť,” uviedla ministerka na Twitteri.

Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová naznačila, že “čas na záchranu planéty tak ako ju poznáme”, sa kráti.

“Je na nás všetkých, aby sme z dvadsiatych rokov 21. storočia urobili desaťročie venované ochrane klímy,” uviedla ministerka. Zároveň skonštatovala, že mnohým dôsledkom zmeny klímy sa ľudstvo zrejme nevyhne, lebo aj správa expertov poukazuje na nezvratné dôsledky otepľovania, zároveň však vyzvala na udržanie globálneho otepľovania do 1,5 stupňa Celzia, čo je aj cieľom klimatickej dohody z Paríža z roku 2015.

“Ako medzinárodné spoločenstvo sa na to môžeme pripraviť a prispôsobiť sa čo najlepšie týmto zmenám,” uviedla Schulzeová a priznala, že ochranu klímy považuje za “zásadnú úlohu pre naše prežitie”.

Belgická federálna ministerka zodpovedná za klímu a životné prostredie Zakia Khattabiová vyhlásila, že správa IPCC je “alarmujúcejšia než kedykoľvek predtým”. Podľa jej slov ľudia ešte stále majú potenciál zmeniť priebeh vecí, zároveň však dodala, že nastal “najvyšší čas konať”.

Rovnako sa vyjadrila aj belgická strana zelených Ecolo, ktorá vo svojom stanovisku pre médiá uviedla, že ak sa chce ľudstvo vyhnúť “pochmúrnej a chaotickej” budúcnosti nemá žiaden čas na plytvanie a musí začať konať.