Ženeva 16. decembra 2014 (TASR/HSP)
Osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof upozornila, že chudobné krajiny sa nedokážu samy vyrovnať s katastrofami vyvolanými extrémnym počasím
Svet je lepšie pripravený čeliť kalamitám, aké nastali v minulosti, napríklad cunami v Indickom oceáne z roku 2004, ale nie je pripravený na extrémy počasia v budúcnosti, vyhlásila dnes osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof Margareta Wahlströmová. Podľa agentúry AP uviedla, že skoré systémy varovania, aké boli umiestnené v Indickom oceáne, pomáhajú zlepšiť prípravu na veľké katastrofy.
Varovný systém bol zriadený po tom, ako rozsiahle zemetrasenie pri pobreží Indonézie vyvolali 26. decembra 2004 cunami vysoké 30 metrov, ktoré zabilo v 14 krajinách Indického oceánu 230.000 ľudí a spôsobilo škody vo výške 10 miliárd dolárov.
Wahlströmová však poznamenala, že je potrebné urobiť viac, aby sa človek pripravil na extrémne počasie, ktorého v uplynulých rokoch viditeľne pribudlo. Upozornila, že chudobné krajiny sa nedokážu samy vyrovnať s katastrofami vyvolanými extrémnym počasím. Dodala, že v uplynulých desiatich rokoch zasiahli veľké prírodné pohromy silno napríklad Pakistan, Thajsko, Japonsko, Rusko, USA, Haiti a Čile.
Podľa Centra pre výskum epidemiológie katastrof (CRED) so sídlom v Belgicku, ktoré monitoruje svetové katastrofy, dochádzalo v rokoch 1983-92 ročne v priemere ku 147 katastrofám v dôsledku klímy, vody či počasia. Počas uplynulých desiatich rokov sa tento počet zdvojnásobil na priemerne 306 prírodných pohrôm ročne.
V marci sa v Japonsku zíde svetová konferencia OSN, ktorá pomôže pri nastolení nového stupňa pripravenosti prekračujúceho opatrenia zavedené po cunami. Margareta Wallströmová je prvou osobitnou predstaviteľkou generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof, vo funkcii je od novembra 2008.
mž