Berlín/Ženeva 11. marca (TASR) – Sýrska vláda angažovala do bojov s opozičnými povstalcami aj milície známe pod názvom Ľudové výbory, aby páchali masové vraždy. Informovali o tom dnes vyšetrovatelia OSN špecializujúci sa na oblasť ľudských práv.
Vedúci vyšetrovacieho tímu Paolo Pinheiro upozornil na "znepokojujúcu a nebezpečnú tendenciu, že páchanie masových vrážd pravdepodobne príslušníkmi Ľudových výborov má ešte aj sektársky podtext".
Vo svojej správe, ktorá bude predložená Výboru OSN pre ľudské práva, vyšetrovatelia dokazujú svoje závery výpoveďami obetí i svedkov. V správe sa konštatuje, že príslušníci Ľudových výborov na ľudí útočia alebo ich zatýkajú len na základe toho, že pochádzajú z oblastí považovaných za ohnisko vzbury proti režimu prezidenta Bašára Asada.
Obe strany konfliktu, ktorý uviazol v "deštruktívnom pate", páchali zločiny na civilistov, konštatovali vyšetrovatelia. Ako príklad uviedli, že telá obetí masakrov ich páchatelia spálili alebo hodili do riek. Povstalecké jednotky zasa zvyknú popravovať zajatých príslušníkov sýrskej armády a milícií a v mestách Homs a Aleppo vytvorili internačné tábory.
V reakcii na správu sýrsky veľvyslanec v ženevskom sídle OSN vyhlásil, že vyšetrovanie vychádzalo z čiastkových informácií z nehodnoverných zdrojov a obvinil Katar a Turecko z podpory terorizmu v Sýrii.
Výbor OSN pre ľudské práva dnes informoval, že ani jedna zo strán v sýrskej občianskej vojne neprijíma dostatočné opatrenia na ochranu civilistov. Výbor upozorňuje, že približne 2,5 milióna Sýrčanov sa pred konfliktom presunulo v rámci krajiny a ďalšie tisíce utiekli za hranice, kde získali štatút utečencov.
"Zlyhanie pri riešení tohto stále násilnejšieho konfliktu odsúdi Sýriu, oblasť a milióny ľudí uväznených v krížovej paľbe na nepredstaviteľne ponurú budúcnosť," uvádza sa v stanovisku.
Vládne sily sa podľa správy pri útokoch zameriavajú na civilistov stojacich v radoch pri pekárňach i pohrebné sprievody, kým protivládni povstalci používajú chránené objekty – ako napríklad mešity – ako základne alebo sklady zbraní.
Povstanie v Sýrii vypuklo pred dvoma rokmi po pokojných demonštráciách, ktoré boli reakciou na reformné procesy tzv. arabskej jari. Demonštrácie však prerástli do občianskej vojny medzi povstalcami, hlásiacimi sa väčšinou k sunnitskej vetve islamu, a armádou vernou prezidentovi Asadovi, ktorý patrí k alavitom – odnoži šiitského islamu.