Bratislava 1. februára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Fernando Llano)

Venezuelská kríza sa v posledných týždňoch v slovenskej politike až tak neriešila. Po tom, čo sa už aj niektorí predstavitelia európskych krajín začali prikláňať k americkému scenáru, teda k uznaniu „dočasného“ prezidenta Guaida sa začína téma dostávať viac do popredia. Tento týždeň napríklad štátny tajomník rezortu obrany Róbert Ondrejcsák nominovaný Mostom-Híd uviedol, že by sa rád pridal ku krajinám, ktoré podporujú „demokratické procesy“ vo Venezuele, pričom použil niekoľko silných proamerických tvrdení. V piatok na jeho vystúpenie zareagoval Eduard Chmelár, ktorý označil Ondrejcsáka za „prívrženca kolonializmu“.

„Rozhodnutia v zahraničnej a bezpečnostnej politike sú aj o tom, kam patríme, v akej spoločnosti sa ocitneme, o hodnotách a demokracii. Platí to aj v súčasnosti o kríze vo Venezuele,“ začal svoj príspevok na sociálnej sieti Róbert Ondrejcsák.

Na jednej strane podľa neho stoja „všetky demokratické štáty Európy, Kanada, Spojené štáty, Japonsko, Austrália, Gruzínsko, ako aj takmer všetky štáty Latinskej Ameriky (až na pár menších výnimiek), ktorých sa to najviac týka“. Tieto štáty považujú venezuelské Národné zhromaždenie a lídra J. Guaidóa za legitímneho predstaviteľa Venezuely, demokraticky zvoleného.“

Silné slová Ondrejcsáka nenechali chladného dlhoročného odborníka v oblasti medzinárodných vzťahov Eduarda Chmelára. Na Facebooku sa vyjadril, aj k tomu, ako jednostranne o kríze informujú médiá hlavného prúdu.

„S neskrývaným zdesením sa pozerám na vyhlásenie Európskeho parlamentu, ktorý uznal opozičného lídra a šéfa parlamentu Juana Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky a o niečo miernejšie, ale stále neadekvátne vyhlásenie slovenskej diplomacie. Nie preto, že by som mal akékoľvek sympatie k prezidentovi Madurovi, ktorý vedie krajinu politicky i ekonomicky do priepasti. Ale preto, že to, čo robí teraz západné spoločenstvo, je hrubé porušenie akýchkoľvek noriem medzinárodného správania, je to uznanie puču a podpora vývoja, ktorý sa môže skončiť buď občianskou vojnou alebo ďalšou americkou nelegálnou intervenciou.“

Chmelár tvrdí, že slovenské mainstreamové médiá, ktoré majú také ťažké srdce na tie alternatívne, opäť (ako obyčajne pri medzinárodných otázkach) hrubo zavádzajú, ak nie klamú. „Guaidó neprevzal moc v súlade s ústavou. Guaidó sa vyhlásil za prezidenta spôsobom, ako sa to robí v banánových republikách, ale nie v demokracii. Venezuelská ústava neumožňuje odvolanie prezidenta parlamentom, to môže len referendum,“ vysvetľuje.

„Aj keby Maduro nebol uznaný za legitímneho prezidenta (a povedzme si úprimne, že spôsob, akým sa uskutočnili posledné voľby, na to dôvody dáva), podľa článku 233 venezuelskej ústavy môže v prípade, že prezident už bol inaugurovaný (a on bol inaugurovaný 10. januára), prevziať za určitých okolností do ďalších volieb dočasné právomoci hlavy štátu len viceprezidentka, nie predseda parlamentu. Okrem toho, ako upozornili v otvorenom liste desiatky amerických akademikov – odborníkov na Latinskú Ameriku, spôsob, akým Guaidó prevzal moc, je v hrubom rozpore so stanovami Organizácie amerických štátov. Predstavte si, že by sa predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová s podporou Európskej únie vyhlásila za prezidentku Spojených štátov s odôvodnením, že Donald Trump nie je legitímnym prezidentom. Kto by to toleroval? Tým, že západné štáty uznali nelegálne prevzatie moci vo Venezuele, už teraz porušujú medzinárodné právo. A ak tomuto tlieskajú aj najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, tak sa asi všetci zbláznili. Chce Pellegriniho vláda svoj vlastný Irak?“

Svet sa podľa Eduarda Chmelára zahráva s ohňom. „Venezuela má jedny s najväčších zásob ropy na svete, a preto nie je ťažké si domyslieť, prečo západný svet nedojíma stav ľudských práv v Saudskej Arábii, Katare, Bahrajne a mnohých ďalších diktátorských režimoch, ktoré sú vraj našimi spojencami. Médiá nás kŕmia propagandistickými obrázkami krajiny, v ktorej nie sú lieky a potraviny. Ale prečo tam nie sú? V dôsledku amerického embarga, ktoré Rada OSN pre ľudské práva označila za nelegálne, pretože dopadá na najchudobnejšiu časť populácie, nie na režim, pretože tam v dôsledku humanitárnej krízy zomierajú deti. Bývalý spravodajca OSN Alfred de Zayas označil americké správanie za zločin proti ľudstvu. Ale západný svet stanovisko Rady OSN pre ľudské práva ignoruje, hoci sa navonok ľudskými právami zaštiťuje. Je to svinstvo.“

Celý tento vývoj je podľa neho koordinovaný Spojenými štátmi. „Tie sa už niekoľkokrát pokúsili o vojenský prevrat vo Venezuele. Na jeseň minulého roka poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť a jeden z architektov prepadnutia Iraku John Bolton zaradil Venezuelu, Nikaraguu a Kubu do „trojky tyranií“. Nepripomína vám to niečo? Správne, americké propagandistické ťaženie pred vojnou v Iraku, keď George Bush vytýčil „os zla“ (Irak, Irán, Severná Kórea). Chceme sa zasa do niečoho takéhoto namočiť? Udalosti nabrali rýchly spád po inaugurácii venezuelského prezidenta Madura. Už 22. januára vyzval americký viceprezident Mike Pence Venezuelčanov, aby sa postavili „diktátorovi“ na odpor. Hneď na druhý deň sa Guaidó vyhlásil za hlavu štátu a USA ho okamžite uznali. Tomuto nemôže uveriť ani malé dieťa, že ide o spontánnu revolúciu venezuelského ľudu.“

„Vôbec ma neprekvapuje, že toto svinstvo podporujú ľudia ako štátny tajomník ministerstva obrany Robert Ondrejcsák, ktorý bol fanatickým obhajcom vojny v Iraku, za svoj vzor považuje britského koloniálneho dôstojníka 19. storočia a vysmieva sa medzinárodnému právu. Takíto ľudia by v normálnej spoločnosti už dávno skončili na smetisku dejín, my však vieme, že naše záujmy neobhajujú. Ondrejcsák si demagogicky vyberá „slušnú spoločnosť“ štátov, ktoré stoja za pučistami. Opäť tu teda máme „koalíciu ochotných“.“

„Nespomína však tých, ktorí sa zasadzujú za ústavné riešenie. To nie je len Putin a Asad. To je aj pápež František, ktorý sa tradične múdro usiloval o spravodlivé a mierové vyriešenie krízy, bola to však práve venezuelská opozícia, ktorá na pokyn z Washingtonu jeho snahy o sprostredkovanie rozhovorov odmietla. To je aj Nový Zéland. To je aj mexický prezident Obrador, ktorý odsúdil veľmocenské zasahovanie do vnútorných záležitostí Venezuely a chcel sa ujať úlohy mediátora. Maduro bol tomu naklonený, opozícia to odmietla. A napokon, Guaidó je spojencom a obdivovateľom brazílskeho fašistického prezidenta Bolsonara. Takže ak si Ondrejcsák myslí, že je v slušnej spoločnosti, vieme, kam môžeme tohto prívrženca kolonializmu zaradiť.“

Podľa Chmelára je v tejto chvíli je zrejme zbytočné špekulovať nad tým, že najlepším východiskom z krízy je vypísanie predčasných volieb. Pri takomto tlaku zahraničnej intervencie je totiž zrejme len otázkou času, kedy sa armáda postaví proti prezidentovi Madurovi. Oveľa dôležitejšie je, že Európa opäť hanebne zlyhala, keď nedokázala formulovať autonómnejší postoj, úplne sa podriadila Spojeným štátom a navyše sa dostala do rozporu s medzinárodným právom. Ak budeme neustále porušovať vlastné pravidlá, normy a hodnoty, nemôžem sa čudovať, že koncept liberálnej demokracie sa stáva čoraz menej dôveryhodný. V otázkach medzinárodného mieru a bezpečnosti som dlhodobo človekom s pevným postojom a morálnou integritou, ktorú za dvadsať rokov preveril čas. Nemýlil som sa v dôsledkoch bombardovania Juhoslávie, nemýlil som sa v dôsledkoch invázie do Iraku, nemýlil som sa v dôsledkoch zničenia Líbye. Dnes opäť ženieme svet do pekla a ja nebudem mlčať iba preto, že niektoré vrtiace chvosty chcú piškótku od amerického pána. Ak sa cítime byť Európanmi, tak sa správajme proeurópsky, a nie proamericky. Výzvu Európskeho parlamentu, aby sme preukázali jednotu a uznali pučistov, by som ako prezident nikdy neakceptoval, pretože porušovanie noriem civilizovaného správania nie je jednotou, o ktorú by sme sa mali snažiť. Naopak, vyzývam slovenskú diplomaciu, aby sa krotila. Slovensko za každých okolností musí stáť na strane mieru, medzinárodného práva a spravodlivosti.