Ondrejcskák najskôr opísal históriu členstva Slovenska vo vojenskom spolku. “Rok 2004 bol jeden z najdôležitejších v moderných dejinách Slovenska. Vstup do Európskej únie a do NATO bolo zavŕšením transformačného procesu zahraničnej a bezpečnostnej politiky – od vazalského štátu Sovietskeho zväzu do roku 1989, cez autoritársky režim Vladimíra Mečiara (1993-98), až po demokratického a sebavedomého člena najdôležitejších západných inštitúcií,” uviedol štátny tajomník MO SR.
Proces pričlenenia sa k NATO podľa jeho názoru ukázal, že zahraničná a vnútorná politika sa nedajú rozdeliť a že bez dodržiavania demokratických štandardov nie je možné realizovať európsku a atlantickú zahraničnú politiku.
“Proces sa formálne ukončil 29. marca 2004, kedy sa odovzdali prístupové protokoly pozvaných štátov depozitárovi Washingtonskej zmluvy (USA) vo Washingtone. Spolu so Slovenskom do NATO v ten deň vstúpili Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko.”
Dodáva, že to nie je cesta, ktorá sa ukončila. Čakajú nás výzvy, ktoré zásadným spôsobom určia náš ale aj aliančný osud v budúcnosti:
– Udržať politický, odborný a spoločenský konsenzus o jednotnej línii zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR, vrátane členstva v NATO. Budovať kritickú masu politickej podpory pre „atlantické a európske Slovensko“
– Udržať čo najširšiu spoločenskú podporu v rámci obyvateľstva a bojovať proti dezinformáciám, klamstvám a manipuláciám, ktoré sú rozširované čím ďalej, tým viac organizovane
– Jasne sformulovať svoj názor v rámci NATO a presadzovať politické a geopolitické záujmy
– pomáhať štátom, ktoré majú ambíciu vstúpiť do Aliancie (Ukrajina, Gruzínsko, štáty západného Balkánu)
– Naplniť a dodržiavať záväzky – predovšetkým budovanie a nasaditeľnosť ťažkej mechanizovanej brigády
– Udržať a podľa možnona všetky existujúce a potenciálne hrozby, vrátane Ruskasti aj posilniť politickú vôľu participovať na najdôležitejších iniciatívach (napríklad NRI), politikách a misiách Aliancie (napríklad Pobaltie, Afganistan)
– Urobiť všetko preto, aby NATO zostalo jednotné, akcieschopné, hodnoverné, aby sa nespochybňovala aliančná solidarita, vrátane článku V. a aby NATO bolo schopné reagovať na všetky existujúce a potenciálne hrozby, vrátane Ruska.