Môj profil 
Predplatné
Veštci sa ale v danom prípade mýlia dokonca aj s dňom, pretože by správnejšie mali uvádzať 29. január.
Ide o to, že práve 29. januára uplynie 180 dní od chvíle, keď Donald Trump podpísal zákon o sankčnom odpore proti nepriateľom Ameriky (Countering America ‘s Adversaries Through Sanctions Act). Práve táto lehota je predpísaná v zákone pred nadobudnutím jeho účinnosti.
Zákon, uznajme, je vskutku zaujímavý, lebo od tohto dňa americká administratíva dostane možnosť uplatňovať exteritoriálne opatrenia voči fyzickým a právnickým osobám, a to aj z tretích krajín, ktoré spolupracujú s ruskými organizáciami, na ktoré sú uvalené sankcie.
Možný vplyv tohto dokumentu je veľmi široký kvôli tomu, že je veľmi amorfný. To vyvolalo rad predpovedí napríklad, že “teraz nakoniec Rusku zablokujú stavbu plynovodov,” alebo “konečne Američania zablokujú 200 miliárd Putina, ktoré sú zapísané na sesternicu z tretieho kolena švagra mladšieho brata jeho záhradníka”.
Občanov tieto správy už natoľko omrzeli, že sa už dávno stali terčom posmechu. Avšak vo vysokých finančných a obchodných kruhoch americký zákon vnímajú veľmi vážne, avšak trochu inak, než očakávali jeho iniciátori a pozorovatelia, ktorí snívali sladké sny o krachu Kremľa.
Obchodný ombudsman Boris Titov vyhlásil, že pre Vladimira Putina pripravuje zoznam podnikateľov, ktorí sa v Londýne ukrývajú pred ruskou spravodlivosťou, aby s ním prerokoval ich návrat do vlasti za podmienky, že nahradia spôsobené škody.
Podľa neho ho táto iniciatíva napadla ihneď potom, čo si v Británii na podnikateľskom fóre prehovoril s “londýnskymi utečencov”. Pričom podľa všetkého sa nejedná len o nejaký veľmi abstraktný návrh na diskusiu, ale ide o úplne konkrétne mená, ohľadom ktorých je Titov pripravený hovoriť s ruským prezidentom a príslušnými úradmi.
Čo stojí za náhlou túžbou zmiznutých podnikateľov vyriešiť problémy s kompetentnými úradmi a opäť sa vrátiť do rodných krajov, Titov zatiaľ neprezradil. Avšak jeho návrh bol zverejnený spolu s ďalšou iniciatívou, ktorá je prinajmenšom rovnako tak zaujímavá.
Spravodajská agentúra Reuters sa dozvedela, že mnoho podnikateľov lobujú za emisiu štátnych devízových dlhopisov ruským ministerstvom financií, do ktorých by mohli investovať svoje zahraničné aktíva. Príčina nie je žiadnym tajomstvom. Ide o snahu ochrániť svoj kapitál pred možným zmrazením alebo pred konfiškáciou v rámci implementácie politiky sankcií, čo je čím ďalej pravdepodobnejšie.
Irónia spočíva v tom, že sa fakticky v rovnakej situácii ocitli ako podnikatelia, ktorí pod zámienkou politicky motivovaného prenasledovania dostali azyl na Západe, tak aj tí, ktorí stále delia svoj život medzi svoju vlasť a zahraničie, ktoré je tak veľmi milé ich srdciam.
Ich problémy na Západe sú pomerne rôznorodé, avšak tak či onak sa vždy točia okolo peňazí. Bankár Sergej Pugačev, ktorý kedysi utiekol na Západ, dostal v Británii dvojročný trest a ukrýva sa pred ostrovnou spravodlivosťou kvôli pohŕdaniu súdom. V prípade ďalšieho utečenca, bývalého šéfa vedeckého a výrobného združenia Kosmos Andreja Černáková, londýnsky súd rozhodol o bankrote a jeho zreštaurovaný florentský statok z 15. storočia dostal jeho veriteľ Banka Moskva. Problémy podnikateľa a ruského senátora Sulejmana Kerimova sa hromadia každýma dňom, čo viedlo k tomu, že jeho kaucia narástla z 5 miliónov eur na 40 miliónov (svoju väzbu však môže tráviť v luxusných podmienkach, a nie vo väzenskej cele).
Pritom sa jedná iba o najnápadnejšie a neznámejšie prípady, o ktorých sa aktívne hovorilo a stále hovorí v médiách. Oveľa podrobnejšie informácie majú same zainteresované osoby na základe svojich vlastných skúseností alebo skúseností ľudí z ich okolia.
Niet divu, že americké plány namierené proti “kapitálu Kremľa” na celom svete budia oprávnené obavy, že sa pod ranou môžu ocitnúť akékoľvek zaujímavá aktíva. Navyše “Rusi” už len kvôli svojmu pôvodu predstavujú legitímne korisť v akomkoľvek mieste na svete (okrem samotného Ruska a miest, kde je rozmiestnená ruská armáda).
Pozoruhodné je to, že západná stratégia sankčného nátlaku na ruských podnikateľov a elitu sa ukázala byť oveľa efektívnejšia pre jej nacionalizáciu než mnohoročné mäkké prehovárania a výzvy k rozumnému správaniu, ku ktorým sa uchyľoval Vladimír Putin osobne. Teraz zostáva len počkať, až iniciátori zákona o sankčnom odpore proti nepriateľom Ameriky budú v CNN a na stránkach The New York Times označení za agentov Kremľa.
Irina Alksnis
.JPG)
.jpg)
.jpg)
