Oligarchovia, ktorí utiekli pred spravodlivosťou, už prosia Rusko, aby im odpustilo a pustilo ich späť

Oligarchovia, ktorí utiekli pred spravodlivosťou, už prosia Rusko, aby im odpustilo a pustilo ich späť

Moskva 8. decembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vladimir Sergeev)

 

Medzi početnými dátami (ako minulými, tak i budúcimi), ktoré podľa predpovedí mali – a stále majú – viesť k neodvratiteľnému a konečnému krachu Kremľa, má osobitné miesto 2. február 2018.

Ilustračné foto

Veštci sa ale v danom prípade mýlia dokonca aj s dňom, pretože by správnejšie mali uvádzať 29. január.

Reklama

Ide o to, že práve 29. januára uplynie 180 dní od chvíle, keď Donald Trump podpísal zákon o sankčnom odpore proti nepriateľom Ameriky (Countering America ‘s Adversaries Through Sanctions Act). Práve táto lehota je predpísaná v zákone pred nadobudnutím jeho účinnosti.

Zákon, uznajme, je vskutku zaujímavý, lebo od tohto dňa americká administratíva dostane možnosť uplatňovať exteritoriálne opatrenia voči fyzickým a právnickým osobám, a to aj z tretích krajín, ktoré spolupracujú s ruskými organizáciami, na ktoré sú uvalené sankcie.

Reklama

Možný vplyv tohto dokumentu je veľmi široký kvôli tomu, že je veľmi amorfný. To vyvolalo rad predpovedí napríklad, že “teraz nakoniec Rusku zablokujú stavbu plynovodov,” alebo “konečne Američania zablokujú 200 miliárd Putina, ktoré sú zapísané na sesternicu z tretieho kolena švagra mladšieho brata jeho záhradníka”.

Občanov tieto správy už natoľko omrzeli, že sa už dávno stali terčom posmechu. Avšak vo vysokých finančných a obchodných kruhoch americký zákon vnímajú veľmi vážne, avšak trochu inak, než očakávali jeho iniciátori a pozorovatelia, ktorí snívali sladké sny o krachu Kremľa.

Obchodný ombudsman Boris Titov vyhlásil, že pre Vladimira Putina pripravuje zoznam podnikateľov, ktorí sa v Londýne ukrývajú pred ruskou spravodlivosťou, aby s ním prerokoval ich návrat do vlasti za podmienky, že nahradia spôsobené škody.

Podľa neho ho táto iniciatíva napadla ihneď potom, čo si v Británii na podnikateľskom fóre prehovoril s “londýnskymi utečencov”. Pričom podľa všetkého sa nejedná len o nejaký veľmi abstraktný návrh na diskusiu, ale ide o úplne konkrétne mená, ohľadom ktorých je Titov pripravený hovoriť s ruským prezidentom a príslušnými úradmi.

Čo stojí za náhlou túžbou zmiznutých podnikateľov vyriešiť problémy s kompetentnými úradmi a opäť sa vrátiť do rodných krajov, Titov zatiaľ neprezradil. Avšak jeho návrh bol zverejnený spolu s ďalšou iniciatívou, ktorá je prinajmenšom rovnako tak zaujímavá.

Reklama

Spravodajská agentúra Reuters sa dozvedela, že mnoho podnikateľov lobujú za emisiu štátnych devízových dlhopisov ruským ministerstvom financií, do ktorých by mohli investovať svoje zahraničné aktíva. Príčina nie je žiadnym tajomstvom. Ide o snahu ochrániť svoj kapitál pred možným zmrazením alebo pred konfiškáciou v rámci implementácie politiky sankcií, čo je čím ďalej pravdepodobnejšie.

Irónia spočíva v tom, že sa fakticky v rovnakej situácii ocitli ako podnikatelia, ktorí pod zámienkou politicky motivovaného prenasledovania dostali azyl na Západe, tak aj tí, ktorí stále delia svoj život medzi svoju vlasť a zahraničie, ktoré je tak veľmi milé ich srdciam.

Ich problémy na Západe sú pomerne rôznorodé, avšak tak či onak sa vždy točia okolo peňazí. Bankár Sergej Pugačev, ktorý kedysi utiekol na Západ, dostal v Británii dvojročný trest a ukrýva sa pred ostrovnou spravodlivosťou kvôli pohŕdaniu súdom. V prípade ďalšieho utečenca, bývalého šéfa vedeckého a výrobného združenia Kosmos Andreja Černáková, londýnsky súd rozhodol o bankrote a jeho zreštaurovaný florentský statok z 15. storočia dostal jeho veriteľ Banka Moskva. Problémy podnikateľa a ruského senátora Sulejmana Kerimova sa hromadia každýma dňom, čo viedlo k tomu, že jeho kaucia narástla z 5 miliónov eur na 40 miliónov (svoju väzbu však môže tráviť v luxusných podmienkach, a nie vo väzenskej cele).

Pritom sa jedná iba o najnápadnejšie a neznámejšie prípady, o ktorých sa aktívne hovorilo a stále hovorí v médiách. Oveľa podrobnejšie informácie majú same zainteresované osoby na základe svojich vlastných skúseností alebo skúseností ľudí z ich okolia.

Niet divu, že americké plány namierené proti “kapitálu Kremľa” na celom svete budia oprávnené obavy, že sa pod ranou môžu ocitnúť akékoľvek zaujímavá aktíva. Navyše “Rusi” už len kvôli svojmu pôvodu predstavujú legitímne korisť v akomkoľvek mieste na svete (okrem samotného Ruska a miest, kde je rozmiestnená ruská armáda).

Reklama

Pozoruhodné je to, že západná stratégia sankčného nátlaku na ruských podnikateľov a elitu sa ukázala byť oveľa efektívnejšia pre jej nacionalizáciu než mnohoročné mäkké prehovárania a výzvy k rozumnému správaniu, ku ktorým sa uchyľoval Vladimír Putin osobne. Teraz zostáva len počkať, až iniciátori zákona o sankčnom odpore proti nepriateľom Ameriky budú v CNN a na stránkach The New York Times označení za agentov Kremľa.

Irina Alksnis

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:26

Spojené štáty vo štvrtok odsúdili ruské veto, ktorým Moskva na pôde Bezpečnostnej rady OSN zablokovala predĺženie dohľadu expertov OSN nad dodržiavaním sankcií zavedených voči Severnej Kórei.

20:20

Nemecký tenista Alexander Zverev postúpil do semifinále dvojhry na turnaji ATP 1000 v Miami. Vo štvrťfinále zdolal v pozícii nasadenej štvorky Maďara Fábiána Maroszána 6:3, 7:5.

20:07

Jozef Bíreš končí na pozícii ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Jeho presný dátum odchodu má byť dohodnutý dodatočne.

20:04

Medzinárodný súdny dvor (MSD) vo štvrtok nariadil Izraelu prijatie viacerých opatrení v súvislosti so zlou situáciou v Pásme Gazy. Prikázal otvoriť ďalšie pozemné hraničné priechody s cieľom umožniť prísun potravín, vody, pohonných hmôt a ďalších zásob do tejto vojnou zničenej palestínskej enklávy.

19:11

Ceny ropy vo štvrtok po dvoch dňoch poklesu ožili a vzrástli. Investori očakávajú totiž napätejšie dodávky. Vychádzajú pritom z predpokladu, že najväčší svetoví producenti z aliancie OPEC+ budú pokračovať v doterajšej politike obmedzovania ťažby.

19:04

Vo štvrtok skoro ráno sa na ulici v rímskej štvrti Quadraro vytvorila diera v zemi s priemerom a aj hĺbkou desať metrov, ktorá pohltila dve zaparkované autá, informovali talianske médiá s odvolaním na miestnu políciu.

19:04

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO, vyhlásil vo štvrtok taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani.

18:59

Britské múzeum vo štvrtok oznámilo, že jeho novým riaditeľom sa stal historik umenia Nicholas Cullinan. Vo funkcii nahradil Hartwiga Fischera, ktorý odstúpil po tom, čo sa ukázalo, že v múzeu došlo k sérii krádeží.

18:38

Zakladateľ skrachovanej burzy kryptomien FTX Sam Bankman-Fried pôjde na 25 rokov do väzenia, rozhodol vo štvrtok americký súd. Očakáva sa, že sa Bankman-Fried proti rozsudku odvolá.

18:37

Pápež František vo štvrtok umyl a pobozkal nohy 12 väzenkyniam v rímskej väznici Rebibbia. Išlo o súčasť obradov Zeleného štvrtka.

18:36

Najdôležitejšie bilaterálne otázky a aktuálne medzinárodné politické záležitosti boli hlavnými témami štvrtkového telefonického rozhovoru maďarského prezidenta Tamása Sulyoka s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom,

18:33

Biely dom vo štvrtok označil tvrdenia ruských predstaviteľov o útoku islamistických teroristov na koncertnú sálu pri Moskve za rozširovanie “nezmyslov”. Reagoval na pokus spojiť útok s Ukrajinou.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Pavol Lemko

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali