Môj profil 
Predplatné
Ak by Obyčajní uspeli, tak každý verejný činiteľ by musel od nového roku pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu či samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak by to porušil s vedomím, že svojim konaním môže spôsobiť štátu škodu, ale spoliehal sa, že sa tak nestane, za výsledok svojej práce by sa zodpovedal. Ak by sa na škode podieľalo viacero aktérov, zodpovednosť by niesol ten činiteľ, ktorý vykonal rozhodujúci právny úkon.
V procese uplatňovania náhrady škody má konať generálny prokurátor, pričom nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie súdu či kontrolného orgánu o tom, že verejný činiteľ porušil svoje povinnosti. Generálny prokurátor má konať v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody môže získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu SR resp. Úradu pre verejné obstarávanie. Návrh zákona zavádza aj osobitnú desaťročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začína plynúť od dátumu, keď k predmetnej udalosti došlo.
Základná idea návrhu OĽaNO pochádza z anglo-amerického konceptu žaloby “qui tam”, ktorej podstata spočíva v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec. “Počas dvoch dekád existencie SR bola aj naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť,” upozorňujú Obyčajní.
Proces uplatnenia náhrady škody spôsobenej štátu treťou osobou začína písomným podnetom. Ten slúži ako upozornenie a zároveň výzva na náležité konanie zodpovedný štátny orgán, ktorým je generálna prokuratúra. V tomto podnete musia byť uvedené základné údaje nevyhnutné pre ďalší proces: označenie verejného činiteľa, ktorý škodu spôsobil, spôsob, akým škoda vznikla a jej predpokladaná výška. Po doručení podnetu začína plynúť 30-dňová lehota, počas ktorej generálna prokuratúra posúdi jeho relevantnosť. Ďalší postup závisí od toho, k akému záveru generálna prokuratúra dospeje, pričom do úvahy prichádzajú dva rozličné scenáre.
Ak Generálna prokuratúra SR dospeje k tomu, že podnet je relevantný a opodstatnený, prerokuje ho v zákonnej lehote s osobou, ktorá podnet podala, a to v mieste jej bydliska na znak ústretovosti štátneho orgánu voči občanovi. Ak sa prokuratúra nezhoduje s obsahom podnetu a neplánuje uplatniť náhradu za škodu spôsobenú štátu, ďalšiu konzultáciu s občanom nevykoná. V oboch prípadoch však musí v lehote 90 dní zareagovať na podnet a zaslať tretej osobe odpoveď.
Odmietavé stanovisko prokuratúry však neznamená koniec. Občan môže začať konať vo veci v mene štátu. Ak sa škoda štátu preukáže v plnom rozsahu, občan získa nárok na 30 percent z hodnoty navráteného majetku štátu či samosprávy. V prípade čiastkového úspechu dostane polovicu.
Martvoň: Možnosť občana podať žalobu v mene štátu by zaplavila súdy
Priznanie možnosti súkromnej osobe podať žalobu v mene štátu za škodu spôsobenú verejným funkcionárom by zaplavilo súdy a využívalo by sa to v politickom boji. Pre TASR to dnes uviedol poslanec a člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Anton Martvoň (Smer-SD) v reakcii na návrh zákona od OĽaNO.
“Neviem si predstaviť, ako by to fungovalo na Slovensku, či je na to krajina pripravená. Mohlo by to spôsobiť hromadné žaloby na verejných funkcionárov a aj v politickom súboji zo strany rivalov, ktorí nie sú verejnými činiteľmi a chceli by sa nimi stať,” upozornil Martvoň. Podľa jeho slov súčasná právna úprava mnohé nehospodárne nakladania s verejným majetkom pokrýva cez Trestný zákon, kde je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.
“Na druhej strane osobne nepovažujem za zlé, ak by do toho vstupoval generálny prokurátor, ale ten ani v súčasnosti nemá problém začať ex offo stíhať osobu, ktorá spreneveruje štátny majetok,” povedal. Martvoň si však myslí, že nie je potrebné prichádzať s novým zákonom, ale skôr precizovať súčasnú právnu úpravu, a to hlavne pri kolektívnych orgánoch, ako sú obecné či mestské zastupiteľstvá, kde nespôsobuje škodu jednotlivec ale kolektív.
ru
.jpg)
