Bratislava 10. decembra 2018 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Poslanec NR SR za hnutie OĽaNO Eduard Heger minulý týždeň vyslovil názor, že zákon o odvode obchodných reťazcov bude zlý najmä pre ľudí z miest, pretože tam nie sú drobné obchody a trh ovláda zopár zahraničných sietí, ktoré v dôsledku prijatia toho zákona majú zvýšiť ceny. Lenže čo touto argumentáciou pán Heger vlastne priznal?

Hoci na stránke OĽaNO nie je informácia o tom, ktorá z tvárí tohto prazvláštneho hnutia je ich hlavným ekonomickým expertom (samozrejme popri univerzálnom všegéniovi, otcovi zakladateľovi strany), ale zdá sa, že by to mal byť práve Heger, absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý OĽaNO zastupuje aj v parlamentnom výbore pre hospodárske záležitosti a asi najčastejšie sa vyjadruje k ekonomickým témam.

Tento ekonomický expert OĽaNO minulý týždeň vyslovil v parlamente zaujímavú myšlienku, nad ktorou je hodno sa trochu zamyslieť. Podľa Hegera v dôsledku prijatia návrhu SNS zákona o odvode obchodných reťazcov stúpnu ceny potravín a doplatia na to najmä ľudia v mestách, pretože tam nie sú menšie prevádzky, na ktoré by sa odvod nevzťahoval, a ktoré by mohli tým veľkým cenovo konkurovať.

Tu treba najprv trochu pripomenúť súvislosti. OĽaNO pôvodne kritizovalo návrh tohto zákona s tým, že ceny stúpnu celoplošne. Po zapracovaní pripomienok však SNS svoj návrh podstatne vylepšila s tým, že odvod sa už nevzťahuje na malé a stredné podniky, podnikové predajne, obchodné aliancie, predajne s výlučne jednou sortimentovou skupinou, prevádzky v najmenej rozvinutých okresoch a prevádzky, ktoré sa nachádzajú v malých obciach, resp. v obciach, kde sú najviac dve prevádzky. Výsledkom týchto a ďalších zmien je, že v mnohých okresoch sa zákon vôbec nebude uplatňovať a nedotkne sa ani menších obcí.

„Minimálne v osemnástich okresoch sa tento odvod vôbec nebude uplatňovať, to platí pre malých aj veľkých. Teda ak v týchto okresoch niekto zdvihne ceny potravín, tak to nemôže byť kvôli tomu odvodu,“ hovorí poslanec Radovan Baláž (SNS) a tvrdí, že potraviny sa zdražujú tak či onak, ale odmieta, že by sa tak malo stať v dôsledku zavedenia tohto zákona: „Jediný, kto dokáže modifikovať ceny je trh, ponuka a dopyt. Snažíme sa nastaviť podmienky na trhu tak, aby tá konkurencia aj v oblasti cien bola zachovaná. Ak niektorý obchodný reťazec má platiť odvod, tak určite sa v tom meste nájdu aj prevádzky, kde sa ten odvod platiť nemusí.“

Ďalšou veľmi dôležitou zmenou v porovnaní s pôvodným návrhom zákona je vylúčenie obchodnej aliancie z povinnosti platiť odvod. Takouto obchodnou alianciou tridsiatich spotrebných družstiev je aj kľúčový domáci predajca potravín na Slovensku COOP Jednota – ako jediná slovenská z veľkých obchodných sietí na trhu.

Čo však hovorí OĽaNO? Prichádza s rétorikou, že zákon zdvihne ceny ľuďom z miest, pretože tam fungujú najmä veľké reťazce. Ale pozrime sa na to, čo tým vlastne pravicové opozičné hnutie OĽaNO, ktoré si iste stihlo všimnúť, že na Slovensku oficiálne máme už nejaký ten čas trhovú ekonomiku, medzi riadkami vlastne hovorí.

Ak máme ešte hovoriť o trhovom prostredí, ceny musí určovať trh. Ak pán Heger a jeho ideoví súpútnici zo SaS tvrdia, že v mestách reťazce zdvihnú ceny, pretože miestne domáce firmy im tam nemôžu konkurovať, potom vlastne priznali, že tie zahraničné reťazce tento trh absolútne ovládajú a domáce firmy, napriek možnosti ponúknuť rovnaký tovar za nižšie ceny, nemajú priestor na podnikanie. Inými slovami, že trhové prostredie je natoľko deformované, že vlastne neexistuje.

Pravicoví prozápadní apologéti trhovej myšlienky tak vlastne sami prezrádzajú, že u nás prinajmenšom v tomto segmente trh reálne nefunguje – iba medzi tými tromi-štyrmi zahraničnými oligopolmi, ktoré ho plne ovládajú. Súčasne však, v mene svojho svätého trhového džihádu odmietajú všetky pokusy o aké-také korigovanie tohto smutného stavu. Alebo ešte inak a jasnejšie povedané, prinajmenšom v tomto smere sme nesvojprávnou, zo zahraničia ovládanou kolóniou, ale božechráň aby sme skúšali to nejako zmeniť… A tak to podľa nich má byť – práve takto to majú v hlavičkách nastavené priaznivci takzvanej „demokratickej“ opozície. Oni to otvorene nikdy nesmú priznať, dokonca mnohí zrejme ani sami sebe, ale keď si to rozmeníte na drobné, tak vidíte, že iné vysvetlenie tu nie je, ak len nechceme pripustiť, že to majú v hlávkach úplne pomotané. A to je zrejme aj jeden z dôvodov, prečo ich v zahraničí majú tak radi.

Poslanec Peter Štarchoň (Sme rodina) hovorí, že v konečnom dôsledku posledné slovo musí mať vždy zákazník: „Jediný, kto tu má právo rozhodovať, je zákazník, ktorý má právo povedať nekúpim, nechcem, do takého maloobchodného reťazca nepôjdem.“ A Baláž hovorí: „Práve preto musíme robiť maximálnu osvetu u domácich spotrebiteľov, aby si kupovali slovenské výrobky. To je jediná možná cesta ako zvýšiť podiel domácich výrobkov v našich obchodných reťazcoch.“

Poslanec Milan Uhrík (ĽSNS) upozorňuje, že zavedenie takéhoto zákona je pre reťazce skvelou zámienkou pre zdražovanie potravín, aj v prípade, že by nemuseli. A ak im domáce spoločnosti nebudú cenovo tvrdo konkurovať, ceny porastú – a áno, v takom prípade to budú platiť ľudia. Ale drobnou útechou môže byť aspoň to, že tie peniaze potom nepôjdu všetky do cudzích vrecák, ale sčasti aj domácim producentom a sčasti do štátnej kasy, odkiaľ by mali byť cielene prerozdeľované ako podpora slovenským poľnohospodárom.

Mali by byť. Ale to už je trochu iný príbeh…

Ivan Lehotský